Autor: Isilote

Prečo ja? To Arden napa­da­lo kaž­dý jeden deň. Prečo som prá­ve ja správ­ky­ňou? (Ale povedz krá­ľo­vi nie, keď ťa o nie­čo žia­da…)
Správcovanie malo svo­je výho­dy. Mohla uro­biť zo Sedalenu mies­to, kde by ľudia žili radi. Ktoré by bolo bez­peč­né (aj pred ňou samot­nou) a kde by sa ľudia nemu­se­li obá­vať, čo s nimi bude o hodi­nu či deň.

Kto by bol pove­dal, že život v Bariére môže pri­niesť toľ­ko zau­jí­ma­vé­ho…

Nad kra­ji­nou sa vzná­ša podiv­né vytie. Už viem, čo zna­me­ná. Odvážim sa to napí­sať na per­ga­men- posled­ný, kto­rý mám. Cestou ma pre­pad­li a stra­til som sko­ro všet­ko, čo som mal- penia­ze, pisár­ske vyba­ve­nie aj zdra­vie. Do mes­ta už nie je ďale­ko, snáď sa tam doká­žem dostať a pop­ro­siť nie­ko­ho o pomoc. Ale môj vlast­ný prí­beh nie je až tak zau­jí­ma­vý ako ten, kto­rý som si vypo­čul a kto­rý chcem ucho­vať aspoň na per­ga­me­ne, ak ma moja pamäť ale­bo sily zra­dia a do mes­ta sa nikdy nedos­ta­nem.

Report by Isilóte (v úlo­he naiv­nej elf­ky- magič­ky)