Rytier s psími rysmi, kyrys, prilba, samopal. To bol velitel našej družinky, rytier Jan Sladký z Hojsovy stráže alebo prekrstený jedným z našich druhov na “rytíře Čumáka Odnikud”.
Než budem pokračovať, požičiam si citát z českej wikipédie, slovenská bohužiaľ toto heslo neobsahuje.
Chansons de geste (písně o činech) je souhrnné žánrové označení pro více než sto třicet velkých epických skladeb starofrancouzské hrdinské epiky převážně z 12. a 13. Století.
Hrdinou chansons de geste je rytíř obvykle nadaný nadlidskou silou, který je schopen vydržet nejrůznější fyzické nebo duševní utrpení. Nemusí být nutně šlechtického původu (označení rytíř jako šlechtický titul se začalo používat až ve 12. století), důležité je, aby příkladně plnil rytířský mravní kodex, to jest:
- statečnost, tedy schopnost dokázat fyzickou sílu a odvahu v boji,
- věrnost pánovi, dodržování vazalských slibů,
- štědrost (rytíř opovrhuje bohatstvím a odmítá je hromadit),
- důležitá je rovněž úcta k ženě a povinnost ochraňovat chudé, sirotky a vdovy.
Zpěvy rytířské sú originálny larp z dielne Rollingu, odohrávajú sa na Šumave v príznačnej pevnosti s názvom Sychravo v roku zhruba 2019. Čože? Veď sú tam rytieri v brnení, meče a štíty, dámy, ktoré dávajú svojim vybraným favoritom vreckovku ako zástavu. No áno. A zároveň mobily, vysielačky, autá a pištole. Viera živá a prítomná rovnako ako mágia. Moderná výbava a magické tvory. A všetko spolu to funguje. Ako?
Zásadné je vziať do úvahy základnú premisu larpu a tj, že na Šumave rytieri prežili do dnešných dôb a s nimi ich ideály – česť, vernosť, dvorenie dámam apod. Náčrt alternatívnej histórie s modernými udalosťami som potom zhltla na posedenie, špeciálne som si všímala úlohu zvierat a teda mojej skupiny v nedávnej histórii, z čoho vyplynulo, prečo sa na nich niektorí dívajú s odporom, iní so strachom, iní tak trochu blahosklonne a pár s pochopením a súcitom, možno dokonca s rešpektom, ale ten si treba prevažne zaslúžiť. Už bežná znalosť starších aj novodobých reálií – hlavne 20 storočia, dá základ pre dobrú znalosť sveta, kde je to len trošku inak. Ale hlavne netreba šprtať storočia histórie úplne fiktívneho sveta, všetko je tak nejak povedomé.
Tak teda rytierstvo je stále živé a hrám zviera neurčitého (skôr mužského) pohlavia, Rysáka, ktorý bojuje so svojou v zásade krvilačnou povahou, usiluje o rešpekt a uznanie, občas sa prejavuje viac zversky – zvlášť keď tečie krv – a občas viac ľudsky, keď diskutuje s abatyšou o ctnostiach a o obavách o svoju dušu. Nechá sa zajať, skopať a celkom cielene zbabelo kňučí u nôh svojich väzniteľov, lebo nemá rytiersku česť a tak ju nemôže týmto stratiť, len aby si vo vhodnej chvíli prehrýzol putá a zosekal ich, kedy vrčí a premáha túžbu roztrhať im hrdlá. Ale zastaví sa a všetko stojí za to, keď mu rytieri kývnu uznanlivo hlavou alebo mu veliteľ položí ruku na rameno a povie: “Dobre.”
Každá postava je vlastne dosť zložitá, má vlastnú históriu, temné tajomstvá, vinu, má rôzne stránky a aspekty, ktoré môžu v rôznych okamihoch hry vyplynúť na povrch. Pre slovenských hráčov pomerne neobvyklý skript je na tejto hre dosť zásadne potlačený. Existuje rozpis výprav, na ktoré postavy chodia vo vopred daných skupinách, aby boli výpravy tak akurát ťažké a aby sa týkali ich zápletiek. A potom existuje rozpis modlitieb, ktoré dávajú hráčovi ďalšie podnety, ale inak je konanie dosť na hráčovi, dané len povahou jeho postavy a rovnako ukončenie života postavy je veľmi voľné. Tak isto zakončenie larpu môže byť rôzne a závisí na kľúčových rozhodnutiach a i na tom jednom poslednom – čo ďalej so svojím životom.
Môj Rysák sa rozhodne nasledovať cestu rytierskych ctností, ťažkú a nevďačnú, ktorá sľubuje bolesť a odriekanie, v duchu chansons de geste sľúbi vernú službu svojmu veliteľovi a nezabudne každému zo svojich priateľov poďakovať za lekcie, ktoré ho naučili. Emócie sú silné, asi preto, že všetko na tomto larpe má tendenciu byť veľké, osudové, podporuje sa všetko, čo si predstavujeme pod hrdinskými eposmi od výziev na súboj po úklonu dáme, ktorá práve prechádza okolo, a ktorej úsmev zahreje viac ako rozpálená hlaveň po bitke s rarachmi.
Výbavu si môže hráč po dohode doniesť vlastnú alebo ju dostane spolu s kostýmom od organizácie, čo mne osobne zvlášť u kyrysu a helmy vyhovovalo, keďže ich inak nevlastním a jednotlivé družiny tak pôsobili pomerne jednotne. Doplnky ku kostýmom sme si riešili vlastné, zbrane dodali organizátori. Ubytovanie, jedlo, zázemie a rekvizity boli zaistené, v tomto ohľade Rolling drží svoje all-inclusive štandardy.
Najdôležitejšie pre mňa však boli už tradične silné príbehy, uveriteľné postavy, ich previazanie a podnety, ktoré spolu utvorili prostredníctvom organizáorov, CP a hráčov kvalitný larp, na ktorý budem ešte dlho spomínať.
Takže, ak uvidíte vypísané ďalšie behy Zpěvů rytířských, neváhajte. Je to netradičné a to je dobré.
Web: http://zpevy.rolling.cz/
Fotky od Lenky Anois Kopečkové