Metro 2033 – survival larp 2.-4.11.2018

Zhrnutie osobne vnímaných kladov a záporov akcie a všeobecne dojmov z Metra 2033 – survival larpu.

Hrala som vojačku Natašu Orlovu.

Začnem pár vecami, ktoré som o larpe vedela vopred a pridám k niektorým svoj komentár:

V čem bude III.Beh oproti predchozim běhům jiný?
– dekontaminacni proces pro příchodu do stanice áno a stalo sa to náplňou hry minimálne jedného hráča
– rozborky a čištění zbraní nebolo
dekontaminace a čištění vody pomoci filtru a UV výbojek výpravy za vodou boli súčasťou hry a zamestnávali priebežne rôznych hráčov
zpracování dřeva (jsme na stanici pod botanickymi zahradami) nevidela som, ak bolo, tak som si to nevšimla
– nový systém obchodu, prodeje a směny zboží veci sa kupovali za nábojnice alebo dostávali za prácu v podobe poukážok
– prebijeni a plnění naboju nevidela som
– REALNE hrátky s elektroinstalací a ventilátory (mechanik po zaškolení) áno, plne zamestnávalo postavu mechanika a bolo to veľkou náplňou hry
– žádné nogo zóny. Cely prostor je plne herní. Áno, ale… (viac o priestore neskôr)
– možnost využití uskladnenych kostymu. Pre mňa nebolo potrebné, takže neviem posúdiť

Niektoré z aktivít sa bohužiaľ neodohrávali, i keď boli zrejme naplánované a to je škoda, lebo by to viac naplnilo hru. Naše postavy boli ľudia, ktorí prišli na toto miesto, aby začali nový život a táto téma sa niesla celým larpom, čo sa mi veľmi páčilo. Preto takíto ľudia by sa snažili robiť čokoľvek, čo by im pomohlo zaobstarať si viac jedla, čistú vodu a pod., ale možnej práce sa mi zdalo málo – určite by sa dalo vymyslieť viac aktivít, ktoré by ľudia mohli robiť, aby A) si dokázali reálne na seba zarobiť a prežiť, aby sa ekonimika hýbala a B) aby mali viac možných aktivít behom hry. Jednoducho vypísať viac prác, poskytnúť možnosti nejakých jednoduchých manuálnych činností a podobne. S tým, že je larp pomerne tvrdý survival, bolo by podľa mňa len vhodné, keby takmer každá postava v priebehu hry musela pracovať.

Akce se koná v podzemních prostorách krytu s mnoha místnostmi a chodbami, včetně pozemku pro venkovní stealth mise na nalezení zásob jako je benzin do generátorů, jídlo, zbraně, munice a další. V prostorách je funkční kuchyně, bar a hospoda, toalety, ubikace, pěstírna hub a bylin apod. Vše je vytvořeno tak, aby byl dojem z prostor co nejvíce přiblížen předloze.

Toto by som radšej upresnila, lebo podľa popisu pôsobí miesto o dosť väčšie, než v skutočnosti je. Podľa mňa je výhodou priestoru práve to, že je malý a stiesňujúci. Miestností mnoho nie je, rovnako ani chodieb. Pozemok okolo bol využitý na prieskumné akcie, o tých zase neskôr.

Hráči boli rozdelení na dve skupiny. Vojaci a nevojaci. Keďže na mojom behu bolo, ak som správne počítala, 13 hráčov, tak vojaci v počte 5 pôsobili ako veľká a silná skupina. Priestor bol rozdelený na bežnú a VIP zónu. Bežní hráči smeli ísť do VIP zóny len s priepustkou alebo pod dozorom vojaka a len za učitým účelom. Ako veľkú nevýhodu vidím to, že vo VIP zóne bola toaleta, a tak „hajzlbábovanie“ sa stalo jednou zo súčastí vojenskej služby. Vo VIP zóne bol sklad, kam naviac mohlo chodiť len obmedzené množstvo hráčov, ubikácia vojakov, miestnosť veliteľa a chodba. To znamená, že všetky tieto priestory bežne využívali len vojaci, skladník, CP a sem tam iní hráči. To je podľa mňa na jednu stranu škoda, lebo tým pádom mali niektorí hráči obmedzenejší priestor, ako iní, na druhú stranu to príjemne dotváralo tú atmosféru skoro až „vojenskej diktatúry“, ktorá na hre vládla.

