Rozprávanie z druhého sveta (report z Tordhanu 2009)

Takže toto je ten „onen svet“, hovo­ríš? Predstavoval som si ho dosť inak, ti poviem, veď sa pozri, sedí­me tu na úpl­ne oby­čaj­ných lavič­kách, ľudia sa tu zho­vá­ra­jú ako­by nič, vyze­rá to tu sko­ro ako neja­ká veľ­ká čaká­reň. A kde je to „povzne­se­nie na úro­veň Slnka“, o kto­rom stá­le hovo­ri­li všet­ci tí kňa­zi, mní­si, aba­ti­še a čo ja viem kto ešte? Čo vra­víš? Že by si rád vedel, ako som sa sem ja dostal, keď už som tu? Tak ti to teda poviem, keď­že tu už snáď nemu­sím byť vôbec dis­krét­ny, obo­zret­ný a tak cel­ko­vo. Proste budem sám sebou, budem hovo­riť, čo chcem, ako chcem, kedy chcem a tak. Cipána, koľ­ko rokov som ja len zabil tým dob­rým sprá­va­ním a tou vše­obec­nou pre­tvár­kou. Jeden by sa z toho dogr­cal. Ale ja nie, ja som musel zomrieť kvô­li tomu, aby som zis­til, o čom to celé je. No, ale nie­čo iné som chcel…