Dobrofanth 2004

Report z jed­né­ho z naj­star­ších pra­vi­del­ných LARPov na Slovensku, napí­sa­ný z pohľa­du orga­ni­zá­to­ra i hrá­ča.

Pohľad orga­ni­zá­to­ra

Za tým­to dob­ro­fant­hom ale­bo ako to nie­kto­rí ľudia nazva­li dob­ro­vam­pom stá­la kopa robo­ty, tak asi ako za kaž­dou podob­nou akci­ou. Testovali sa nové pra­vid­lá, o kto­rých sme nema­li tuše­nie ako vypá­lia. Už po prí­cho­de nás čaka­lo nemi­lé prek­va­pe­nie a to, že spr­chy, kto­ré mali byť vyba­ve­né, ešte stá­le nebo­li. Tento prob­lém sa defi­ni­tív­ne poda­ri­lo vyrie­šiť až v stre­du a pre­to sa nie­kto­ré veci nestí­ha­li tak, ako by sme si žela­li. Ešte pred samot­nou hrou, v uto­rok doobe­da sa konal šer­miar­sky tur­naj, kto­ré­ho víťaz začí­nal hru s pla­men­ným mečom. V uto­rok poobe­de sa hra­la hra s náz­vom Capture the Flag. Víťazné muž­stvo začí­na­lo hru s 2 EXP a dru­hé muž­stvo s 1 EXP na vytvo­re­nie posta­vy navy­še. Ja osob­ne som celú stre­du strá­vil vytvá­ra­ním postáv na hru, čo bolo znač­ne vyčer­pá­va­jú­ce a pre­to do budúc­na sa posta­vy urči­te budú vytvá­rať dopre­du a tí, čo sa hry budú chcieť zúčast­niť a prí­du neoh­lá­se­ne budú hrať už hoto­vé a slab­šie posta­vy. Vo štvr­tok sa začí­na­la samot­ná hra. Už od 6.00 sme boli na nohách a pobe­ho­va­li po lese a vyve­so­va­li mor­ta­lov a vysá­dza­li kviet­ky. K samot­nej hre sa viac vyjad­rím z pohľa­du mojej her­nej posta­vy. Čo ma však tro­cha mrzí je to, že bolo zis­te­né poru­še­nie pra­vi­diel a to od oso­by, od kto­rej by som to neča­kal a dokon­ca, že nedo­dr­ža­la ani trest na kto­rom sa orga­ni­zá­to­ri dohod­li. Boli zis­te­né a hlá­se­né aj iné poru­še­nia pra­vi­diel a môžem vám zaru­čiť, že už mám pri­pra­ve­né neja­ké rie­še­nia. Mojou úlo­hou nie je vytvá­rať neprie­strel­né pra­vid­lá a podob­ne, ale garan­tu­jem, že pod­vod­ní­kom bude zaká­za­né hrať. Po skon­če­ní hry ma veľ­mi milo prek­va­pi­li Vratko a Krtko, kto­rí pri­pra­vi­li krát­ke a milé poďa­ko­va­nie nám orga­ni­zá­to­rom a kaž­dé­mu dali neja­ký dar­ček. Vtedy som si uve­do­mil, že pre takých­to ľudí (mys­lím všet­kých, čo tam boli ) sa opla­tí pri­pra­vo­vať podob­né akcie. Poslednú noc nám pre­ka­zil bru­tál­ny dážď ( zasa tí Tremeri ), avšak ja som bol vďač­ný, že poča­sie počas samot­nej hry vydr­ža­lo. Na záver by som chcel poďa­ko­vať všet­kým, kto­rý sa hry zúčast­ni­li a vytvo­ri­li tak neza­bud­nu­teľ­né spo­mien­ky. Ak máte neja­ké návrhy ale­bo pri­po­mien­ky, kto­ré sa týka­jú pra­vi­diel, samot­nej hry ale­bo orga­ni­zá­cie, tak ich pošli­te jed­né­mu z orga­ni­zá­to­rov. Moja mai­lo­vá adre­sa je www.parnasus@hotmail.com

