Zlá víla sudička. Och, kto dal mne do vienka tento osud? Iste nejaká zlomyseľná kolegyňa. A vieš vôbec Ty, Čitateľ, aký ten môj osud je? Príbeh v príbehu Stereotypu, jednej rozprávky, ktorej dal Rozprávač netypicky typický koniec. Aspoň pre mňa. Ak chceš tento príbeh spoznať a rozprávať ho svojim deťom, ktoré ho potom budú rozprávať svojím deťom a tak ďalej až kým budú Čitatelia veriť na rozprávky, čítaj ďalej.

Išli sme tmavou uličkou, lebo som rozbila fľaštičku. Karhavo sa na mňa pozrel. A zrazu sa jeho výraz zmenil a jeho oči sa na mňa dívali ako keby mi z hlavy vyrastal namiesto ľavého ucha chobot. Ale on sa len díval na moju ľavú ruku, v ktorej skončila uspávacia šípka…

Naložili ma do auta pár minút po tom, čo sedatíva zabrali. Obraz som mala rozmazaný pred očami a sotva som vnímala, čo sa okolo mňa deje. Pamätám si z prevozu iba jediného mladíka, ktorý ma dostal na starosť.

To čo má znamenať?!!! Zrazu sa preberiem v akomsi aute, okolo mňa sú ozbrojení zamaskovaní chlapi a kým sa stihnem spamätať, už ma brutálne vyťahujú z auta a vsotia ma do špinavej zavšivenej diery, kde sa na mňa vrhnú ďalší úchylní ľudia a snažia sa ma vypočúvať…

Semper Fidelis. Tak som sa tam dostal. Výber spomedzi všetkých adeptov bola ta najtvrdšia skúška, akej sa mi doteraz dostalo. K tomu, ako výber prebiehal sa nemôžem zdôveriť ani len denníku, je to tajomstvo a nechcel by som si kariéru skaziť hneď spočiatku…

Zobudil som sa v noci a dozvedel som sa hrozné správy. Marína a Igor boli mŕtvy. A k tomu všetkému sa celá dedina chystala niekam za vojakmi. Asi ich žiadať o pomoc…

Dorazili sme do osady, postavili prístrešok a založili oheň. Rýchlo sa zotmelo. Ernest Madlej išiel spať, lebo poslednú noc prebdel na stráži. Ostatní sme sa vydali za žrecmi…

Zápisky zomretého žreca Hromoslava Morena, alebo duševný život postavy a hráča

Konečne sme tu. Na mieste, kde sa to všetko skončí. Opäť budeme nažívať v bezpečí, pokojne. Usmiala som sa na stromy, stojace všade okolo mňa. Väčšina ľudí nechcela odísť z Brazavasu, ale ja som tomu rada…

„Ernest… keby sa mi niečo stalo… teraz, keď beštia ešte nie je chytená… Chcem, aby si ma pochoval podľa starých zvykov. So žrecmi… a s celou rodinou, ak to bude možné….“