Garmen – Navždy hrdinami (report od Isilote)

Kraj Garmen. Moje srdce stále zviera žiaľ pre Wardena, ktorý zahynul, keď sa snažil udržiavať poriadok v meste. Jeho telo porástlo listami a vetvičky ho ihneď ovinuli. Keď nastala noc a uložila som sa k spánku, niečo sa stalo. Jeho telo zmizlo. Ráno na tom istom mieste vidím stáť lesnú bytosť – enta, čo je veľmi zvláštne, lebo enti neradi zapúšťajú korene v meste. Klerik Bezmenného sa odobral k modlitbám a ja sa približujem k vetvičkovej postave…

Garmen – Navždy hrdinami (report od Isilote)

  Kraj Garmen. Moje srdce stále zviera žiaľ pre Wardena, ktorý  zahynul, keď sa snažil udržiavať poriadok v meste. Jeho telo porástlo listami a vetvičky ho ihneď ovinuli. Keď nastala noc a uložila som sa k spánku, niečo sa stalo. Jeho telo zmizlo. Ráno na tom istom mieste vidím stáť lesnú bytosť – enta, čo je veľmi zvláštne, lebo enti neradi zapúšťajú korene v meste. Klerik Bezmenného sa odobral k modlitbám a ja sa približujem k vetvičkovej postave.

  Lesná  bytosť sa po chvíli preberie a vysloví niekoľko slov, ktoré celkom zmenia moju náladu... je to Warden sám, včera elf, dnes ent. Príroda ho vzala bližšie k sebe, zachránila ho od finálnej smrti a dala mu život, po akom aj túžil – ochraňovať les a prírodu. Srdce mi poskočí od radosti, je síce trochu neistý a ako ent sa typicky nikam neponáhľa, ale stále je to on, nestratili sme ho nadobro.

  Klerik bez mena sa vráti z modlitieb veľmi vystrašený a znepokojený. Kraju Garmen stále hrozí nebezpečenstvo, nič sa ešte neskončilo. My sami to musíme ukončiť a priniesť mu mier a pokoj. Nejakí ľudia sa snažia otvoriť bránu – snáď do inej sféry alebo do pekla samotného, v každom prípade vpustiť taký chaos do tejto zeme nemôžeme pripustiť.

  Najprv nás však čaká ešte iná úloha – v labyrinte, kde sme stretli aj minotaura sa usídlil nejaký nebezpečný tvor a uväznil dryádu, ďalšieho tvora lesa, ako som aj ja a to nemôžeme nechať len tak. Dúfam, že nám ju vydá a nebudeme musieť bojovať, ale bohužiaľ tvor stratil už všetku milosrdnosť a kruto na nás zosiela dávenie a chce nás roztrhať pazúrmi. Na chvíľu ho dokážeme dostať pod kontrolu a dúfam, že by sa ešte predsa nechal obmäkčiť, ale nestačím mu zabrániť v tom, aby vrhol zaklínadlo na našu pomocníčku a v následnom boji ho nešťastne zabijú ostatní z našej družiny. Aká škoda, bol posledným svojho druhu. Takto svet prichádza o svoje divy a príroda o svoje deti. Dryáda je však stále zakliata a my nevieme, ako ju z kameňa vyslobodiť. Skúsime tichú modlitbu so sústredením pod vedením klerika Bezmenného boha, ale nepomôže to a tak ju klerik vezme k sebe a ideme pátrať po možnosti, ako ju vyslobodiť.

  Medzitým sa dozvedáme nové skutočnosti. Naozaj sa niekto pokúša otvoriť  bránu svetov a my im musíme v tom zabrániť alebo, ak to nepôjde, aspoň vyhľadať Palterdarknov stroj, ktorý vytvoril pre prípad najvyššej núdze a použiť ho – aj keď presne nevieme, čo sa po použití stane.

  Akékoľvek pátranie nám skomplikuje aj zranenie, keď sa na nás vyrúti nejaký démon, snáď s kopijou v ruke. Naša obrana je chabá, lebo jeden mág (o ktorom si myslím, že je chaotickým mágom, ktorý neovláda svoju silu) uhranul klerika, ktorý by mi mohol pomôcť upokojiť démona a zbaviť ho zbrane. Na moje prosby, aby upokojil svoj hnev a nenapadal nás, démon nereaguje, iba vrčí a bodá a seká... Úbohý pomätený tvor plný bolesti. Klerik je úplne bezbranný a jeho kroky ho vedú priamo k démonovi a ja ho musím za každú cenu chrániť – teda aj vlastným telom. Démon, keď nás vidí neutekať a byť tak blízko k sebe sa zrejme cíti ohrozený, lebo zaútočí a aby som uchránila klerika, musím vykryť jeho ranu palicou. Zrazu pocítim strašnú bolesť. Nedokázala som ranu odvrátiť. Krv sa mi rinie z brucha. Klerik kráča bezducho ďalej, preč od nás. Zastavila by som ho, ale nedokážem s ním udržať krok. Rana pekelne bolí. Klesám na kolená. Za mojím chrbtom ent s elfom bojujú s démonom a nakoniec ho porazia, ale to už nevidím.