Tommik

Pohľad jed­nej z postáv

Moje celé meno znie Abdul-al-Hasím a som upír z kla­nu Assamite. Do Prahy v roku 1649 som dora­zil za veľ­mi pohnu­tých čias. Ako pia­ta tra­dí­cia káže išiel som sa teda pred­sta­viť Princovi praž­ské­mu, kto­ré­ho meno bolo Jozef Zvy. Od správ­cu Elýzia som sa dozve­del, že Princ zmi­zol. Mojou úlo­hou bolo vyšet­riť vraž­dy, kto­ré sa v uli­ciach praž­ských dia­li už dlh­ší čas. Mal som zis­tiť, či ide len o neja­ké­ho hrd­lo­re­za a uro­biť s ním poriad­ky, ale­bo ak ide o schop­né­ho zabi­já­ka s kóde­xom, tak mu navr­hnúť pri­ja­tie do kla­nu. No skôr ako sa mi ho poda­ri­lo vypát­rať, bol odha­le­ný, odchy­te­ný a pop­ra­ve­ný radou pri­mo­gé­nov. Za zmien­ku urči­te sto­jí krá­dež pla­men­né­ho meča rov­no spred elý­zia, kto­rý pat­ril jed­né­mu z pri­mo­gé­nov a to kon­krét­ne Horaciovi z kla­nu Ventrue. S ním som sa okam­ži­te doho­dol na cene za hla­vu zlo­de­ja. Ten už o chvíľ­ku ležal v pra­chu zeme. Tesne pred zvo­la­ním rady si ma zavo­lal Alessandro a žia­dal odo mňa odstrá­ne­nie Maharala, pri­mo­gé­na Tremerského. Po krát­kych roko­va­niach sme sa dohod­li na cene, avšak Alessandro mi zaru­čil, že Maharal nemá nija­kú ochra­nu pred dre­ve­ným kolí­kom. Maharala sa nám poda­ri­lo vylá­kať pod zámien­kou, že viem, kde sa nachá­dza šém od golé­ma, kto­rý Maharal tak úpen­li­vo a urput­ne hľa­dal. Ale Maharal tušil pod­raz, keď som ho napa­dol môj kolík sa roz­pa­dol na prach nakoľ­ko Maharalovi sa pred nie­koľ­ký­mi chví­ľa­mi poda­ri­lo vyko­nať ritu­ál, kto­rý ho tak­to ochrá­nil. Ten okam­ži­te pou­žil svo­ju moc a donú­til ma ustú­piť ( obe­dien­ce ). Nasledoval urput­ný boj medzi Alessanrom a Maharalom. Ja som opus­til mies­to súbo­ja a ponáh­ľal sa do Elýzia. Rada pri­mo­gé­nov prá­ve zasa­da­la a ja som pre­sved­čil Braggu, pri­mo­gé­na Nosferatského, aby som sa jej smel zúčast­niť ako jeho con­sig­lie­ri. Tu som objas­nil pre­kliat­nie mojej krvi a všet­kým pri­mo­gé­nom pri­sľú­bil dodr­žia­va­nie tra­dí­cií. Takisto som pre­zra­dil meno Alessandra, nakoľ­ko som jeho reči o žiad­nej Maharalovej ochra­ne pova­žo­val za zra­du a kon­trakt som pova­žo­val za ukon­če­ný. Deň som strá­vil v Braggovom síd­le. Na dru­hú noc sa už zača­li veci hýbať. Mne osob­ne sa poda­ri­lo skon­tak­to­vať s Pavelom Brejchalom z kla­nu Tzimitse. Ten pomo­cou jeho schop­nos­tí vni­kol do prin­cov­ho síd­la a zís­kal okrem zau­jí­ma­vých pred­me­tov aj spô­sob ako ovlád­nuť vlkod­la­ka. Okamžite sme sa dohod­li, že to s tým vlkod­la­kom sku­sí­me, a že vlkod­la­ka bude môcť Pavel pou­žiť na svo­je cie­le, ale potom si ho beriem so sebou do Istambulu. Medzitým sa mi poda­ri­lo zís­kať ritu­ál na výro­bu meča Samsir, avšak jedi­ný kto to doká­zal bol Maharal a ten bol po smr­ti. Počas dru­hej rady som sa pre­ke­col bez toho, aby som bol vyzva­ný a pre­to som bol vyho­de­ný z pri­mo­gén­skej rady. Chvíľu som sa túlal uli­ca­mi Prahy a nara­zil som na Alessandra a jeho hor­dy, kto­ré bráz­di­li uli­ce praž­ské. Priamemu kon­flik­tu som sa rad­šej vyhol. Tesne pred svi­ta­ním sme ešte pora­zi­li Zombiu, kto­rú Alessandro poslal pria­mo pred Elýzium. Tej noci sa pri­mo­gé­ni uzhod­li na via­ce­rých poli­ti­kách, ale pod­stat­né boli blo­od­hunt na Alessandra a Viliam Želetinského. Tretia noc už vza­la rých­ly koniec. Ja, Horacius, František Geher a jeho poskok sme zaú­to­či­li a pora­zi­li na Alessandra a v tor­po­re dopra­vi­li do Elýzia, kde bol pop­ra­ve­ný. Viliam Želetinský, pri­mo­gén tore­ádor­ský bol spo­lu s jeho kla­nom vyhna­ný z mes­ta, lebo sa pokú­sil zosa­diť Princa Jozefa Zvy. U mňa doš­lo k men­šej nez­ho­de s Pavelom, a pre­to sa nám nepo­da­ri­lo vlkod­la­ka zís­kať. Za tých­to okol­nos­tí som opus­til Prahu a vrá­til sa do Istambulu. Neskôr som sa dopo­čul o neja­kej veľ­kej bit­ke medzi Kamarillou a Sabbatom, čo zosta­la v Prahe. Sabbat vraj vie­dol bis­kup z kla­nu Tzimitse, Pavel Brejchal. Presný výsle­dok boja však zostal zaha­le­ný rúš­kom tajom­stva. Vraj však v tej­to bit­ke padol aj nie­kto z našho kla­nu.

Abdul-al-Hasím…Rafiq of the Khalif