V tomto článku sa budem venovať veciam, na ktoré treba myslieť pri hraní určitých typov postáv: zloduchov, krutých bastardov, bezcitných manipulátorov, nesympatických typov, diabolských overlordov a šikanujúcich školákov. Aby to bolo jednoduchšie, nazvem ich prosto zloduchovia. Chuť hrať takýto typ postavy môžete mať z mnohých dôvodov: lebo príbeh potrebuje temného cisára rovnako ako hrdinských rebelov, pretože chcete preskúmať psychológiu za krutými činmi, alebo jednoducho preto, že to môže byť zábavná herecká výzva.
Hrať sa na zlého – pre niekoho hračka, pre iného nočná mora
Predtým ako som začala písať tento článok, pýtala som sa svojich kamarátov naživo aj online na ich postrehy o hraní zloduchov. Ukázalo sa, že ľudia to prežívajú rozlične. Pre niektorých nepredstavovalo hrať zloducha žiadny rozdiel od hrania iného druhu postavy, pre iných to znamenalo vnútorný konflikt, či neprekonateľnú prekážku.
Nemôžem hovoriť za tých, pre ktorých je hrať zlú postavu utrpením, pretože pre mňa samú to je celkom jednoduché. Keď som mala päť rokov, skočila som po role zlého rytiera Kata z „Mio, môj Mio“ od Astrid Lindgrenovej v školskom predstavení. Dá sa povedať, že si všeobecne užívam hrať charaktery zloduchov.
Môžem však povedať, že je pomerne bežné necítiť sa v koži zloducha dobre. V niektorých prípadoch vôbec nezáleží na tom, koľkokrát ste to už skúšali. Ak si všimnete, že hrať krutú postavu nie je pre vás, nemá cenu trápiť sa tým. Je to v poriadku. Ak však máte chuť zahrať si zloducha, tu sú niektoré z mojich najlepších rád.
Činy a/alebo osobnosť
Čo definuje zloducha? Jeho činy alebo jeho osobnosť? Na jednej strane je možné hrať očarujúcu príjemnú postavu, ktorá robí hrozné veci. Na druhej strane je rovnako možné hrať postavu s charakterom odporným ako rana plná hmýriacich sa červíkov, ktorá stále dokáže konať dobro.
Obe postavy považujem za zlé postavy, prinajmenšom pre potreby tohto článku, pretože čelia podobným výzvam – ako vo vás, v hráčoch, vzbudiť nepríjemne pocity a pritom neprekročiť hranice znesiteľnosti.
Príjemná postava, ktorá robí hrozné veci, vzbudzuje u ostatných predovšetkým hnev, nenávisť, pocit zrady, odpor a častokrát strach, až sa ukáže, že postava robí zlé veci. Ďalšie postavy to môžu odmietať, ak ich dôvera a náklonnosť k danej postave sú príliš silné. Postava, ktorá pôsobí milo, ale v skutočnosti milá nie je, vzbudzuje množstvo intenzívnych a osobných pocitov.
Na druhej strane, nesympatická, hnusná a odpudivá postava, ktorá koná dobro, najprv vyvoláva vo svojich spoluhráčoch negatívne pocity, ktoré časom ustupujú a môžu sa prelínať s istým druhom zdráhavého rešpektu, až sa ukáže, že postava, nezávisle od toho ako odporne sa javí, koná dobré skutky.
Väčšina zloduchov však spadá medzi tieto dva extrémy. Zriedkavo majú 100% odpudivú osobnosť, alebo sú ich akcie čisto nemorálne. Od ostatných, sympatickejších postáv ich odlišuje len to, že ich zlé vlastnosti v porovnaní s inými postavami prevažujú.
Ako veľmi zlí môžete byť?
Takže, akí hrozní, nepríjemní, krutí a násilní môžete byť počas LARPu? Aby ste dostali odpoveď na túto otázku, musíte vziať do úvahy tri perspektívy: organizátorskú, spoluhráčsku a vašu vlastnú.
