Hranie zloduchov (preklad)

V tom­to člán­ku sa budem veno­vať veciam, na kto­ré tre­ba mys­lieť pri hra­ní urči­tých typov postáv: zlo­du­chov, kru­tých bas­tar­dov, bez­cit­ných mani­pu­lá­to­rov, nesym­pa­tic­kých typov, dia­bol­ských over­lor­dov a šika­nu­jú­cich ško­lá­kov. Aby to bolo jed­no­duch­šie, nazvem ich pros­to zlo­du­cho­via. Chuť hrať taký­to typ posta­vy môže­te mať z mno­hých dôvo­dov: lebo prí­beh potre­bu­je tem­né­ho cisá­ra rov­na­ko ako hrdin­ských rebe­lov, pre­to­že chce­te … Pokračovať v číta­ní „Hranie zlo­du­chov (pre­klad)“

Čo už o larpe písať nemusíme, ale môžeme

O muzi­ká­loch a o kuchár­ských schop­nos­tiach celeb­rít už bolo napí­sa­né všet­ko. O lar­poch nie. Tento člá­nok nie je (napriek jeho nad­pi­su) o tom, čo o lar­pe písať netre­ba. Napísal som ho pre­to, aby som na jed­no mies­to sústre­dil lar­po­vé člán­ky, kto­ré pova­žu­jem za kľú­čo­vé. Prečítajte si môj zoznam, ide­ál­ne aj samot­né člán­ky a sami zváž­te, čo chce­te o lar­pe písať vy.

Turku Manifesto

Kritizovaná a obá­va­ná, osla­vo­va­ná a uctie­va­ná Škola Turku je tu aby pove­da­la sve­tu, čo je role-pla­y­ing, ako a pre­čo sa má robiť a pre­čo sa všet­ci ostat­ní mýlia. Škola Turku je pome­no­va­ná pod­ľa domov­ské­ho mes­ta jej hlav­ných pro­vo­ka­té­rov, ale žiť v Turku nezna­me­ná mať zaru­če­nú kva­li­tu – žiť kde­koľ­vek inde nezna­me­ná, že nemô­že­te pocho­piť a pod­po­ro­vať Manifest.

Teoretický trojúhelník

Nemáte rádi, když lidé na por­tá­lu pou­ží­va­jí výra­zy z divo­kých zahra­nič­ních teorií a vy neví­te o čem mlu­ví. Nebo máte tuše­ní, ale nej­ste si jis­ti, jesl­ti to vní­má­te stej­ně jako oni? Pak je ten­to člá­nek pro vás. Přiblížení teore­tic­ké­ho mode­lu běž­ným hrá­čům a orga­ni­zá­to­rům.

Na kafe po Odrazu

Jsou to dva měsí­ce, co skon­čil prv­ní roč­ník kon­fe­ren­ce Odraz věno­va­né lar­pu a s ním sou­vi­se­jí­cí tema­ti­ce. Dostatečná doba, abych si mohl uva­řit kafe, rozp­ros­třít po sto­le zápis­ky z prùběhu plá­no­vá­ní i rea­li­za­ce, a shr­nout celou akci z pohle­du koor­di­ná­to­ra orga­ni­zač­ní­ho týmu.

Boj proti primitivizmu

Pred sto rok­mi, sa čas­to stá­va­lo, že fil­má­ri toči­li fil­my tak, že posta­vi­li sta­tic­kú kame­ru pred diva­del­nú hru. Pozerať sa na taký film je v súčas­nos­ti straš­né. Takmer vôbec to film nepri­po­mí­na. Dobrý film síce puží­va scé­nu a sta­tic­kú kame­ru, plné využi­tie média si však vyža­du­je strih, pohyb­li­vú kame­ru, detai­ly, post­pro­duk­ciu a všet­ky ostat­né ino­vá­cie, kto­ré boli vymys­le­né od čias Lumiéra. Príbehy sú pre role-pla­y­ing ako divad­lo pre film. Kým neus­ta­nú neko­neč­né reči oko­lo roz­prá­va­nia prí­be­hu, kame­ra sa nepoh­ne.