Garmen: Krvná Pomsta

Hráčsky report, ten­to­krát od elfs­kej kúzel­níč­ky, z akcie Garmen: Krvná pomsta

Nebo sa rozp­la­ka­lo nad tra­gic­ký­mi uda­los­ťa­mi minu­lých dní. Starenka, kto­rú nazý­va­li bosor­kou, moja zatiaľ jedi­ná nádej na magic­ké vzde­la­nie bola minu­los­ťou. Správca sa však sprá­val veľ­mi zvlášt­ne. Vymenoval svoj­ho zástup­cu, cti­hod­né­ho pala­di­na a odišiel, kto vie kam a pre­čo…

Do kra­ja Garmen stá­le prú­di­lo množ­stvo ľudí. Objavila sa tu bar­bar­ka, kto­rú nazý­va­li prin­cez­nou a neskôr aj bar­bar­ský šaman, okrem nich zvlášt­ny ble­dý muž, kto­rý robil výskum pre neja­ké medi­cín­ske úče­ly, pod­ľa mňa to bol fel­čiar, a robil s nami malé zdra­vot­né skúš­ky.

Tak ako pred­tým, sna­ži­la som sa pomôcť kaž­dé­mu, od nepo­cho­pe­ných tvo­rov, kto­rých nazý­va­li „démo­ni“ až po zra­ne­né­ho muža, kto­rý pred nami ute­kal a odmie­tal sa nechať ošet­riť. Vtedy sa uká­za­lo, že pala­din- zástup­ca správ­cu nie je tým, čomu som veri­la, lebo úbo­hé­ho muža svo­jou neopatr­nos­ťou zabil. Aká zby­toč­ná stra­ta. A ani ďalej si nevie­dol, ako som oča­ká­va­la. Smrť pod jeho vlá­dou sa sta­la čoraz čas­tej­ším rie­še­ním.

Bledý muž, jeho meno bolo doktor Dlaha, postup­ne doho­dol medzi inte­li­gen­ci­ou kra­ja Garmenu, že by sme ako zod­po­ved­ní zástup­co­via oby­va­te­ľov mali mať väč­šie slo­vo v osu­doch všet­kých a tiež, že by sme moh­li zalo­žiť výu­ko­vé cen­trum, odkiaľ by sa naše vedo­mos­ti roz­ší­ri­li medzi ostat­ných a čo sa mňa týka­lo, túži­la som stá­le viac po magic­kom vede­ní a doktor Dlaha, ako sa zda­lo a ako som z neho vycí­ti­la, vlá­dol neja­kou magic­kou mocou, aj keď nebo­la podob­ná tej, kto­rú ma učil môj maj­ster.

Potom sa veci roz­beh­li, keď nás kle­rik bez mena požia­dal o pomoc. Potreboval zohnať ingre­dien­cie do lekt­va­ru a aj keď nám nepo­ve­dal, pre koho a načo ten­to lekt­var je, veri­li sme, že je to pre dob­ré úče­ly a pomoh­li sme mu. Pátranie po zlož­kách lekt­va­ru nás zavied­lo do laby­rin­tu, v jeho hľa­da­ní nám pomo­hol nezná­my pút­nik v žltom pláš­ti a aj odváž­ny elf Warden, kto­rý za to zapla­til nejed­ným zra­ne­ním. V laby­rin­te sme sa muse­li brá­niť voči nezná­me­mu agre­sív­ne­mu tvo­ro­vi, ale keď sa zda­lo, že sme ho zabi­li, oslo­bo­di­li sme ho od uväz­ne­nia v tele netvo­ra a vyvied­li sme ho z laby­rin­tu, za čo nám daro­val jed­nu zo zlo­žiek lekt­va­ru. Ďalšiu sme muse­li opäť vykú­piť krvou. Aký tra­gic­ký deň, keď mie­ru­mi­lov­ná elf­ka zabi­je ochran­cu lesa. Zaútočil na nás a kle­ri­ko­vi vrhol kyse­li­nu do očí. Keď som ho brá­ni­la, neod­had­la som svo­ju moc a les­né­ho tvo­ra som zabi­la. Neprestanem si to vyčí­tať. Ale našli sme všet­ko, čo bolo tre­ba.

V mes­te však zatiaľ nasta­li veľ­ké zme­ny. Zástupca správ­cu bol zabi­tý. Barbarka a jej spo­loč­ní­ci nám pove­da­li, že ho zabi­la v čest­nom súbo­ji, ale sku­toč­nosť bola ove­ľa straš­nej­šia a mágia ju nako­niec aj tak odha­li­la.