Prvá vec, ktorú si treba uvedomiť je, čo tieto perspektívy CHCÚ. Spýtajte sa ich, aký druh zloducha chcú a preferujú. Spýtajte sa to isté aj samého seba. To je ten správny cieľ/balans, ktorý hľadáte. Keď si uvedomíte, čo ostatní ľudia chcú, môžete sa začať pýtať samého seba a ostatných na ich hranice; čo ešte je a čo už nie je pre nich v poriadku. Snažte sa vyhovieť ich očakávaniam a vyhnúť sa prekročeniu ich hraníc.
Pred LARPom si prečítajte herné materiály a kontaktujte organizátorov. Snažte sa zistiť, aké druhy a aké úrovne zla chcú vo svojej hre. Snažte sa diskutovať o konkrétnych veciach a príkladoch. Napríklad: „Je systematická šikana niečo, čo chcú na svojej hre? Je to násilie? Ako to chcú mať predvedené? Aké bezpečné techniky sú používané?“ A podobne.
Ak máte pred hrou príležitosť, skúste sa porozprávať s ostatnými hráčmi a spýtať sa ich na to, aký spôsob interakcií očakávajú a akým veciam by sa prípadne chceli vyhnúť.
Skúste si stanoviť, čo vy sám chcete a aké sú vaše vlastné hranice. Je veľakrát ľahšie si myslieť, že to chcete dotiahnuť čo najďalej, čo však častokrát znamená, že vaša postava bude taká extrémna, že jej budú chýbať iné odtiene interakcií.
Bez ohľadu na to, aké odpovede dostanete, stále myslite na to, že ľudia môžu svoj názor zmeniť a majú na to absolútne právo. Ľudia si môžu uvedomiť, že chcú niečo iné, alebo že niečo, o čom si mysleli že ešte bude v poriadku, pre nich v poriadku vlastne vôbec nie je. To platí pre organizátorov, hráčov, aj vás samotných.
Ľudia môžu vycúvať zo scén alebo zo vzťahov, ktoré ste spolu naplánovali pred hrou. Musíte sa s tým zmieriť. Niekedy osoba z nepríjemnej situácie vycúva zvláštnym spôsobom, napríklad tak, že sa vám začne vyhýbať aj mimoherne. Ak začnete mať pocit, že sa niekto chce vycúvať z niečoho, čo ste spolu naplánovali, môžete mu skúsiť dať príležitosť sa tomu vyhnúť so cťou. Buď tým, že sa mimoherne spýtate, či by to nechceli zahrať inak, ako ste to naplánovali, alebo im jednoducho dáte priestor sa vám vyhnúť.
Snažte sa dať sebe a ostatným úroveň zloby, ktorý chcú a vždy sa snažte ju prispôsobiť tak, aby s ňou bol každý zahrnutý OK. Jeden možný spôsob je začať miernejšie a potom postupne výkon stupňovať až na ideálnu úroveň.
Nezáleží na tom, čo ľudia povedali pred hrou. Musíte byť vždy pozorní voči signálom od spoluhráčov počas hry. Ak si nie ste istí, či je niekomu niečo príjemné alebo nie, v rámci postavy, či mimo nej, zvoľnite a uvidíte ako budú reagovať, alebo sa mimoherne opýtajte, či sú s tým, čo sa deje v poriadku. Ak hra má nejakú bezpečnostnú stupnicu, použite ju.
Čomu sa vyhnúť
Tu je zopár vecí, ktorým by ste sa mali v rámci hrania zloducha vyhnúť, takmer nezávisle od situácie.
- Nikdy neútočte na mimoherné črty. Napríklad: niečiu figúru, vzhľad, reálne postihnutia atď.
- Nechovajte sa bezohľadne pri deťoch. Traumatizovanie dieťaťa nestojí ani za tú najlepšiu scénu.
- Ak máte z niečoho zlý pocit, neignorujte to. Bezpečnosť nadovšetko.
Erica Kolppanen as a vampire. Photo by Emmielie Nordstro?m, Lajvlabbet photoshoot 2014.
Ak často hráte zloduchov, občas to môžete posrať. Nepočúvate svoje pocity, poviete niečo aj mimoherne kruté a ak hráte v prítomnosti detí môžete si uvedomiť, že počas niektorého z vašich výstupov videli viac než by ste chceli. Ak sa to stane, vystúpte z postavy, ospravedlňte sa a priznajte si, že ste prekročili hranice. Môžete to spraviť okamžite, alebo chvíľu počkať, ak je nevhodné to spraviť ihneď. Ak urobíte chybu, ľudia sú ochotní vám odpustiť, ak sa k tomu postavíte zodpovedne a ospravedlníte sa.
