Garmen – Navždy hrdinami (report od Isilote)

Kraj Garmen. Moje srdce stále zviera žiaľ pre Wardena, ktorý zahynul, keď sa snažil udržiavať poriadok v meste. Jeho telo porástlo listami a vetvičky ho ihneď ovinuli. Keď nastala noc a uložila som sa k spánku, niečo sa stalo. Jeho telo zmizlo. Ráno na tom istom mieste vidím stáť lesnú bytosť – enta, čo je veľmi zvláštne, lebo enti neradi zapúšťajú korene v meste. Klerik Bezmenného sa odobral k modlitbám a ja sa približujem k vetvičkovej postave…

Had a netopier (report z Tordhanu od Isilote)

Eulévia. Slnko. Rád. Smrť.
Každý deň jeden pohreb, jedna žena. Mám pocit, že jeden z týchto dní budem tou mŕtvou ja. Nie, že by ma to strašilo. Strach je mi už po tých rokoch trošku cudzí. Žijem zo životov iných. Človek by to mohol nazvať aj upírstvom, ale to pravé upírstvo ma stretne až tu. Do tejto doby som sa živila vysávaním energie z iných pomocou rituálov. Had, ktorý požiera slnko mi v tom pomáhal. V každom kraji niekoľko nevysvetliteľne slabých ľudí. V každom kraji neznáma žena, niekedy pod menom Ysharet, niekde liečiteľka, niekde pisárka, niekde magika.

Máme strach z čísiel?

Najprv sa larpy na Slovensku hrávali celkom na číslach. Telo malo svoje číslo, útok svoje, prípadne obrana (zbroj) svoje, každé kúzlo malo svoju cenu v magickej energii a svoj efekt vyjadrený číslom. Bolo toho dosť. Takže si niektorí ľudia povedali – čo tak urobiť to jednoduchšie? Vynechali čísla na boj. Potom vynechali aj čísla na manu a útočné čísla mágie a nakoniec čísla opustili úplne. Fajn.

Tordhan – report od Isilote

Prečo ja? To Arden napadalo každý jeden deň. Prečo som práve ja správkyňou? (Ale povedz kráľovi nie, keď ťa o niečo žiada…)
Správcovanie malo svoje výhody. Mohla urobiť zo Sedalenu miesto, kde by ľudia žili radi. Ktoré by bolo bezpečné (aj pred ňou samotnou) a kde by sa ľudia nemuseli obávať, čo s nimi bude o hodinu či deň.

Zavýjanie – report z Tordhanu 2007

Nad krajinou sa vznáša podivné vytie. Už viem, čo znamená. Odvážim sa to napísať na pergamen- posledný, ktorý mám. Cestou ma prepadli a stratil som skoro všetko, čo som mal- peniaze, pisárske vybavenie aj zdravie. Do mesta už nie je ďaleko, snáď sa tam dokážem dostať a poprosiť niekoho o pomoc. Ale môj vlastný príbeh nie je až tak zaujímavý ako ten, ktorý som si vypočul a ktorý chcem uchovať aspoň na pergamene, ak ma moja pamäť alebo sily zradia a do mesta sa nikdy nedostanem.