Garmen – Zlaté časy

alebo Nie je všetko zlato, čo sa blyští

Cítim, akoby ma moje sily opúšťali. Ale ešte inak – nemám vôľu už viac kúzliť. Takmer všetky kúzla, ktoré poznám sú kúzla útočné. Načo je mi mágia, ak ňou dokážem iba ubližovať? Prečo zbierať silu z tejto zeme, aby som ju premenila na oheň, ktorý spáli živé telo na uhoľ? Môj majster ma stihol naučiť len niekoľko základných kúziel pre obranu mňa a tých, ktorých by som chcela chrániť. Nebolo by však lepšie ovládať kúzla, ktoré by boju zabránili, než aby som sa doňho zapájala?
Nový deň v kraji Garmen, noví prichádzajúci. Správca, o ktorom som si myslela, že keď sme mu vrátili zdravie, prinesie do kraja pokoj, mier a najmä poriadok mi pripadá podivne roztržitý a často nemá možnosť či čas riešiť občianske spory a nové problémy, ktoré nastali aj dnes, preto nás ustanovuje, spolu s kňazom bez mena, doktorom Warraxom a elfským bojovníkom Wardenom, za svojich poradcov a od tej chvíle sa na nás ľudia obracajú so sťažnosťami či problémami.
V tento deň akoby som sa ani nemala zastaviť. Je toľko ľudí, ktorí potrebujú pomôcť. Jeden muž hľadá srdce svojho otca, ktoré mu mal ukradnúť nejaký elf. Je to hanba pre naše pokolenie, a preto neváham a pokúšam sa pomôcť aj jemu. Márne. Po takomto elfovi, ak aj bol v tomto kraji, sa zem zľahla.
V okamihu, keď zbadám dve zvláštne postavy, jednu čiernu a jednu bielu, spútané reťazou, viem, že aj týmto dvom musím bezpodmienečne ponúknuť svoju pomoc, aj keby bola akokoľvek malá. Keď začujem kúsok z ich rozhovoru, moje rozhodnutie sa ukáže byť správnym. Hľadajú hrob jednej z nich, aby tá sa mohla vrátiť späť do svojho sveta, tu nemá čo robiť. Viem, že takéto tvory to mávajú vo svete ľudí ťažké, lebo tí často nechápu ich uväznenie tu a berú ich len ako prízraky či démonov. Celý deň pátrania po hrobe, magickom náhrdelníku a po ľuďoch, ktorí by týmto dvom mohli pomôcť však prinesie ovocie a na konci dňa sa tá biela stráca, zjavne odchádza na lepšie miesto, tam kde patrí a tá čierna je slobodná a nemusí už znášať muky spútania.
Dejú sa však aj horšie veci. Jeden z elfov, ktorí pricestovali do kraja je obvinený z krádeže a odsúdený na odseknutie ruky. Musím sa trošku posnažiť presvedčiť tunajšieho správcu, nech zmierni tresty, lebo sú priam neľudské. Kým doktor Warrax rieši súd, kňaz bez mena sa pokúša sňať kliatbu z jednej ženy v meste, ale zlyháva, jeho modlitby ostávajú nevyslyšané.
Palterdarknus, najväčší mág okolia a človek, ktorý ustanovil správcu, aby udržiaval pokoj a poriadok v kraji Garmen sa zjavuje, avšak iba na okamih, aby nám povedal, že sa nadobro uťahuje do ústrania a viac nebude zasahovať do diania politického či správneho v tomto kraji. Škoda, že moje povinnosti ma volajú a nemám možnosť s ním prehovoriť o svojej mágii a mojom ďalšom smerovaní. U kupca necháva niekoľko zvitkov na preštudovanie, snáď si nájdem čas na ich preštudovanie, keď sa tieto nepokojné časy premenia na zlaté.
Dostávajú sa ku mne aj podivné znepokojivé správy o tom, že Garmenu hrozí zničenie z dôvodu vychýlenej rovnováhy a že rovnováhu je treba znovu nastoliť. Je to ďalšia záležitosť, ktorej by som sa najradšej plne venovala, ale nemám toľko času a tak len okrajovo nahliadnem do tejto záležitosti. Snáď zajtra budem mať viac možností, ako zasiahnuť aj do tohto a rovnováha, ktorá je tak podstatná bude bezpečnou záštitou tejto zeme. Chaos, ktorému som sa chcela vyhnúť už pred niekoľkými dňami, keď sa tento kraj zmietal v nebezpečenstvách a neistote z prítomnosti babičky – ako ju iný nazývali, strigy a z prítomnosti čierneho rytiera, tak práve tento chaos by mohol opäť nastať práve z dôvodu vychýlenej rovnováhy. To nesmieme pripustiť.
Avšak aj tento deň priniesol niečo dobrého. Aj keď každá dobrá vec je vykúpená cenou, aká jej prislúcha. Dostali sme dar, ktorý je neoceniteľný – plody zo stromu, ktoré dokážu vyliečiť akékoľvek zranenia, aj keby bola smrteľné. Kým bytosti bije srdce, môže prežiť. Avšak aj napriek tomu, že vlastním tieto plody, často sa dostávam k zranenému až vtedy, keď je neskoro. Tak ako musím následne len bezmocne sledovať kňaza, ktorý sa pokúšal rozmontovať podivný merací prístroj dvoch vedcov a jeho telo bolo roztrhané neznámou silou.