  Našťastie nás osud predsa len ušetrí a pošle nám do cesty obchodníčku, ktorá nám predá liečebné elixíry a aj Warden nám pomôže svojimi silami sa vyliečiť. Ja dokážem zašiť ranu nášmu elfovi – ochrancovi a priložím mu k nej byliny, aby mu aj príroda sama pomohla.

  Naše pátranie pokračuje, postupne, aj keď verím, že všetci ľudia majú v sebe dobro, začínam mať pocit, ako keby som viacerých ľudí podozrievala. Som z toho zmätená. Sú tu dvaja muži celí v čiernom, ktorí sa správajú veľmi podivne, inak by som si ich ani toľko nevšimla, ale pôsobia, akoby mali v sebe nenávisť a hnev. Mám pocit, ako keby som to z nich cítila. A potom ďalší dvaja, ktorí chodia so zvláštnou, očividne magickou reťazou a každého, koho s ňou spútajú, prehľadajú a jedna žena nám aj povedala, že jej vzali veci.

  Udalosti sa vystupňujú. Dryádu môžeme oslobodiť, ak nájdeme biely list, Warden a my ostatní založíme druidský háj a na tomto mieste ju potom oslobodíme. Ale čo je biely list a kde ho nájdeme? Nad vrchným okrajom mesta sa objaví prekliaty strom a hovorí sa, že každý, kto sa ocitne blízko neho, prepadne depresii, výčitkám svedomia a zúfalstvu a zabije sa.

  Warden ma vyhľadá ešte predtým, ako pôjde riešiť tento strom a prehovorí so mnou. Opäť ma prekvapí svojou oddanosťou, ktorá sa nestratila ani po jeho premene na enta. Keďže sa o mňa bojí a nemôže byť stále so mnou, dá mi amulet – vyzerá ako oriešok s dutým jadrom a posilní ma, ak ho budem pri sebe nosiť a dá mi väčšiu životnú energiu. Hovorí: „Pamätáš sa, ako som ti sľúbil, že ťa budem ochraňovať? Ešte stále to platí.“ Díva sa na mňa tak úprimnými očami, že musím prekonávať dojatie.

  Nakoniec nám Pán zverov zverí stroj Palterdarkna, aby sme urobili, čo bude nutné, ak to bude treba a naši priatelia nám pomôžu rozostavil strieborné palice okolo tohto územia. Zostáva už len získať zvon a keď zaznie tento zvon, niečo sa stane. Dozvedeli sme sa, že snáď sa čas zastaví alebo bude aspoň ubiehať inak vnútri a vonku z kruhu, a v každom prípade musíme to urobiť, ak by sa otvoril portál medzi sférami a démoni by sa mohli dostať na tento svet. My však kruh nebudeme môcť opustiť. Zoznámime s touto cenou celú našu družinu a postupne aj zástupcu správcu a aj ten s riešením súhlasí. Ostáva nám len čakať, niekedy konať a najmä dúfať, že portál sa nikdy neotvorí.

  Ešte jedna udalosť ma v tento deň zasiahne veľmi prudko. Warden sám mi povie, že našiel toho, ktorý ho zabil. Je to targónsky elf, ktorý sa z neznámeho dôvodu vrátil späť na miesto svojho nerozvážneho činu a prezliekol sa za trpaslíka. Sama som najprv nevedela, čo robiť, ale keď mi Warden povedal, že mu odpustil, bolo to aj pre mňa jasné. Tento elf si zaslúži našu ľútosť, súcit a odpustenie. Ja teda proti nemu nič nevykonám. Poviem o tomto aj ďalšiemu nášmu spojencovi – elfovi, ktorý tohto vraha celú dobu hľadal, ale už vzápätí ľutujem, že som si od neho najprv nežiadala sľub, že mu neublíži. V jeho očiach zaiskrí hnev, taký netypický pre našu rasu. Odhalí targónskeho elfa pred všetkými a mňa dostihnú výčitky svedomia a obavy, že ho zabijú skôr, ako vyjde najavo, že jeho vlastná obeť mu odpustila, a že Warden je teraz vo svojej podobe šťastný. Targónsky elf rezignuje sa vlastný život, nechá sa odhaliť a nebráni sa vôbec ničomu. Aký väčší dôkaz jeho kajúcnosti by sme ešte mohli chcieť? Nakoniec mu teda aj zákon odpustí a moje srdce je pokojné a vyrovnané.

