Podpora mladých organizátorov

Tento člá­nok vzni­kol na zákla­de dis­ku­sie usku­toč­ne­nej na Stretnutí 2010: Zoznámte sa! 27.2.2010. Nie je pre­pi­som dis­ku­sie, ale vychá­dza z jej zákla­dov, kto­ré som sa pokú­si­la štruk­tu­ra­li­zo­vať a načrt­núť mož­né výcho­dis­ká. Nie je však ani náho­dou uzat­vo­re­nou vecou a má byť pod­ne­tom pre ďal­šie dis­ku­sie.

Tento člá­nok vzni­kol na zákla­de dis­ku­sie usku­toč­ne­nej na Stretnutí 2010: Zoznámte sa!, 27.2.2010.

Nie je pre­pi­som dis­ku­sie, ale vychá­dza z jej zákla­dov, kto­ré som sa pokú­si­la štruk­tu­ra­li­zo­vať a načrt­núť mož­né výcho­dis­ká. Nie je však ani náho­dou uzat­vo­re­nou vecou a má byť pod­ne­tom pre ďal­šie dis­ku­sie.

Účastníci tej­to dis­ku­sie: Andros, Cahir, Dogfood, Duli, Fyrgon, Isilóte, Maco, Meluzína, Millias, Mišoo, Morgoth, Pitkin, Propellerhead, Zarpen

Každým rokom sa lar­po­vá komu­ni­ta roz­ras­tá o nových čle­nov. Takisto sa kaž­dým rokom poduj­me nie­kto pri­pra­viť svoj prvý larp. Nech ho k tomu vedie nad­še­nie, sna­ha nie­čo doká­zať, či aký­koľ­vek iný pod­net, sta­via sa pred ťaž­kú úlo­hu – čas­to ťaž­šiu, ako sám pred­po­kla­dá. Táto skú­se­nosť väč­ši­nou ovplyv­ní to, či sa poduj­me aj na orga­ni­zo­va­nie ďal­ších akcií, ale­bo s tým­to remes­lom sek­ne.

Organizátori, kto­rí už majú čo to za sebou, majú čas­to ten­den­ciu, vnú­tor­né nut­ka­nie, či len rov­na­ký nad­še­nec­ký záu­jem tým­to nová­či­kom pomôcť, aby bola ich akcia čo naj­lep­šia. Väčšinou ich vedie dob­rý úmy­sel a záu­jem, ale svo­ji­mi zásah­mi vedia naro­biť nie­ke­dy viac ško­dy, ako úžit­ku. Pre to je na mies­te zamys­lieť sa, akým spô­so­bom je vhod­né nová­či­kom s ich akci­ami pomá­hať, kde sú hra­ni­ce pomo­ci a či je pomoc skú­se­ných orga­ni­zá­to­rov vždy až tak nut­ná, ako si sami čas­to mys­lia.

Existuje via­ce­ro spô­so­bov, ako sa k pomo­ci nová­či­kom posta­viť:

A. Najjednoduchším, naj­rých­lej­ším a naj­me­nej „boles­ti­vej­ším“ spô­so­bom je for­ma neosob­nej pomo­ci – vo for­me pred­ná­šok, člán­kov, či len prís­pev­kov na fórach. Podľa ohla­sov začí­na­jú­cich orga­ni­zá­to­rov sú najp­rí­nos­nej­šou for­mou člán­ky či pred­náš­ky vychá­dza­jú­ce z orga­ni­zá­cie kon­krét­nej hry a popis kon­krét­nych postu­pov a rie­še­nie kon­krét­nych prob­lé­mov. Články vše­obec­ne o zákla­doch orga­ni­zo­va­nia sú dob­ré, ale netre­ba ich vraj prí­liš.

B. Na dis­ku­sií sme rozo­bra­li 3 asi naj­čas­tej­šie spô­so­by osob­nej pomo­ci: drža­nie ochran­nej ruky nad akci­ou z poza­dia, včle­ne­nie skú­se­né­ho orga­ni­zá­to­ra do nové­ho tea­mu a včle­ne­nie nové­ho orga­ni­zá­to­ra do už zabe­hnu­té­ho tea­mu.

