Rozprávanie z druhého sveta (report z Tordhanu 2009)

Takže toto je ten „onen svet“, hovoríš? Predstavoval som si ho dosť inak, ti poviem, veď sa pozri, sedíme tu na úplne obyčajných lavičkách, ľudia sa tu zhovárajú akoby nič, vyzerá to tu skoro ako nejaká veľká čakáreň. A kde je to „povznesenie na úroveň Slnka“, o ktorom stále hovorili všetci tí kňazi, mnísi, abatiše a čo ja viem kto ešte? Čo vravíš? Že by si rád vedel, ako som sa sem ja dostal, keď už som tu? Tak ti to teda poviem, keďže tu už snáď nemusím byť vôbec diskrétny, obozretný a tak celkovo. Proste budem sám sebou, budem hovoriť, čo chcem, ako chcem, kedy chcem a tak. Cipána, koľko rokov som ja len zabil tým dobrým správaním a tou všeobecnou pretvárkou. Jeden by sa z toho dogrcal. Ale ja nie, ja som musel zomrieť kvôli tomu, aby som zistil, o čom to celé je. No, ale niečo iné som chcel…