Bežná zóna sa potom skladala z jednej miestnosti (bar s varičom, posedenie a potenciálne bordel – potenciálne preto, lebo nefungoval), chodby, kde po stranách boli zakryté lôžka bežných hráčov, a chovateľňa zvierat, chodba pokračovala rozšírením, kde prebiehal chemický výskum a bola ukončená „vrátnicou“ alebo vstupom na povrch s vojenským stanoviskom.

Väčšina hry bežných hráčov sa preto odohrávala v miestnosti s barom. Atmosféricky sa mi to páčilo. Jediná výtka, ktorú tu spomeniem sú cigarety. Vedela som vopred, že v priestore sa bude fajčiť, takže som s tým počítala, môj návrh ale znie herne obmedziť fajčenie tým, že cigarety budú naozaj ťažké k zohnatiu, budú drahé a napr. že si ich hráč bude musieť sám vyrobiť…? Ventilácia fungovala, takže dym bol odvetrávaný von, ale napriek tomu nie som fanúšik pasívneho fajčenia a myslím si, že v Metre toho tabaku zas tak veľa nebolo.

Komfortní” kapacita stanice je přibližně 25 lidí

– Stanice je vybavena toaletou. Ty jsou uzpůsobeny jako PA survival zážitek 🙂

– Výměna vzduchu zde probíhá instalovanou průmyslovou potrubní vzduchotechnikou, kdy se škodlivý vzduch nuceně “vysává” ven ze stanice. Je tedy potřeba být připraven na to, že po celou

dobu LARPu budete vystaveni možnému průvanu, zvýšené prašnosti a konstantnímu hluku způsobeného vzduchotechnikou. Je tedy vhodné mít s sebou jako doplněk kostýmu i čepici, šálu, šátek apod.

Počet hráčov… Hráčov bolo asi 13, ďalších zhruba 5 CP (ak sú moje počty nesprávne, tak sa ospravedlňujem) a kryt sa mi zdal pomerne plný. Ak by nás bolo 25, nie som si istá, či by priestor nebol už preplnený, myslím si, že bunker je vhodný práve pre taký počet, ako nás bolo alebo by nesmel byť rozdelený a hra by musela prebiehať pre všetkých všade.

Keďže larp je survival, je treba naozaj pripomenúť, že hygienicky je náročný – nie je tu tečúca voda, nedá sa umyť ruky alebo spláchnuť (splachovanie kýblom). Organizátor na to ale upozorňoval, takže som to vzala do úvahy a pribalila dezinfekčný gel.

Áno, bol prievan, zima, prach, hluk.. pavúci, špina, krv (herná), nejaké trčiace trubky a hromada káblov (ku káblom o chvíľku).

Bolo to prezentované a bolo to skutočne tak – hráč si sám zodpovedal za zdravie, bezpečnosť a hygienu, je to skutočne survival a je nutné s tým počítať (keď porovnám s iným postapo larpom, ktorý prebiehal v bunkri – a tj Střepiny – tak tam na rozdiel od Metra boli všemožne zabezpečené akékoľvek potenciálne „hrozby“).

Je dobré povedať, že Metro 2033 – survival larp ide na reál, a tak je zvlášť vhodný pre ľudí, ktorí si skutočne CHCÚ zahrať nedostatok vody, jedla, tepla, spánku, akéhokoľvek komfortu. Tým pádom nie je vhodný pre hráčov, ktorí počítajú s tým, že to bude len simulácia núdze.

Tu by som na druhú stranu zase vypichla, že by bolo vhodné mať na hre viacero možností uplatnenia, kde by si hráč zohnal tú patrónu na vodu a pod. Zároveň ale nebol nedostatok munície k streľbe, takže ako vojaci sme sa nemuseli báť o každú jednu ranu, ktorá by išla mimo.

Neproškoleným osobám je zakázáno jakkoli manipulovat se vzduchotechnikou či elektrickými

rozvody.

Na jednej strane toto bolo jasne dané pravidlo krytu, na strane druhej behom predhernej inštruktáže bolo povedané, že sabotér a pod. môže ľubovoľne prerušovať vedenia, narušovať vzduchotechniku a podobne. Na hre myslím žiadny sabotér – hráč – nebol, ale ak by bol, nepovažujem za dobrý nápad povedať, aby sme sa skutočne hrabali do techniky, jednak preto, že by to mohlo viesť k zraneniu a jednak preto, lebo tie zariadenia by bolo možné skutočne zničiť. Hľadala by som preto nejakú metahernú cestu k tomu, ako by sa generátor a vzduchotechnika dali sabotovať.