1. Držanie ochran­nej ruky nad akci­ou z poza­dia môže mať rôz­ne podo­by. Väčšinou sa jed­ná a o prí­pa­dy, kedy si noví orga­ni­zá­to­ri roz­hod­nú uro­biť akciu pod­ľa vlast­ných pred­stáv, ale požia­da­jú svoj­ho zná­me­ho, kto­rý má s orga­ni­zo­va­ním skú­se­nos­ti, aby im pomo­hol vo veciach, v kto­rých sa neorien­tu­jú (napr. admi­ni­stra­tí­va oko­lo úra­dov). Skúsený orga­ni­zá­tor čas­to zasa­hu­je do príp­rav rôz­ny­mi odpo­rú­ča­nia­mi, zabez­pe­ču­je logis­tic­ký sup­port, vie, kam sa má obrá­tiť o pomoc s mate­riál­nym zabez­pe­če­ním, prí­pad­ne ho sám poskyt­ne, ak nie­čím dis­po­nu­je, v samot­nej hre vie potom poslú­žiť ako NPC. Pre orga­ni­zá­tor­ský team potom slú­ži ako záchran­ná sieť.
V tom­to prí­pa­de je nut­né, aby skú­se­ný orga­ni­zá­tor zostal sku­toč­ne len záchran­nou sie­ťou a nesna­žil sa hru pris­pô­so­bo­vať svo­jím pred­sta­vám. Je dob­ré, keď upo­zor­ňu­je na nedos­tat­ky, ale nie je dob­ré, keď sa sna­ží zobrať tie­to prob­lé­my do vlast­ných rúk.
Ideálnym prí­pa­dom je, keď je taký­to orga­ni­zá­tor v pozí­cií ako­by koor­di­ná­to­ra dip­lo­mo­vej prá­ce – je men­to­rom, posky­tu­je urči­té rady a odpo­rú­ča­nia, ale všet­ky koneč­né roz­hod­nu­tia nechá­va na samot­ných orga­ni­zá­to­roch akcie. Odovzdá svo­je skú­se­nos­ti, ale spô­sob, akým sú pou­ži­té, ale­bo či sú pou­ži­té, neovp­lyv­ňu­je.

2. Iný prí­pad nastá­va, keď je skú­se­ný orga­ni­zá­tor pri­bra­ný pria­mo do rea­li­zač­né­ho tea­mu a oča­ká­va sa od neho, že sa bude aktív­ne zapá­jať do tvor­by akcie. Pokiaľ v tea­me nie sú jas­ne vyme­dze­né pozí­cie a úlo­hy jed­not­li­vých čle­nov (čo v malo­po­čet­ných tea­moch väč­ši­nou nebý­va) je rizi­ko, že sa skú­se­nej­ší orga­ni­zá­tor sta­ne akou­si vedú­cou hyb­nou silou, postup­ne pre­be­rie všet­ky naj­ťaž­šie úlo­hy na seba a ostat­ní orga­ni­zá­to­ri sa sta­nú len akou­si výkon­nou pomo­cou. Nielenže sa tak­to noví orga­ni­zá­to­ri nič nenau­čia, nezis­tia, aké to je niesť zod­po­ved­nosť za roz­hod­nu­tia a k žiad­nym roz­hod­nu­tiam sa nako­niec mož­no ani nedos­ta­nú, ale môžu nado­bud­núť pocit, že ich prá­ca je len dru­hot­ná a v pod­sta­te zby­toč­ná. Je to naj­rých­lej­ší spô­sob ako udu­siť prvot­né nad­še­nie.
Tu je dôle­ži­té uve­do­miť si na pozí­cií skú­se­né­ho orga­ni­zá­to­ra, že novo­vzni­ka­jú­ca hra je spo­loč­ná, že za ňu nene­sie zod­po­ved­nosť len on a že ostat­ní orga­ni­zá­to­ri sú rov­no­cen­ní par­tne­ri, kto­rí majú rov­na­ké prá­vo roz­hod­núť o tom, aká hra bude, aj keď je to v roz­po­re s jeho pre­doš­lý­mi skú­se­nos­ťa­mi.
Z dru­hej stra­ny je pod­stat­né, aby orga­ni­zač­ný team nechá­pal svo­ju posi­lu ako náh­ra­du za nich samot­ných v naj­ťaž­ších úlo­hách a nepre­ne­chá­val rie­še­nie „tomu, kto vie, ako na to“.