Aspekty postavy, ktoré treba vziať do úvahy
Keď hráte, vymýšľate, alebo vám organizátori zadajú postavu zloducha, tu sú nejaké aspekty, ktoré by ste si mali uvedomiť. Tieto aspekty ovplyvnia, ako budú ostatní hráči vnímať vašu postavu, rovnako ako aj vy sami. Zvážte, ako chovanie vašej postavy ovplyvní ostatných hráčov. Zvážte, či toto správanie môže spôsobiť nepohodlie pre hráčov, ktorý majú s podobným chovaním predošlé skúsenosti.
Zatínate do živého, či nie
Jedným z týchto aspektov je, ako veľmi sa chovanie vašej postavy môže ostatných dotknúť osobne. Tým „osobne“ myslím typ postavy, s ktorým mnohí z nás majú skúsenosti z reálneho života. Napríklad šikanujúcich spolužiakov, násilných partnerov alebo rodičov. Osobne sa nás nedotýkajú postavy, s ktorými nemáte a najskôr ani nikto nemá osobné skúsenosti. Napríklad temní nekromanceri alebo vražední mimozemšťania.
Ak hráte niekoho takého, povedzme temného nekromancera, nie je pravdepodobné, že niekto bude mať nejaké osobné bolestivé spomienky alebo traumy spojené s nekromanciou. Ľudia očakávajú od temného mága, že bude hovoriť podlé a zlé veci a často si to neberú tak osobne. Železné pravidlo je, že ľudia sú menej citliví k zloduchom a ich činom, ak tieto sú vzdialené od ich osobných skúseností.
Ak však hráte postavu, ktorá sa niekoho môže dotýkať osobne, povedzme šikanujúceho spolužiaka, je pravdepodobnejšie, že niekto z vašich spoluhráčov bude mať reálnu traumu spojenú so šikanovaním. Kvôli tomuto by ste mali byť opatrnejší so slovami a činmi, keďže kvôli traumám z reálneho života, môžu raniť omnoho hlbšie.
Jedna vec, na ktorú si treba dávať pozor je, ak hráte postavu, ktorá sa vás osobne netýka, ale môže sa osobne týkať niektorého z vašich spoluhráčov. Možno vy nemáte skúsenosti s násilím páchaným gangami, ale stále to môže byť téma, ktorá sa osobne dotkne niektorého z ostatných hráčov. Takže, prosím, zvážte, či by typ postavy, ktorú hráte nemohol niekomu „zaťať do živého“.
Nepriateľ alebo súčasť tímu
Keď hráte zloducha, zamyslite sa, či chcete aby vás ostatní brali ako nepriateľa alebo súčasť tímu. Veľmi to ovplyvňuje, aký budú mať ľudia z vašich skutkov pocit. Ak vás váš nepriateľ označí za „nepoužiteľného idiota“, neurazí vás to, lebo od nepriateľa očakávate, že sa k vám bude správať hrubo. Ak vám však tú istú vec povie niekto, s kým ste na rovnakej strane, je to omnoho nepríjemnejšie.
Pri hraní zlej postavy je dobré uvedomiť si túto dynamiku. Činy bezcitného kamaráta, člena tímu alebo rodinného príslušníka vnímame inak ako činy nepriateľa. Ak hráte hru so znepriatelenými skupinami, môžete robiť oboje: byť súčasťou jednej skupiny a nepriateľom inej.
Sociálna situácia
Spoločenský kontext je pri hraní zloducha veľmi dôležitý. Hráme s ostatnými a pre prospech svojho vlastného gameplayu, je dôležité si uvedomiť, akej sociálnej situácii vaša postava bude čeliť. Ak je to možné, porozprávajte sa so svojimi spoluhráčmi o tom, akú sociálnu dynamiku chcete. Tu sú bežné príklady sociálnych situácií, ktoré môžete použiť:
Osamelý: Nesympatickí bastardi nemajú veľa kamarátov, takže jedna z bežných sociálnych situácií pre zloducha je skončiť pomerne osamelo. Ostatné postavy sa vám môžu chcieť vyhýbať a je možné, že časť LARPu strávite sami. Byť sám a nenávidený môže byť skvelá situácia, ale nie každému hráčovi to vyhovuje. Ak nechcete tráviť čas na hre osamote, môže byť dobré zobrať do úvahy aj iné možnosti.
