Preskočiť na obsah

Ako som 3krát začal robiť LARPy (a ako môžeš aj ty)

  • by

Poznáš to. Máš skve­lý nápad na hru, kvô­li kto­ré­mu nevieš spať a namies­to toho, aby si začal na ňom pra­co­vať, tak to stá­le odkla­dáš. Kreatívna ener­gia ide do vymýš­ľa­nia výho­vo­riek namies­to prvých  riad­kov.
Tento člá­nok vzni­kol podob­ne. Sľúbil som ho pred tro­mi rok­mi na SHLku (Slovenské Hovory LARPové),  keď sme zbie­ra­li nápa­dy ako oži­viť strán­ku LARPy​.sk. To, že som sa k tomu dostal až teraz, má veľa dôvo­dov. Ale ten hlav­ný bol, že som neve­del ako začať.
Dúfam, že tým­to člán­kom pomô­žem pre­ko­nať aspoň prvú bari­é­ru pre začí­na­jú­cich LARPových organizátorov. 

Keďže v blo­goch fičí čís­lo 3, tak sa tiež budem držať toho for­má­tu. Nižšie náj­deš tri spô­so­by, ako dať doko­py svo­ju prvú hru. Všetky z nich som vyskú­šal, tak­že budú obo­ha­te­né o moje vlast­né skú­se­nos­ti (čítaj: pou­če­nie z toho, čo som dohno­jil). Ako bonus som pri­dal prvé kon­krét­ne kro­ky, kto­ré tre­ba spraviť.

V šľapajach druhých 

Žijeme v úžas­nej dobe, kedy sa vie­me učiť od dru­hých, aj keď sa nachá­dza­jú na dru­hom kon­ci sve­ta. To isté pla­tí pre LARPy. Vieme nájsť mate­riá­ly, kto­ré napí­sa­li skú­se­ní a kre­a­tív­ni ľudia. Popri inom, aj už hoto­vé sce­ná­re. Je to skve­lý spô­sob ako zor­ga­ni­zo­vať svo­ju prvú hru, ale má to aj svo­je úskalia. 

Ako prvé si samoz­rej­me tre­ba takú hru nájsť. Nech nemáš zby­toč­ne ďal­šiu výho­vor­ku, tak tu je link na člá­nok s lin­ka­mi: https://​www​.lar​py​.cz/​z​_​d​o​m​o​v​a​/​l​a​r​p​o​v​e​-​s​c​e​n​a​r​e​-​v​o​l​n​e​-​k​-​d​i​s​p​o​z​i​ci/.

Už si len sta­čí vybrať LARP, kto­rý ťa oslo­ví a naštu­do­vať si ho. Zo začiat­ku ťa bude veľ­mi lákať, nie­kto­ré veci si pris­pô­so­biť. Odporúčam držať sa rad­šej pôvod­né­ho sce­ná­ra. Autor mal dob­ré dôvo­dy, pre­čo to napí­sal prá­ve tak. 

Tiež sme sa kedy­si roz­hod­li loka­li­zo­vať si hru „All the president’s zom­bies“. Bola zába­va robiť paro­dic­ké posta­vy na súčas­nú poli­ti­ku. Vďaka neskú­se­nos­ti sme ale pod­ce­ni­li dôle­ži­tosť prí­su­nu infor­má­cií počas hry. Namiesto už pri­pra­ve­ných správ zo skrípt sme pou­ži­li zopár náhod­ných nápa­dov. Vznikli síce veci typu „Manželka sa ti sťa­žu­je, že sto­jí v záp­che spô­so­be­nej zom­bík­mi. Ak to nevy­rie­šiš dosta­toč­ne razan­tne, budeš spať na gau­či.“, ale bolo ich málo a  tem­po hry tým trpe­lo. Bola to chy­ba, kto­rej sme sa moh­li ľah­ko vyhnúť. Na dru­hú stra­nu, vďa­ka tomu som sa naučil, aké dôle­ži­té je tem­po deja. Našťastie sme mali úžas­ných hrá­čov, kto­rí napriek tomu zvlád­li vytvo­riť zau­jí­ma­vý príbeh.

Slávnostný prí­ho­vor pre­zi­den­ta Šišky na kon­ci hry.