3. Priberanie nových čle­nov do orga­ni­zač­ných tea­mov je v posled­ných rokoch naj­viac nose­nou módou, a čas­to aj naj­viac zly­há­va­jú­cou. Väčšina orga­ni­zač­ných tea­mov na Slovensku už nie­ke­dy nie­ko­ho skú­si­la pri­jať medzi seba avšak väč­ši­nou sa nový člen v tea­me nezoh­rial dlh­šie ako rok. Výnimky by sa dali spo­čí­tať na prs­toch dvoch rúk.
Problém pri­tom nevzni­ká v zása­de v tea­moch, kto­ré sú dosta­toč­ne veľ­ké na to, aby mali jas­nú a pev­nú vnú­tor­nú štruk­tú­ru, ale v malo­po­čet­ných tea­moch, kde prak­tic­ky neexis­tu­je pev­né roz­de­le­nie úloh, a kde je kaž­dý „diev­ča­ťom pre všet­ko“. Nový člen v takom­to prí­pa­de nepri­chá­dza na urči­tú pozí­ciu, ale musí sa začať orien­to­vať v pod­sta­te vo všet­kom. A vzhľa­dom k tomu, že na Slovensku máme znač­nú pre­va­hu prá­ve­ma­lo­po­čet­ných vnú­tor­ne neštruk­tú­ro­va­ných tea­mov, táto časť sa bude týkať pre­dov­šet­kým nich.

Kde je teda chy­ba?
V prvom rade je vhod­né všim­núť si, aké záze­mie má taký­to zabe­hnu­tý orga­ni­zač­ný team – sú to väč­ši­nou kama­rá­ti, kto­rí sa pozna­li dlho pred tým ako spo­lu zača­li robiť akcie, spo­loč­ne sa pre­bi­li začiat­ka­mi, pri kto­rých (vzhľa­dom k veku lar­pu na Slovensku) im prav­de­po­dob­ne nikto prí­liš nepo­má­hal a fun­gu­jú spo­lu už nie­koľ­ko rokov. Nový člen je väč­ši­nou člo­vek, kto­ré­ho spoz­na­li na neja­kej akcií, mal chuť pri­dať sa k nim a vstu­pom do tea­mu sa oci­tá pre neho v cudzom pro­stre­dí, o kto­rom nevie ako fun­gu­je, v akých vzťa­hoch sa pohy­bu­je a nero­zu­mie zabe­hnu­té­mu inter­né­mu humo­ru. Začleňovanie nové­ho člo­ve­ka do pra­cov­nej komu­ni­ty je vždy viac-menej dlhý a vcel­ku nároč­ný pro­ces (samoz­rej­me, zále­ží od pova­hy dotyč­ných ľudí), kto­rý sa netý­ka len lar­pov, ale aj rôz­nych pra­cov­ných inšti­tú­cií, kde exis­tu­jú vyško­le­ní odbor­ní­ci, kto­rí majú túto team­bu­il­din­go­vú pakáž na sta­ros­ti.
Z veľ­kých plá­nov o výcho­ve nasle­dov­ní­kov a o roz­ras­ta­ní tea­mu sa tak čas­to sta­ne ody­sea, v nie­kto­rých prí­pa­doch kon­čia­ca pate­tic­kým roz­cho­dom.
Chyba je väč­ši­nou v oča­ká­va­niach – nikto, ani sta­bil­ný orga­ni­zač­ný team, ani nová­čik totiž nepred­po­kla­dá, ale­bo neoča­ká­va prob­lé­my spo­je­né so začle­ňo­va­ním a zží­va­ním sa doko­py, väč­ši­nou sa mys­lí len na kon­krét­nu spo­lu­prá­cu na kon­krét­nej hre. Ideálnou mož­nos­ťou je skôr ako pri­be­rie­te nové­ho člo­ve­ka do tea­mu, ísť si s nim sad­núť viac­krát na pivo, jas­ne si defi­no­vať, čo od neho chce­te, ako si on pred­sta­vu­je svo­ju čin­nosť a zasvä­tiť ho do „vašich vecí“ – pokiaľ má byť plno­hod­not­ným čle­nom, musí poznať kle­py, kto­ré sa na stret­nu­tiach rozo­be­ra­jú, vzťa­hy, kto­ré sú medzi člen­mi a musí zis­tiť, že nie ste boh, ale člo­vek, kto­ré­mu môže pokoj­ne vyna­dať, keď nie­čo poka­zí­te; a naopak vy sa musí­te naučiť, že pokiaľ vám vyna­dá nový člen tea­mu, je to to isté, ako keď nadá­va ten sta­rý a brať jeho výhra­dy rov­na­ko váž­ne.
Okrem toho by mal mať orga­ni­zač­ný team jas­ne defi­no­va­né, pre­čo chce nové­ho čle­na do týmu a pre­čo prá­ve toho, koho pri­jí­ma. Nový člen by potom mal vedieť, pre­čo chce orga­ni­zo­vať larp, a pre­čo prá­ve s tými daný­mi ľuď­mi.

