Z denníka profesora Warraxa, v krajoch cudzích známeho aj ako doktor Dlaha

Hráčsky report o pro­fe­so­ro­vi apli­ko­va­nej euge­ni­ky pôso­bia­com na akcii Garmen

Tesne pred svi­ta­ním ma pre­bu­dil dážď. Hoci môj ces­to­va­teľ­ský plášť je na také­to poča­sie ako stvo­re­ný, osob­ne si rad­šej potr­pím na pohod­lí. Spoločníci, dru­ho­via a čle­no­via vedec­ko­výs­kum­nej expe­dí­cie, kto­rí mali dora­ziť už vče­ra večer sa ešte neuká­za­li. Neostalo mi nič iné ako pokra­čo­vať v ces­te osa­mo­te. Kraj bol mies­ta­mi pus­tý ale one­dl­ho som začal stre­tá­vať pocest­ných, kto­rí mi s ocho­tou uká­za­li smer a vysvet­li­li ces­tu do kon­čín vychý­re­né­ho kra­ja Garmen, kde mal pre­bie­hať náš výskum. Dážď stá­le nepo­ľa­vo­val a mes­to Garmen už bolo na dohľad. Ako sluš­nosť káže, tak ako prvú vec, kto­rú som uro­bil po prí­cho­de do mes­ta, bola náv­šte­va miest­nej poli­tic­kej auto­ri­ty. Keďže správ­ca mes­ta bol mimo mes­ta, roz­prá­val som sa s jeho zástup­com. Volal sa Ján a bol to muž čis­tých mra­vov a pev­ných zásad, z božej vôle pový­še­ný do sta­vu pala­din­ské­ho. Vysvetlil som mu dôvod môj­ho posla­nia v tom­to kra­ji. Význam poj­mu apli­ko­va­ná euge­ni­ka mu nebol hneď jas­ný, ale keď som začal vysvet­ľo­vať jeho dôle­ži­tosť a ďale­ko­siah­ly vplyv do budúc­nos­ti, hneď bolo vidieť, že toto je zázrak, na kto­rý miest­ne auto­ri­ty čaka­jú. Môj výskum bol odo­bre­ný a ja som nevá­hal ani minú­tu. Mnoho huma­no­id­ných bytos­tí nema­lo žiad­ne zábra­ny a pri­stú­pi­lo ku krát­kej lekár­skej pre­hliad­ke bez akých­koľ­vek okol­kov. Stretol som však aj huma­no­idov u kto­rých bola vidieť znač­ná nedô­ve­ra voči mojej oso­be. Našli sa aj takí čo mnou pohŕda­li a vysky­tol sa inte­li­gen­tne menej zdat­ný jedi­nec, kto­rý sa ma sna­žil ura­ziť, ba čo viac, dovo­lil si siah­nuť na moju pro­fe­sor­skú reťaz!!!
Milo ma prek­va­pi­lo, keď som počas pries­ku­mu spoz­nal aj men­tál­nu špič­ku toh­to kra­ja. Z našich roz­ho­vo­rov a úvah vyply­nu­lo, že by bolo veľ­mi prí­nos­né, keby sa zme­ni­lo poli­tic­ké zria­de­nie na apa­rát viac fle­xi­bil­nej­ší a sta­bil­nej­ší. Predniesli sme zástup­co­vi správ­cu naše myš­lien­ky a on, zjav­ne osvie­te­nec z božej vôle, náš návrh pri­jal. Inteligencia sa teda zahĺbi­la do rozp­ra­vy o najv­hod­nej­šom práv­nom a mocen­skom uspo­ria­da­ní v kra­ji­ne.
Onedlho bol môj bez­men­ný pria­teľ, vzde­la­ný vo veciach teolo­gic­kých a jeho spo­loč­níč­ka, nádej­ná štu­dent­ka mágie Edhel, pove­re­ný úlo­hou. Mali nav­ští­viť miest­ny laby­rint a pre­to ma veľ­mi pote­ši­lo, keď dovo­li­li aby som im robil spo­loč­nosť. Na ces­te nás ešte spre­vá­dzal elf Warden, kto­ré­ho ostra­ži­tosť nám bola veľ­mi prí­nos­ná.
V laby­rin­te nás prek­va­pi­la nie pria­teľ­sky nala­de­ná podiv­ná bytosť, ale vďa­ka moji­mi pres­ný­mi úder­mi kuzel­níc­kou pali­cou na akup­re­súr­ne body v oblas­ti hla­vy som z nešťast­ní­ka sňal kliat­bu. Nešťastník nás obda­ril malič­kou finanč­nou hoto­vos­ťou a medzi­tým, ako som zaší­val rany udat­né­mu Wardenovi, sa ponú­kol, že nás dove­die k entom.