Ak sa pred­sa­len roz­hod­neš nie­čo edi­to­vať, tak si urči­te zapíš dôvod pre­čo. To isté pla­tí aj pre prv­ky hry, kto­ré neme­níš. Zdokumentuj si, ako oča­ká­vaš, že budú vplý­vať na jej prie­beh. Precvičíš si tým dizaj­no­vé roz­mýš­ľa­nie a ľah­šie sa ti bude robiť spät­ná väz­ba. Zmysel celé­ho pro­ce­su nie je len vytvo­riť zába­vu pre dru­hých, ale aj sa naučiť nie­čo nové. Keď je všet­ko nachys­ta­né, tak si tre­ba už len zohnať hrá­čov. Najjednoduchšie bude zavo­lať kama­rá­tov. Nemusia byť skú­se­ný­mi hráč­mi. Stačí, že sú to ľudia, kto­rí sa radi bavia. Neboj sa toho, že to bude tvoj prvý pokus. Podľa mojej skú­se­nos­ti sa ľudia radi zabá­va­jú a aj v nepo­da­re­nej hre si náj­du to svoje. 

Prvé kro­ky:

  1. Vybrať hru.
  2. Naštudovať pra­vid­lá 
  3. Pripraviť rek­vi­zi­ty a pries­to­ry (čas­to sta­čí aj tvo­ja obývačka)
  4. Vytvoriť Facebook event a napo­zý­vať kamarátov

Na vlastnú päsť 

Toto je mož­nosť, kto­rá väč­ši­nu ľudí napad­ne ako prvá. Teda aspoň pre mňa bola. Vymyslieť nie­čo vlast­nou hla­vou, napí­sať k tomu pra­vid­lá, zavo­lať obe­te na tes­to­va­nie a ide sa do toho. Je to záro­veň jeden z naj­lep­ších spô­so­bov ako začať. Z jed­no­du­ché­ho dôvo­du. Z chýb sa člo­vek naj­lep­šie učí. Na začia­tok odpo­rú­čam zobrať ako základ nie­čo, s čím už máš skú­se­nos­ti (Dračí Doupě, esca­pe roomy) a  vytvo­riť oko­lo toho jed­no­du­chý LARP. Dôraz je na jed­no­du­chý. Nesnaž sa hneď vymys­lieť nie­koľ­ko dňo­vú sci-fi horo­ro­vú akciu pre sto ľudí. 

Týmto spô­so­bom vznik­la aj moja úpl­ne prvá hra Rumcajsov poklad a.k.a. Záhada stra­te­né­ho piva. Zobral som kon­cept hľa­da­nia pokla­dov, kto­rý som poznal už z det­stva.  Potom sme spo­lu s kama­rá­tom vytvo­ri­li jed­no­du­chý prí­beh, kto­rý nemal viac než jed­nu stra­nu. Aj keď samoz­rej­me nemoh­la chý­bať scé­na, v kto­rej sme moh­li pou­žiť pyrotechniku. 

Rumcajz kon­fron­tu­je úbo­hé­ho zeme­pá­na (áno, vie­me že to sú dve rôz­ne rozpŕavky).

Napriek nad­pi­su „Na vlast­nú päsť“  je dob­ré nájsť si spar­ring par­tne­ra. Zíde sa mať nie­ko­ho s iným uhlom pohľa­du na vec a vo dvo­j­ici je to aj väč­šia zába­va. Rátajte s tým, že bude­te robiť chy­by, tomu sa nikto nevyh­ne. To nezna­me­ná, že hra nebu­de dob­rá. Akcia nepot­re­bu­je byť per­fekt­ná na to, aby sa ľudia bavi­li. Nám sa poka­zi­lo všet­ko, čo sa len poka­ziť dalo. Jedna indí­cia skon­či­la v tábo­rá­ku (veď čo iné by mohol zna­me­nať sym­bol ohňa na nej…) , koope­ra­tív­na hra sa zme­ni­la na PvP a kopec ďal­ších vecí. 

Napriek chy­bám máme stá­le dob­ré spo­mien­ky na ten víkend. Viem, že sa opa­ku­jem, ale je to dôle­ži­té.  Hlavné je si tie chy­by pri­znať a pou­čiť sa z nich do budúcna.