Najčastejšie prob­lé­my, s kto­rý­mi sa nový člen potý­ka sú:
– iné oča­ká­va­nia od nápl­ne prá­ce
– naska­ko­va­nie na roz­be­hnu­tý vlak
– pocit pia­te­ho kole­sa na voze – nové­mu čle­no­vi sa musí dať pocí­tiť, že je s jeho pomo­cou sku­toč­ne počí­ta­né, že jeho pri­po­mien­ky a nápa­dy majú sku­toč­ne váhu a že jeho úlo­hou nie je pri­ze­rať sa, ako sa veci orga­ni­zu­jú
– rie­še­nie orga­ni­zá­cie na diaľ­ku – hlav­ne pre prvé spo­loč­ne orga­ni­zo­va­né akcie je nevy­hnut­né stre­tá­vať sa naži­vo a neob­me­dzo­vať komu­ni­ká­ciu len na icq, či tele­fo­ná­ty (také­to rie­še­nie nie je vhod­né vôbec na žiad­nu orga­ni­zá­ciu)
– nespráv­ne urče­nie pri­orít – aj nový člen tea­mu si musí dob­re uve­do­miť do čoho ide a že budú od neho urči­té veci vyža­do­va­né (vzhľa­dom k tomu, že čle­no­via nefor­mál­nych sku­pín na seba navzá­jom nema­jú páky typu „ak to nespra­víš, nedám ti výpla­tu“ je nut­né, aby kaž­dý, kto sa už raz na orga­ni­zo­va­nie poduj­me bol pri­pra­ve­ný sku­toč­ne obe­to­vať tomu­to cie­ľu svoj voľ­ný čas)
Jedným zo spô­so­bov, ako viesť nových čle­nov, pri­rov­na­ný k rodi­čov­stvu, je nechať ich pôso­biť v urči­tom tea­me, kde majú mož­nosť zis­tiť, ako ten­to daný team fun­gu­je, uve­do­mia si tak, či im ten­to spô­sob vyho­vu­je ale­bo nie a na zákla­de toho, potom buď v tea­me zosta­nú, ale­bo sa časť odštie­pi a na zákla­de buď klad­ných či zápor­ných skú­se­nos­tí vytvo­ria team, kto­rý im vyho­vu­je.
Vo vše­obec­nos­ti, pre aký­koľ­vek typ pomo­ci, kedy sa skú­se­ný orga­ni­zá­tor pokú­ša tvo­riť s nová­či­kom, je dob­ré dbať na:
– mimo­or­ga­ni­zač­ný nelar­po­vý pokec (team­bu­il­ding)
– čo naj­jas­nej­šie defi­no­va­nie úloh v tea­me
– zis­te­nie sku­toč­né­ho kon­krét­ne­ho záuj­mu v tom, čo chce nový člen robiť
– pre­ne­chá­va­nie zod­po­ved­nos­ti aj na nové­ho čle­na
– drža­nie ochran­nej ruky (ale tak, aby neza­va­dza­la)
– pone­cha­nie dosta­toč­nej voľ­nos­ti
– pri­pus­te­nie nové­ho čle­na ku sku­toč­nej tvor­be
– vždy si nájsť čas a pries­tor na osob­nú komu­ni­ká­ciu