Procesy v meste naberajú nový obrat, keď je rozhodnuté, že elfovi bude za krádež useknutá ruka a amazonky, ktoré sa síce zdali byť trošku temperamentné, avšak milé a priateľské sú zatknuté a obvinené zo zranenia jedného či viacerých mužov. Hovorí sa o tom, že každej z nich bude useknutá noha. Aké strašné, nezmyselné násilie.
Tak ako vždy násilie nesie svoje plody. Warden, priateľ, stretneme sa na druhej strane. Teraz si už s prírodou, ktorú si miloval. Elf odsúdený na odseknutie ruky využíva chvíľku nepozornosti strážcov, pomáha amazonkám pri pokuse o útek a sám zozadu pretína Wardenovi tepny na krku. Vo vzniknutom chaose potom uteká z mesta. Elf, ktorý zabije elfa. Barbarstvo, aké som nepoznala vo svojej krajine od detstva.
A Warden, ktorý mi neraz zachránil život a s ktorým som sa v posledných dňoch spriatelila musí zomrieť priamo pred mojimi očami. Dostávam sa k nemu neskoro, už nie je možné ho zachrániť a tak iba smutne sedím pri jeho tele. Až neskôr si uvedomím, že som mohla vyskúšať plod zo zázračného stromu, ale teraz podaný kúsok už nemá žiaden účinok. Kiež by bol kňaz bezmenného nablízku, iba on by mohol zhojiť takéto zranenie.
Avšak vidím, že Warden, tak ako bol spriaznený s prírodou za svojho života, aj po smrti sa s ňou spútal naveky. Jeho telo, ktoré ešte aj po smrti neuniklo ľudským mrchožrútom, ktorí mu vyrezali jazyk obrastá pomaly koreňmi. Neviem presne, čo sa to s ním deje, avšak viem, že mal pri sebe tiež jeden zázračný plod a tým, že bol pri jeho tele v okamihu jeho smrti, mohol plod preniesť zbytky jeho životnej energie do seba a začať rásť. Viem, že Wardena už nikdy nestretnem, avšak časť jeho duše sa mohla vteliť do tej rastliny a ostáva mi len veriť, že toto je, čo by si prial – zotrvať v objatí s prírodou, ktorá mu bola domovom, rodinou aj priateľkou.
Amazonky však neunikli ani napriek chaosu a každej z nich je useknutá jedna noha. Keď si spomínam na ich bolestný krik, nemôžem ani zaspať. Aj keď jednej z nich som ranu zašila, viem, že toto nie je to pravé riešenie, veď ako už len žiť bez nohy? Na večer sa rozhodnem dať im ešte jednu možnosť žiť lepšie ako predtým, plnohodnotne a darujem im jeden liečivý plod, viem, že ich nohy budú čoskoro v poriadku.
Toľko otázok ostáva. Bude nastolená rovnováha? A kto je ten človek, z ktorého cítim mágiu, avšak ako mág sa nespráva? Spomenul predo mnou chaotickú mágiu. Je to príčina, prečo sa ľuďom okolo neho dejú podivné veci? Že sú stuhnutí na kameň alebo ako bez duše blúdia a nevedia ani len prehovoriť? Ak je toto mág chaosu, potom ma to len uisťuje, že chaos nie je tá pravá cesta. Nepredvídateľnosť znamená uňho nebezpečenstvo, že niekomu naozaj ublíži. Musíme ho bezpodmienečne s doktorom a kňazom vyšetriť a prípadne podniknúť nejaké kroky, aby nebol nebezpečným pre nás či iných ľudí.
Zajtrajšok ukáže, aký bude svet ďalej. Či nastanú zlaté časy alebo časy trpkého sklamania a pokory. Nech však bude akokoľvek, budem tu pre elfov, ľudí, pre goblinov, pre každého, kto ukáže v srdci kúsok dobra, až kým si ma príroda nevezme späť k sebe. Lebo tak, ako bola skúšaná viera bezmenného kňaza, je skúšaná aj tá moja trpkosťou straty a bezmocnosti.
Mágia. Sila, ktorá mi dovoľuje spaľovať živé mäso, vrhať oheň. Kiež by som radšej dokázala spájať rany bez bolestivého šitia a bylín a zaceľovať jazvy na tele ako aj na duši. Alebo aspoň – kiež by som dokázala svojou mocou odvracať od ľudí to, čo im ubližuje. Musím študovať, lebo viem, že cesta tým smerom vedie, ale neviem, či na nej práve stojím, alebo či budem musieť najprv prekročiť medzu, aby som sa na tento chodník dostala. Kiež by môj majster žil.

Autor: Isilote

Mám rada larpy a rôzne hry a rada tvorím. Rada tiež stretávam ľudí, nech už známych alebo neznámych. Tú tvorbu berte s rezervou. :-)