Veľmi sa mi páčilo to, že sme museli na výpravy von ku generátoru a reálne dolievať benzín a že vzduchotechnika skutočne išla a bolo ju počuť a keď došiel benzín, tak svetlá naozaj zhasli a vetranie prestalo fungovať a herne sme mali len tých 10 minút na opravu alebo doplnenie benzínu, lebo to po prvé vytváralo veľkú hernú náplň a po druhé atmosféru, kedy akonáhle sa zhaslo a prestalo hučať vetranie, ľudia na okamih zatajili dych s kúskom obavy.

Výber postáv a komunikácia s organizáciou mi prišli v pohode. Postavy sú skôr náčrty, je dobré ich dotvoriť a je to na hre aj ocenené napr. patrónami naviac. Zároveň ale prepojenie postáv bolo skôr minimalistické, je z veľkej časti na hráčovi, ako sa potom na hre bude stavať k iným postavám a akú si o nich urobí predstavu.

V postave boli rôzne čísla pre rôzne aspekty – fyzická, psychická odolnosť a pod. ktoré ale na hru samotnú nemali zdá sa vzplyv, slúžili skôr na orientáciu v postavách, podľa mňa ani neboli nutné a stačilo by vyjadriť tieto klady a zápory slovne – je silný a technicky zdatný, je psychicky odolná, ale nie veľmi organizačne schopná a pod.

Ad prepojenie postáv: mala som v cieľoch prepojenie na postavu, ktorá sa v hre nevyskytla. Škoda. Je jasné, že organizátor nemôže zaistiť úplnú naplnenosť larpu a vždy niekto nepríde na poslednú chvíľu, ale v tom prípade by bolo dobré mať prepojenia na viacero postáv a ak niekto nepríde, stále mám iných, na ktorých sa budem orientovať. Keďže žijeme v jednej stanici, po pár dňoch sa musíme aspoň zbežne poznať. Na larpe ale nebolo žiadne zoznamovanie v rámci úvodu hry, bolo by potom vhodné upozorniť, že je napr. dobré si o iných postavách vopred prečítať a ideálne urobiť organizované zoznamovanie, lebo u polovice postáv som nevedela ani to, ako sa volajú a len zbežne to, čo na stanici robia.

Workshop – nenazvala by som workshopom, bola to stručná inštruktáž ohľadne pravidiel krytu a pravidiel larpu, ktorú nám organizátor dal pred krytom. Dala by som prednosť interaktívnejšej forme, ale keďže začalo pršať a vnútri nebol priestor, kde by sme mohli byť v pohode všetci naraz a čokoľvek si skúšať, tak som bola ok s trvaním, náplň sa mi zdala adekvátna a všetky otázky boli zodpovedané.

Čo oceňujem bola potom tá následná „zkušební skorodvojhodinka“ kedy, si nás ako vojakov vzal na starosť velitel – CP a vysvetľoval a ukazoval nám všetky potrebné postupy a veci. To bolo aj interaktívne aj zábavné a zároveň nás to naladilo na hru a uviedlo do deja.

Samotná hra sa mi zdala zbytočne dlhá. Na jednu stranu, bola dosť dlhá na to, aby si človek „užil“ ten nedostatok spánku, hlad, smäd a podobne, na druhú stranu medzi zhruba 3 a 7 hodinou ráno sa i tak skoro všetci hráči roztratili po lôžkach a vlastne nič sa nedialo, takže by bolo úplne v pohode buď hru skrátiť (a tým aj zintenzívniť) alebo do nej vložiť povedzme 4 hodiny, kedy by sa naozaj oficiálne nehralo a všetci by mohli spať – aj vojaci, ktorí mali len 1,5 lôžka k dispozícii by si vtedy mohli natiahnuť karimatky a pod. a kúsok sa vyspať a zároveň nie dosť na to, aby sa dalo hovoriť o komforte a kto by túžil po hardcore, tak by spať nemusel, osobne som spala asi hodinku a tiež stačilo.

Jedným z veľkých kladov akcie sa mi zdalo „nemeranie času“ a teda, že bolo dopoučené nemať u seba žiadne hodinky a mobily a pod a tým pádom človek v tme krytu stratil pojem o čase. Dotváralo to pekne atmosféru.

Výpravy von boli dobré, i keď by som ocenila, aby boli nebezpečnejšie, stretávali by sme vonku mutantov (ktorí nám inak krásne bušili na dvere a robili super zvukové efekty) alebo nepriateľov a i keby šlo niekomu o život – myslím, že s nebezpečenstvom úmrtia postavy sme počítali všetci. Príjemné bolo fungovanie hesiel a celkovo práca pri vstupe do stanice, kde bolo naozaj veľa zaujímavých interakcií – ale opäť si hovorím, aké dobré bolo hrať za vojačku, lebo ako iný bežný hráč by som k tomuto veľmi prístup nemala. Preto si hovorím, či iným hráčom bolo toto kompenzované inak zážitkovo.