C. Akýmsi medzi­stup­ňom medzi osob­nou a neosob­nou pomo­cou sú rôz­ne works­ho­py, pomoc pri beta­tes­toch hier, a pod. Veľký poten­ciál pri inšpi­rá­cií k novým hrám majú fes­ti­va­ly komor­ných hier, aké sa vo veľ­kom roz­beh­li v Čechách (Larpvíkend v Brne bude mať ten­to rok už svoj 7. roč­ník, kto­rý je výraz­ne zame­ra­ný na nových orga­ni­zá­to­rov, Pražský larp­ví­kend, či Komorní Třebíč). U nás sa odo­hra­lo via­ce­ro poku­sov zdru­žiť väč­ší počet malých hier pod jed­nou stre­chou, či už na rôz­nych prog­ra­mo­vých líniach Slavconu, Larpfestu, na samos­tat­ných akciách ako bol Zmeň svoj uhoľ pohľa­du, ale­bo plá­no­va­ný Roleday. Avšak samos­tat­ná veľ­ká akcia nám stá­le chý­ba, pri tom by moh­la výraz­ne roz­hý­bať sto­ja­té vody.
Sila tých­to akcií je v nahro­ma­de­ní veľ­ké­ho počtu ľudí a záu­jem­cov na jed­nom mies­te, skve­lej atmo­sfé­re, kde kva­sí obrov­ské množ­stvo inšpi­rá­cií, mož­nosť stret­núť sa s orga­ni­zá­tor­mi a v malom kru­hu sa s nimi poroz­prá­vať. Výsledkom býva väč­ši­nou veľ­ké nad­še­nie tvo­riť. Je to jeden z najp­rí­jem­nej­ších spô­so­bov, ako nakop­núť mla­dých orga­ni­zá­to­rov k akcií.
Ak sa mla­dý orga­ni­zá­tor doká­že nad­c­hnúť, pre­bo­jo­vať sa cez všet­ky pre­káž­ky a nako­niec zor­ga­ni­zo­vať akciu, úlo­ha skú­se­nej­ších orga­ni­zá­to­rov ešte stá­le nie je na kon­ci. Podpora po akcií a povzbu­de­nie do ďal­šej čin­nos­ti je bonu­so­vým bodom prog­ra­mu. Tiež tre­ba ale vedieť ako na ňu, hlav­ne v prí­pa­de, že akcia nevyš­la úpl­ne sto­bo­do­vo.
Prvým základ­ným a veľ­mi cnost­ným bodom, je nestráp­ňo­vať nové­ho orga­ni­zá­to­ra (a ani niko­ho iné­ho z tea­mu) pred hráč­mi. Vyčítať po hre pred všet­ký­mi, že hra nevyš­la, lebo „ty, Jožo, si nedo­nie­sol krom­páč,“ je demo­ti­vu­jú­ce a navy­še tráp­ne. Kritiku je dob­ré nechať ule­žať a v poko­ji ju rozo­brať v súkro­mí.
Kritika ako taká, by mala byť čo naj­viac kon­štruk­tív­na, teda pop­ri tom, čo nevyš­lo, skú­siť navr­hnúť aj ako by to vyjsť moh­lo, prí­pad­ne hľa­dať kore­ne a prí­či­ny prob­lé­mu, ako prob­lé­my samot­né.
Zaujímavým spô­so­bom je pris­pô­so­bo­vať mie­ru kri­ti­ky kva­li­te akcie. Ak je akcia od zákla­dov celá mimo, spus­tiť vlnu kri­tic­kých pri­po­mie­nok jej prí­liš nepo­mô­že a dotyč­ný už asi nikdy nič rad­šej nezor­ga­ni­zu­je. Dobre mie­re­ný­mi milý­mi rada­mi sa mož­no skôr poda­rí nasme­ro­vať ho do budúc­na správ­nym sme­rom. Naopak, pokiaľ bola akcia výbor­ná a mala len nie­koľ­ko nedos­tat­kov, aj tvr­d­šia (ale nie zby­toč­ne pre­hna­ná) kri­ti­ka je dob­rá, pre­to­že doká­že vychy­tať posled­né chy­bič­ky krá­sy.
Na záver sa ešte vrá­tim k neosob­nej pomo­ci pomo­cou fór. Počas dis­ku­sie sme si uve­do­mi­li, že na SLADe zásad­ne chý­ba mies­to, kde by spo­lu moh­li komu­ni­ko­vať orga­ni­zá­to­ri. Ak aj také­to mies­to exis­tu­je, je väč­ši­nou stra­te­né v záľa­he off­to­pi­cu, prí­pad­ne zara­de­né v sek­ciách, kde by ho člo­vek neorien­tu­jú­ci sa na tých­to strán­kach nehľa­dal. V rám­ci pomo­ci mla­dým orga­ni­zá­to­rom by sme chce­li spra­viť prí­stup­nej­šie mies­to na fórach, kde by boli pod­stat­né infor­má­cie na jed­nom mies­te a v rám­ci toho vytvo­riť mies­to špe­ciál­ne pre vzá­jom­nú pomoc jed­not­li­vých orga­ni­zá­tor­ských sku­pín, či jed­not­liv­cov.
Toto mies­to na SLADe náj­de­te vo fórach pod ozna­če­ním Organizátorský kútik. Je urče­né všet­kým, kto­rí sa chcú dozve­dieť nie­čo o orga­ni­zo­va­ní, chcú k nemu nie­čo pove­dať, majú zau­jí­ma­vý nápad, ako vyrie­šiť neja­kú vec na hre, či potre­bu­jú nájsť pomoc s neja­kým prob­lé­mom na vlast­nej akcií. Pritom nemu­sí ísť o záchra­nu sve­ta, ale­bo uber­co­ol­te­ore­tic­ké obja­vy, ale čokoľ­vek, čo vám prí­de zau­jí­ma­vé a aspoň z diaľ­ky sa dotý­ka toho, ako na hre nie­čo zor­ga­ni­zo­vať – tým sa mys­lí všet­ko, čo musí zvá­žiť orga­ni­zá­tor pred tým, ako hru spus­tí (pra­vid­lá, roz­me­ry zbra­ní, pre­po­je­nie postáv, far­ba kulís, komu­ni­ká­cia s hráč­mi, …). Takisto nemu­sí ísť o kon­krét­ne rie­še­nia, bude tu pries­tor otvá­rať deba­ty, kto­ré majú pou­ká­zať len na neja­ký prob­lém, ale­bo len klásť otáz­ky (čo je rov­na­ko dôle­ži­té, ako na ne odpo­ve­dať). Z toho vyplý­va, že fórum nie je uzat­vo­re­né len pre orga­ni­zá­to­rov, ale je otvo­re­né všet­kým záu­jem­com aj z radov hrá­čov, kto­rí v živo­te ani nič orga­ni­zo­vať neplá­nu­jú – to totiž ešte nezna­me­ná, že nema­jú dob­ré nápa­dy, ale­bo že nemô­žu pou­ká­zať na zásad­né prob­lé­my, prí­pad­ne roz­be­hnúť zau­jí­ma­vú deba­tu.
Jednou z tém bude roz­hod­ne aj Pomoc mla­dým orga­ni­zá­to­rom, kto­rá by mala voľ­ne nad­via­zať na ten­to člá­nok. Všetci účast­ní­ci dis­ku­sie by boli radi, keby sa k nej vyjad­ri­lo čo naj­viac ľudí a upo­zor­ni­li nás na to, na čo sme zabud­li, roz­vi­nu­li deba­tu ďalej, prí­pad­ne pri­da­li vlast­né skú­se­nos­ti. Každý pod­net si cení­me a teší­me sa naň.