S podobne naladenými kumpánmi: Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. Ak ste gang, alebo banda zloduchov, môže vám prísť prirodzené, že sa dáte dohromady. Dokopy vytvoríte továreň na zlobu a okrem iného sa môžete podporovať aj mimoherne. Túto možnosť by som odporučila najmä nováčikom.
Súčasť tímu alebo rodiny: Každá rodina má svoju čiernu ovcu. Ak hráte zloducha, ktorý je súčasťou nejakej skupiny, ktorá vás pri prvej príležitosti nevykopne, môžete mať veľmi spoločenský LARP, aj keď hráte úplného idiota. Predovšetkým ak máte v skupine dôležitú pozíciu. Členstvo v skupine taktiež môže vytvoriť situáciu, kde aj napriek tomu, že hráte zlú postavu, máte v rámci skupiny aj pár vyslovene dobrých vzťahov.
Obľúbený a totálny bastard: Toto je posledná a veľmi náročná možnosť. Byť zároveň obľúbený a zloduch. Aby to fungovalo, musíte to skutočne zvládať, pretože aj keď požiadate ostatných, aby vás podporili a hrali tak, akoby vaša postava bola zároveň charizmatická a pekelne zlá, má to tendenciu upadnúť a potom sa len zdá, že sa vám iba vtierajú.
Musíte prinútiť hráčov a postavy, aby vašu postavu zároveň nenávideli a milovali. Ak to zvládnete, je to úžasné. Chce to trochu odvahy rozbehnúť to a nie vždy sa to podarí. Môžete skončiť s tým, že ste vášnivo nenávidený alebo nie tak zlý, ako ste si želali. To znamená, že môžete skončiť v úplne inej sociálnej situácii, ako ste si predstavovali, čo ale nemusí v žiadnom prípade znamenať zlý zážitok. Stojí to za vyskúšanie, ak vám nevadí riziko zlyhania
Krutí voči pár ľuďom, či celému LARPu?
Bude vaša postava zlá voči veľkému množstvu postáv, jednej, alebo iba zopár? Urobí to veľký emočný rozdiel – pre ciele vašej krutosti, rovnako ako pre vás samých.
Ak ste krutí len voči zopár postavám, znamená to, že s mnohými inými postavami môžete mať dobrý vzťah. Na druhej strane, ľudia pokladajú za omnoho krutejšie a cítia sa zraniteľnejšie, ak si zloduch vytýči iba zopár terčov. Musíte sa tiež uistiť, že to nebude vnímané ako neherná šikana.
Ak ste bastard voči úplne všetkým, nebudete mať žiadne, alebo len veľmi málo pozitívnych vzťahov s ostatnými postavami; a pretože každý s vami má negatívne interakcie, ostatné postavy si vaše činy budú brať menej osobne.
Bleed* a poherná terapia
Ak hráte nepríjemnú postavu, bleed postavy a poherná terapia sú dôležité témy, nad ktorými je treba sa zamyslieť.
Po LARPe, hráči postáv, ktoré strávili celý čas v strachu, odpore a nenávisti voči vašej postave, môžu mať pretrvávajúci negatívny bleed voči vám. Neoprávňuje ich to chovať sa k vám zle, ale mali by ste túto možnosť očakávať a rešpektovať. Po hre buďte milý, choďte a rozprávajte sa s hráčmi, ktorí s vašou postavou mali negatívne interakcie. Presvedčte sa, či sú v poriadku, rozprávajte sa o scénkach a dajte im šancu aby vás spoznali aj mimo vašej postavy. Zmena vzhľadu tiež môže ľuďom pomôcť prekonať negatívny bleed. Dajte si iné oblečenie, zmeňte si účes a make-up,nasaďte si smiešny klobúk… Čím menej pripomínate svoju postavy, tým lepšie. Povedzte im, že v skutočnosti ste milí a že rozumiete, ak stále voči vám majú negatívny bleed.
