Archív

Dorazili sme do osa­dy, posta­vi­li prí­stre­šok a zalo­ži­li oheň. Rýchlo sa zotme­lo. Ernest Madlej išiel spať, lebo posled­nú noc pre­bdel na strá­ži. Ostatní sme sa vyda­li za žrecmi…

Zápisky zomre­té­ho žre­ca Hromoslava Morena, ale­bo dušev­ný život posta­vy a hráča

Konečne sme tu. Na mies­te, kde sa to všet­ko skon­čí. Opäť bude­me naží­vať v bez­pe­čí, pokoj­ne. Usmiala som sa na stro­my, sto­ja­ce vša­de oko­lo mňa. Väčšina ľudí nech­ce­la odísť z Brazavasu, ale ja som tomu rada…

„Ernest… keby sa mi nie­čo sta­lo… teraz, keď beš­tia ešte nie je chy­te­ná… Chcem, aby si ma pocho­val pod­ľa sta­rých zvy­kov. So žrec­mi… a s celou rodi­nou, ak to bude možné.…“

Slnko poma­ly vychá­dza nad posvät­ným hájom. Stribogov dych šumí v koru­nách, mla­dé lís­tie spie­va žalo­spev za Hromoslava.
„Túto noc si našiel ces­tu do Moreninho náru­čia, túto noc na teba čaka­la v srd­ci tvoj­ho syna. Ty však navž­dy osta­neš v našich, Starší.“…