Tieto články patria do archívu. Vznikli kedysi dávno pre dnes už neexistujúci webový portál SLAD (spoločenstvo larpov a drevární). Informácie v nich nemusia byť aktuálne a nemusia sa zobrazovať dobre.
Sneh sa ešte len začal topiť a moje cestičky, ktoré si vyšliapala divá zver, sú pre ňu teraz len veľmi ťažko schodné. Je pomaly načase prebudiť sa do novej jari…
Do mesta opäť raz prichádza prastarý pútnik tak tajomný, a tak prastarý, že aj čas zabudol, kto sa ukrýva pod bielou tvárou, napodiv zachovalou v mraze času…
Zlá víla sudička. Och, kto dal mne do vienka tento osud? Iste nejaká zlomyseľná kolegyňa. A vieš vôbec Ty, Čitateľ, aký ten môj osud je? Príbeh v príbehu Stereotypu, jednej rozprávky, ktorej dal Rozprávač netypicky typický koniec. Aspoň pre mňa. Ak chceš tento príbeh spoznať a rozprávať ho svojim deťom, ktoré ho potom budú rozprávať svojím deťom a tak ďalej až kým budú Čitatelia veriť na rozprávky, čítaj ďalej.
Tento článok vznikol na základe diskusie uskutočnenej na Stretnutí 2010: Zoznámte sa! 27.2.2010. Nie je prepisom diskusie, ale vychádza z jej základov, ktoré som sa pokúsila štrukturalizovať a načrtnúť možné východiská. Nie je však ani náhodou uzatvorenou vecou a má byť podnetom pre ďalšie diskusie.
Išli sme tmavou uličkou, lebo som rozbila fľaštičku. Karhavo sa na mňa pozrel. A zrazu sa jeho výraz zmenil a jeho oči sa na mňa dívali ako keby mi z hlavy vyrastal namiesto ľavého ucha chobot. Ale on sa len díval na moju ľavú ruku, v ktorej skončila uspávacia šípka…
Naložili ma do auta pár minút po tom, čo sedatíva zabrali. Obraz som mala rozmazaný pred očami a sotva som vnímala, čo sa okolo mňa deje. Pamätám si z prevozu iba jediného mladíka, ktorý ma dostal na starosť.
Nemáte radi zbrane tak ohybné, že sa s nimi dá udierať aj za roh? Nemáte radi špagátové hradby? Nemáte radi brániská? Nemáte radi, keď vaša strana celú hru vyhráva a prehrá v záverečnej bitke? Nemáte radi bojovky, na ktorých to vyzerá ako na matematickej olympiáde? Nemáte radi, keď tú olympiádu aj tak vyhrá ten čo má lakeť ešte aj na bruchu?
Potom sú križiaci bitka pre vás!
To čo má znamenať?!!! Zrazu sa preberiem v akomsi aute, okolo mňa sú ozbrojení zamaskovaní chlapi a kým sa stihnem spamätať, už ma brutálne vyťahujú z auta a vsotia ma do špinavej zavšivenej diery, kde sa na mňa vrhnú ďalší úchylní ľudia a snažia sa ma vypočúvať…
Semper Fidelis. Tak som sa tam dostal. Výber spomedzi všetkých adeptov bola ta najtvrdšia skúška, akej sa mi doteraz dostalo. K tomu, ako výber prebiehal sa nemôžem zdôveriť ani len denníku, je to tajomstvo a nechcel by som si kariéru skaziť hneď spočiatku…
Zobudil som sa v noci a dozvedel som sa hrozné správy. Marína a Igor boli mŕtvy. A k tomu všetkému sa celá dedina chystala niekam za vojakmi. Asi ich žiadať o pomoc…