  Nastáva večer a nepokoj sa vracia. Máme zvon a začínam tušiť, kto presne pracuje na otvorení brány. Na ich stopu navediem aj zástupcu správcu a stráže, ale tí samozrejme bez dôkazov nezmôžu nič. Rozhodnem sa teda trošku ich zdržať a zároveň možno aj niečo vyzvedieť a tak sa mi aj podarí. Po chrbte mi prechádza mráz. Spýtam sa ich, či tiež uznávajú, že vo svete je potrebná rovnováha chaosu a poriadku, tak ako som to čítala v zvitku „Princíp sveta“. Súhlasia a dokonca postupne aj naznačia, že sami sa posnažia túto rovnováhu udržiavať... to pre mňa znamená jediné. Chcú vniesť nový chaos do poriadku a to otvorením brány. Nakoniec dodajú, aby som sa im držala z cesty. Všetko je mi jasné. Ale nemôžeme zazvoniť na zvon skôr, ako brána nebude otvorená, veď čo keby sa im ani otvorenie nepodarilo a my by sme narušili chod sveta zo zbrklosti? Neostáva než opäť čakať na ich ďalší krok. Ostanem ešte na chvíľu pred bránou mesta v myšlienkach, čo teraz, a v zmätku.

  Vtom z mesta zaznie výkrik. Vbehnem bránou len aby som videla v strede na námestí kľačať ženu a za ňou inú, ktorá recituje mne neznámy text. Rituál. Čo teraz? Než stačím zasiahnuť, nejaký muž podreže kľačiacu ženu. Krv zafarbí dlažobné kamene. Úbohá obeť! Na jej mieste sa otvorí ohnivý portál a z neho vykročí strašný démon s červenou tvárou a začne kruto masakrovať všetkých, ktorí sa mu pripletú do cesty. Chcem zakričať klerikovi, aby zazvonil na zvon, ale nepočuje ma. Hneď ako zbadá zraneného, beží k nemu a celý jeho svet sa sústredí na liečenie.

  Pripletiem sa démonovi do cesty a ten na mňa zošle plamene. Horím! Zmietam sa v ohni až kým mi niekto nezakričí, aby som sa vrhla na zem a neuhasí ma. Ani neviem, kto to je.

  Ihneď  sa postavím a napriek bolesti bežím ku klerikovi a kričím, aby zazvonil na zvon. Bojím sa, že ho démon skôr zabije a zabráni mu v tom, a že zabije aj mňa, vezme zvon a zničí ho a na zemi zavládne miesto rovnováhy iba chaos. Blíži sa k nám.

  „Urob to! Už to urob!“ kričím zúfalo na klerika a obzriem sa. Vtom nám všetkým zaznie nad hlavou zvonenie a cítim, ako sa od neho šíri mágia. V poslednej chvíli ešte zbadám, ako za ženou, ktorá odrecitovala slová na otvorenie portálu naťahuje targónsky elf, aby ju podrezal. Je na našej strane. Vedela som to – predsa je v ňom dobro, predsa sa oplatilo dať mu odpustenie. A z mágie, ktorá sa šíri vzduchom pomaly začínam chápať, čo sa teraz stane. V oblasti, ktorú sme ohraničili piatimi striebornými palicami bude čas ubiehať inak – to preto, aby pre tých vonku to vyzeralo, akoby sme zamrzli... akoby sme zastali v ich čase a aby dostali dosť času na vyriešenie nášho problému s portálom. My tu pre nich budeme len tisícročia stáť a oni zatiaľ môžu prísť na to, ako zahnať démonov a zavrieť portál... možno aj sám Palterdarknus pocíti, že sme použili jeho stroj a príde na pomoc. Možno... V každom prípade, kým bude moc jeho stroja trvať, démoni sa nedostanú z kruhu. Niekto ich určite zastaví. Pre toto vedomie obetujem čokoľvek, seba bez váhania.

  A tak sa nad krajom Garmen končí deň. A pre tých vonku sme zakliate kráľovstvo, ktoré bude spať sto, či tisíc rokov. Veľa šťastia, spoliehame sa na vás.

Autor: Isilote

Mám rada larpy a rôzne hry a rada tvorím. Rada tiež stretávam ľudí, nech už známych alebo neznámych. Tú tvorbu berte s rezervou. :-)