Potom je na rade vysporiadanie sa s vašim vlastný bleedom a pohernou terapiou. Niektorí ľudia majú po hraní zloducha výčitky svedomia. Ľudia, ktorí trávia LARP emočne oddelení, budú mať potrebu naviazať kontakt, byť súčasťou skupiny, počuť, že si viedli dobre. Niektorí ľudia budú mať potrebu sa ospravedlniť. Ostatní sa budú chcieť vzdialiť od postavy tým, že sa budú blázniť a robiť si srandu zo svojej vlastnej postavy.
Často je hrať utláčateľa emočne náročnejšie ako hrať obeť. Postarajte sa o seba akokoľvek potrebujete, kým to neubližuje ostatným.
Možno po LARPe budete musieť ostatným pripomenúť, že napriek tomu, že ste hrali zloducha, potrebujete rovnakú podporu ako každý iný. Možno sa potrebujete cítiť byť mimoherne súčasťou skupiny, potrebovať si pokecať o LARPe, byť vypočutý, alebo dostať rovnako veľa objatí ako všetci ostatní. Pre ostatných sa na toto ľahko zabúda po tom, ako ste hrali ich nepriateľov. Je v poriadku pripomenúť im to.
Neobhajujte kruté veci, ktoré vaše postavy urobili
Po LARPe je veľmi dôležitá ešte jedna vec. Neobhajujte zlé veci, ktoré vaša postava urobila ostatným postavám. Šikana je hrozná vec. Mučenie je ešte horšie. A tak ďalej a tak ďalej. Kým na určitej úrovni potrebujete byť empatickí voči svojej postave, aby ste porozumeli, prečo sa zachovala tak, ako sa zachovala, nemení to nič na tom, čo urobila. Mimo postavy máte zodpovednosť si tento fakt uvedomiť. Prijať ho. Priznať si ho. Neobhajujte debilné veci, čo vaša postava urobila iným. Možno to urobila, lebo bola emočne pod tlakom alebo donútená, alebo ich spoločnosť presvedčila, že to bolo správne. Možno ste ako postava urobili aj nejaké dobré veci. To je fuk.
V mnohých prípadoch je pre vašich spoluhráčov dôležité, aby ste si uznali, čo vaša postava urobila tej ich bez toho, aby ste to ospravedlňovali alebo obhajovali. Jasne si priznajte, že činy vašej postavy niekomu ublížili. Aj keď rozumiete prečo tak konala, nič to na veci nemení. Uznaním, že vaša postava niekomu ublížila, sa ostatní okolo vás budú cítiť bezpečnejšie, aj keď hráte negatívne postavy.
Zhrnutie
Je veľa spôsobov ako hrať zloduchov a dúfam, že tento článok vám dal nejaké tipy, na čo myslieť, keď ich hráte. Doteraz ste si najskôr všimli, že vám tento článok nedal nijaké konkrétne rady o tom, čo presne robiť, hovoriť, ako na postavy vyvíjať tlak a podobne. Dôvodom je, že negatívne postavy sú príliš variabilné. Nemôžem dať radu, ktorá by vyhovovalo rovnako škretiemu vojvodcovi a žiarlivému zazobanému ex-partnerovi. Cieľom tohto článku bolo dať vám kategórie, ktoré je dôležité zvážiť a vziať si k srdcu pri hraní zloducha.
The author Elin Dalstål playing the nasty character Agnes. Photo by Emmelie Nordstro?m, På Gott och Ont photoshoot 2016.
Originálny článok Elin Dalstål: Playing Nasty Characters Preklad: Klára Fedora Homzová, Kristína Kureková
O autorke:
Elin Dalstål je LARPistka zo severného Švédska. Narodila sa roku 1986 a od roku 2004 organizuje všetko od klasických fantasy LARPy až po surreálne blackbox LARPy. Nedávno zorganizovala turisticko-hráčsku konvenciu FjällCon vo švédskych horách a psychologicko-hororový LARP Dom Som Överlever v roku 2017. Taktiež je autorkou mnohých feministických blogov o hrách a podcastou o rpg stolovkách.
* Bleed=Emocionálny presah z hry do reálneho života
Foto z titulky: Näcken. Photo by Emmelie Nordström, På Gott och Ont photoshoot 2017