Prvé kro­ky:

  1. Nájsť kama­rá­ta, kto­rý do toho pôj­de s tebou
  2. Ísť spo­lu na pivo
  3. Dohodnúť sa na tých­to veciach:
    1. O čom to bude
    2. Kedy sa bude­te stretávať
    3. Kedy bude samot­ná akcia
  4. Vytvoriť Facebook event a napo­zý­vať kamarátov

Pridať sa do skupiny 

Predtým, než som sám začal písať LARPy, tak som veľ­mi obdi­vo­val ľudí v orga­ni­zač­ných tímoch. Dlhé roky som vie­dol hry pri rôz­nych sto­lov­ko­vých RPGčkách a pred­sta­va uro­biť nie­čo podob­né naži­vo a pre omno­ho väč­šie obe­cen­stvo, bola záro­veň fas­ci­nu­jú­ca aj desi­vá. Pôsobili na mňa ako exklu­zív­ny klub, do kto­ré­ho sa nemám ako dostať. Napriek tomu som zra­zu skon­čil v tíme pre Kráľovstvo Vína. Ako sa to stalo?

Ako prvé by som podot­kol, že moje pred­sta­vy boli dosť mimo. Organizátori nema­jú žiad­ne nad­ľud­ské schop­nos­ti. Každý raz začí­nal bez pro­dukč­ných vedo­mos­tí, zna­los­tí teórie game desig­nu a väč­ši­na ani nema­la skú­se­nos­ti s vymýš­ľa­ním prí­be­hu. Jediné, v čom sa líši­me, je vôľa začať a zotr­vať pri tom napriek všet­kým chy­bám, čo sme urobili.

Dostať sa do exis­tu­jú­ce­ho ale­bo vzni­ka­jú­ce­ho tímu je otáz­ka nača­so­va­nia. Treba sle­do­vať jed­not­li­vé sku­pi­ny, či prá­ve nehľa­da­jú nových čle­nov. Rovnako dôle­ži­té je hovo­riť ostat­ným o svo­jom záme­re. Naša komu­ni­ta je ešte stá­le malič­ká. Skôr či neskôr sa o tom dozvie tá správ­na oso­ba a oslo­ví ťa s ponu­kou, kto­rá sa neodmieta. 

Prvý nábor, na kto­rom som bol, sa neskon­čil moc dob­re. Teda aspoň som si to mys­lel, keď­že sa mi dlho neozý­va­li. Neskôr som sa dozve­del, že len stra­ti­li papier s kon­takt­ný­mi údaj­mi. Avšak bola to téma, kto­rú som rád pre­be­ral pri pive. Tak sa o tom dozve­del aj kamoš, kto­rý prá­ve zhá­ňal nových ľudí do tímu KV. Pevne verím, že ak to fun­go­va­lo u mňa, pošťas­tí sa to aj tebe.

Skupinová fot­ka po zim­nom LARPe 2016.

Keď sa už k nie­ko­mu pri­dáš, tak sú dve hlav­né veci, na kto­ré tre­ba dbať: počú­vať a neml­čať. Keď si k nim pri­šiel, aby si sa od nich učil, tak im pre­ukáž tro­chu rešpek­tu. Neignoruj ich, keď sa ti sna­žia nie­čo vysvet­liť. Na dru­hú stra­nu, len ticho sedieť v rohu, tiež nie je to pra­vé ore­cho­vé. Netreba sa báť klásť otáz­ky a zdie­ľať svo­je nápa­dy. Neexistuje sto­per­cent­ný návod ako tvo­riť LARPy a všet­ci sa ešte stá­le učí­me. Aj tvo­je názo­ry nám v tom vedia pomôcť.

Prvé kro­ky:

  1. Sledovať sku­pi­ny, či nero­bia nábor
  2. Rozprávať o tom pri pive
  3. Počúvať a nemlčať

Tak hor sa do toho

Existuje množ­stvo ďal­ších spô­so­bov ako spá­chať svo­ju prvú akciu. Tieto tri boli len zho­dou okol­nos­tí tie, kto­ré som aj osob­ne vyskú­šal. Ale nie je pod­stat­né, akým spô­so­bom začneš. Podstatné je samot­ný fakt, že sa do toho pus­tíš a hlav­ne sa nebu­deš báť robiť chy­by a učiť sa z nich. Stojí to za to. Veď pre­čo by sme ináč do toho stá­le inves­to­va­li toľ­ko času a energie? 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.