Enti nebo­li pote­še­ný našou náv­šte­vou a potom čo zis­ti­li, že chce­me od nich zís­kať mne nezná­my plod, vysla­li pro­ti nám les­né­ho bojov­ní­ka. Ten okam­ži­te osle­pil teku­ti­nou bio­lo­gic­ké­ho pôvo­du náš­ho bez­men­né­ho dru­ha a pus­til sa do neľú­tost­né­ho súbo­ju s odváž­nym Wardenom. Nakoniec bol bojov­ník zdo­la­ný vďa­ka mágii, kto­rú nevá­ha­la pou­žiť .… Oslepeného pria­te­ľa som pri­vie­dol do nor­mál­ne­ho sta­vu sta­vu vynú­te­ním nedob­ro­voľ­né­ho troj­ná­sob­né­ho zvra­ca­nia. V zápä­tí bol obja­ve­ný váž­ne zra­ne­ný Warden a tak som sa opäť chy­til ihly a pus­til sa do zaší­va­nia. Po návra­te do mes­ta nás obo­zná­mi­li s absen­ci­ou fyzic­kej pod­sta­ty zástup­cu správ­cu a že všet­ko pre­beh­lo pod­ľa záko­nov mes­ta. Novým zástup­com správ­cu sa sta­la prin­cez­ná.… Na námes­tí však leža­la ešte jed­na mŕt­vo­la a tak som požia­dal našu mla­dú a nádej­nú štu­dent­ku vied magic­kých Edhel a bez­men­né­ho pria­te­ľa o pomoc pri pocho­vá­va­ní toh­to nešťast­ní­ka. Tesne pred začiat­kom piet­ne­ho obra­du som ešte požia­dal svo­jich spo­loč­ní­kov aby mi umož­ni­li napo­sle­dy sa pozho­vá­rať so zosnu­lým. Informácie, kto­ré mi posky­tol, boli vrchol­ne šoku­jú­ce a meni­li celý pohľad na vec. Okamžite som všet­ko roz­po­ve­dal svo­jim dru­hom o tom ako zástup­ca správ­cu Ján z božej vôle pala­din a osvie­te­nec, padol v nečest­nom súbo­ji pro­ti pre­si­le, na kto­rej sa podie­ľa­la aj časť Inteligencie. V tom­to sme­re sme toho veľa pod­nik­núť nemoh­li a tak sme sa zhod­li vyčkať kým sa nevrá­ti správ­ca nas­päť zo svo­jej ces­ty. Menšiu sta­rosť nám ešte spô­so­bi­li kost­liv­ci pus­to­šia­ci cin­to­rín, kto­rí tiež vlast­ni­li pre môj­ho bez­men­né­ho pria­te­ľa veľ­mi cen­nú pub­li­ká­ciu. Strhol sa divý boj, kde v prvej línii stál samot­ný udat­ný Warden, kto­ré­ho som zo zálo­hy povzbu­dzo­val v jeho odva­he a k jeho víťazs­tvu. Bol som však ťaž­ko rane­ný a musel sa teda stiah­nuť do bez­pe­čia, kto­ré mi posky­to­va­lo mes­to. Vtedy už bol správ­ca mes­ta späť. Naša nádej­ná štu­dent­ka mágie Edhel sa mi pokú­si­la zašiť rany, kto­ré mi spô­so­bi­li krvi­lač­ní kost­liv­ci. Žiaľ nemo­hol som pri jej prvej ope­rá­cii asis­to­vať, pre­to­že som od boles­ti omd­lel. Keď ma mrá­ko­ty opus­ti­li a tro­chu som pook­rial išiel som okam­ži­te za správ­com mes­ta a vylí­čil mu prav­du o zra­de a pod­los­ti, kto­ré sa napá­cha­li počas jeho neprí­tom­nos­ti. Správca ma na to požia­dal aby sme sa posta­ra­li o zrad­cu, kto­rý bol čle­nom naše­ho spol­ku Inteligencie. Ja som súhla­sil a zvo­lal som všet­kých jej pre­živ­ších čle­nov. Menovite tak bez­men­né­ho, kto­rý bol vzde­la­ný vo veciach teolo­gic­kých, našu nádej­nú štu­dent­ku mágie Edhel a pod­lé­ho Cirila, kto­rý štu­do­val vzne­še­né vedy alchy­mis­tic­ké. Odobrali sme sa s mojou malič­kos­ťou do ústra­nia aby sme moh­li neru­še­ne diš­pu­to­vať o prob­le­ma­ti­ke zaned­ba­né­ho škols­tva a cel­ko­vo výu­ko­vé­ho sys­té­mu v mes­te. Požiadal som pod­lé­ho Cirila aby robil zápis­ni­cu a medzi tým som tele­pa­tic­kým ges­tom naz­na­čil ostat­ným aby sa pri­pra­vi­li. V jed­nom okam­ži­ku pre­beh­la exe­kú­cia na jeho oso­bu s mohut­nos­ťou a neod­vrá­ti­teľ­nos­ťou, že ani moc­ný a vzde­la­ný člo­vek akým bol záker­ný Ciril, nemo­hol odo­lať. Následné som od jeho duše zís­kal pri­zna­nie, v kto­rom vyja­vil aj mená svo­jich pri­slu­ho­va­čov. Jeho nehmot­né telo sme zako­pa­li hlbo­ko pod zem, aby ho už nemo­hol nikto z toh­to sve­ta uzrieť. Po našom návra­te sa správ­ca vyspo­ria­dal s ostat­ný­mi zrad­ca­mi. No a tu začí­na nový vek pre ten­to kraj, kto­ré­ho zákla­dy polo­ži­la inte­li­gen­cia toh­to kra­ja a moja malič­kosť. Preto sa hľa­dí­me s oča­mi plný­mi oča­ká­va­nia zaj­trajš­ku, kto­rý ako dúfa­me pri­ne­sie bla­ho­byt a pros­pe­ri­tu do toh­to krás­ne­ho kúta zeme.