S interakciami v rámci stanice sme sa myslím pekne vyhrali, takže z toho som bola miestami nadšená, veľmi sa mi páčilo, že bol konflikt medzi vojakmi a „tými ostatnými“ a že sa hráči pokúšali o „prevrat“ a všetko okolo tohto, to si myslím, že bolo vynikajúcou zápletkou a zdrojom neustálych konfliktov a stretov, minimálne názorov a nakoniec skončilo i krvi-prelievaním. My ako vojaci sme si užívali to, že sa musíme skutočne snažiť udržať si právomoci a status quo a zároveň, že bežným hráčom robíme taký akoby útlak (a to i bez toho, aby sme ich prvoplánovo šikanovali) a myslím, že aj ostatní hráči si uživali to, keď nám mohli vmetať do tváre, ako sa nad nich povyšujeme a čo im všetko zakazujeme a vyskúšať si tak kúsok militantnej totality. Osobne som bola za, ak by bolo niečo podobné i naznačené v postavách a nútilo to bežných obyvateľov k tomu, aby nejakého veľmi nepríjemného vojaka napríklad chceli zničiť – presadiť si degradáciu na bežného obyvateľa a podobne. Ale to už je len osobný návrh, možno na úplne inú hru.

Rovnako som sa veľmi potešila tomu mocenskému vákuu ku koncu, snažili sme sa všemožne byť neutrálni, ale zástupcovia iných frakcií si už pomaly dohadovali vládu nad nami v scéne, kde ešte tiekla po zemi krv a bol tam ošetrovaný náš veliteľ. To bola aspoň pre mňa určite vrcholná scéna larpu – pocit bezvýchodnosti a nutnosti vzdať sa neutrality a asi aj našej slobody preto, aby sme mohli vôbec prežiť a ako si vybrať pokiaľ možno to najmenšie zlo.

Jedno mínus, ktoré musím ešte spomenúť je, že sme hľadali postavu, ktorá sa na hre nevyskytovala – špióna Reichu – a točila sa okolo toho pomerne silná zápletka. Hráč mohol odpadnúť na poslednú chvíľu, v tom prípade by som to ako organizátor asi riešila vložením CP s touto zásadnou postavou do hry alebo tým, že by som niektorému z hráčov komunikovala dodatočné informácie (si špión, prezývajú ťa takto a urobil si toto) možno i na mieste a tým „zaplátala“ túto dieru. Je to barlička, ale bolo by lepšie, ak by bola možnosť túto postavu nájsť.

Malá nevýhoda, ale je možné, že to bolo spôsobené len menším počtom hráčov bolo aj tajomstvo: každá postava mala nejaké a nie som si istá, či o ňom niekto iný aj vedel. Bolo by super, ak by vlastne každé tajomstvo niekto na niekoho vedel, lebo by sa dostali do hry. Moja postava niekoho zabila, teda mohla som sa za to hanbiť, ale vlastne som nemala motiváciu sa o tom zmieňovať. Ale bolo by super, keby sa mnou niekto prišiel s tým, že ma tým chce vydierať alebo mi tým zničiť povesť alebo tak podobne. Bolo by to zároveň bonusom pri prepojení postáv, tým, že žijeme vo veľmi obmedzenom priestore, že na seba vieme veci.

Osobne by som ešte zmienila CP, ktoré podľa mňa odviedli veľký kus práce, doktor bol správne nepríjemný a veliteľ stanice bol správny, aby sme mali k nemu rešpekt – aspoň teda tí, čo sme boli na jeho strane. 🙂

Hra bola prezentovaná ako survival sandbox a toho sa držala. Kvalita hry a interakcií bola dosť závislá na nás a myslím, že sa nám podarilo vniesť do toho život, originálne, miestami nepríjemný, ale intenzívny.

Ďakujem organizátorovi, CP a spoluhráčom a keď bude nejaká ďalšia hra, tak by som v prípade vhodného termínu prišla znovu. 🙂

Jo a ešte jedna poznámka: chýbal čaj!! Čo sme to boli za Rusov bez čaju! 😀

Autor: Isilote

Mám rada larpy a rôzne hry a rada tvorím. Rada tiež stretávam ľudí, nech už známych alebo neznámych. Tú tvorbu berte s rezervou. :-)

Pridaj komentár

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.