*

Samostatnými vklad­mi do dis­ku­sie môžu byť zau­jí­ma­vé myš­lien­ky, kto­ré pad­li na verej­nej dis­ku­sií, ale nebol čas sa nimi zaobe­rať pod­rob­nej­šie:

  1. Skúsiť nechať zámer­ne jed­nu z nových orga­ni­zač­ných sku­pín samú na seba a neza­sa­ho­vať nijak do ich tvor­by. Naráža sa tu na novo­vzni­ka­jú­ci team, kto­rý vzni­kol nezá­vis­le na lar­po­vej komu­ni­te a kto­rý začal tvo­riť hry veľ­mi podob­né lar­pom inšpi­ro­va­né pria­mo sto­lo­vým D´n´D. Je mož­né, že sa vyvi­nie z ich tvor­by úpl­ne nový typ hier nety­pic­ký na naše pome­ry?
  2. V rám­ci super­ví­zie, keď je skú­se­ný orga­ni­zá­tor v pozí­cií men­to­ra novej akcie a pad­ne doho­da roz­ví­jať daný larp novým sme­rom, skú­siť nasle­dov­ný postup: nový orga­ni­zá­tor prí­de s nápa­dom na hru, skú­se­ný orga­ni­zá­tor mu povie, ako by to spra­vil on a úlo­hou nové­ho orga­ni­zá­to­ra je nájsť si inú vlast­nú ces­tu – nie prvo­plá­no­vo, ale v nad­väz­nos­ti na pri­ja­té infor­má­cie.

  3. Existuje vôbec ocho­ta zabe­hnu­tých orga­ni­zá­to­rov pri­pus­tiť si k hre nové­ho čle­na a nechať na ňom visieť časť hry s rizi­kom, že táto časť nevyj­de a pri­jať ju tak­to v rám­ci jeho výcho­vy? Stojí toto rizi­ko za to? Ako pre­ko­nať strach z neho – pre­to­že prá­ve strach z toho, že nová­čik poka­zí akciu, na kto­rej robí celý team pol roka, je to, čo väč­ši­nou vysu­nie nové­ho čle­na na okraj?

Zvukový záznam celej dis­ku­sie môže­te nájsť TU.

V dis­ku­sii môže­te pokra­čo­vať tu, na fóre SLADu. Nech sa páči 🙂