Ako by to nesta­či­lo, kle­rik sa dozve­del, že neja­kí nečis­tí tvo­ro­via z iné­ho sve­ta ukrad­li kni­hu jeho maj­stra a pat­ró­na – Bezmenného, jeho živo­to­pis a mod­lit­by, kni­hu, kto­rá mala veľ­kú moc. Keď sme sa dozve­de­li, že vyze­ra­li ako cho­dia­ce kos­try, išli sme ich hľa­dať na cin­to­rín, a veru neča­ka­li sme dlho, kým sa obja­vi­li. Mnoho krvi pre­tiek­lo, kým sme zís­ka­li kni­hu späť. Zdalo sa, ako­by ich zbra­ne nezra­ňo­va­li tak ako smr­teľ­ní­kov a ani moja mágia nebo­la dosť sil­ná. Bola to hrdin­ská bit­ka, elf Warden opäť krvá­cal za spra­vod­li­vú vec, ja som už tak­mer pada­la od úna­vy a moja magic­ká ener­gia sa tiež minu­la, kle­ri­ko­vi sa však za pomo­ci ble­dé­ho dokto­ra poda­ri­lo kni­hu zachrá­niť, avšak všet­ci utr­pe­li zra­ne­nia a muse­li vyhľa­dať pomoc. Kostlivci sa však ešte nevzda­li. Odvážni muži z mes­ta sa ich sna­ži­li zabiť až nako­niec pou­ži­li posvä­te­nú vodu a zahna­li ich späť odkiaľ priš­li.

Doktor Dlaha sa vrá­til do mes­ta so straš­ný­mi rana­mi. Keďže kle­rik prá­ve vyko­ná­val zlo­ži­tý obrad, kto­rým pri­vo­lal dušu pala­di­na späť na svet do jeho tela, muse­la som sa pokú­siť ho zašiť sama, aj keď som to nikdy pred­tým nero­bi­la. Ruka sa mi trias­la. Nakoniec omd­lel od boles­ti a ja som dokon­či­la svo­ju prá­cu. Pridala som neja­ké byli­ny pro­ti infek­cii a boles­ti a necha­li sme ho odpo­čí­vať.

V mes­te zavlá­dol úpl­ný cha­os, keď neja­ký neopatr­ný odváž­li­vec otvo­ril sta­rú kryp­tu a vypus­til na svet nebez­peč­né­ho démo­na – bra­ta Čierneho rytie­ra, kto­rý sa sna­žil zís­kať moc už pred nie­koľ­ký­mi dňa­mi. Naviac, obja­vil sa tam aj moc­ný bojov­ník so zele­nou tvá­rou, kto­rý chcel vyzvať na súboj naj­lep­šie­ho bojov­ní­ka mes­ta. Násilie. Kruté, tra­gic­ké nási­lie.

Zástupca správ­cu, kto­rý zázrač­ne vstal z mŕt­vych vďa­ka kle­ri­ko­vi, bol zavraž­de­ný a nie zabi­tý v čest­nom súbo­ji. Bolo tre­ba potres­tať vra­hov a uro­biť v mes­te poria­dok. Priali sme si, aby sa prá­vo­plat­ný správ­ca vrá­til a nasto­lil poria­dok. Uznala som, že porad­ný orgán správ­cu by bol veľ­mi pros­peš­ný, lebo ako taký by zabrá­nil tým tra­gic­kým uda­los­tiam, kto­ré sa tu sta­li. Doktor Dlaha mal úpl­nú prav­du. Aj v mojom kona­ní my veľ­mi dob­re pora­dil. Myslím, že prá­ve on by mi mohol veľ­mi pomôcť aj v mojom štú­diu mágie.

Je to veľ­mi trpez­li­vý a roz­um­ný člo­vek a vážim si ho pre to, aké úsi­lie vyna­lo­žil pre dob­ro mes­ta. Zaslepení sú tí, kto­rí ho súdia pod­ľa jeho ble­dé­ho výzo­ru. Prežil iste veľ­mi ťaž­ký život a sede­nie pri kni­hách v hĺb­kach pod­zem­ných kniž­níc, kde sa zväz­ky ucho­vá­va­jú naj­lep­šie far­bu ple­ti tiež nezlep­ší. Jeho moc je veľ­ká a bola vždy osož­nou hna­cou silou pro­ti nespra­vod­li­vos­ti, verím, že ma naučí mno­ho ako o mágii, tak aj o živo­te samot­nom.

Je to skú­se­ný muž, dokon­ca bol ochot­ný mi nie­čo pove­dať aj o naj­väč­šom tajom­stve, kto­ré majú muži a kto­ré mi môj maj­ster, nech je mu zem ľah­ká nikdy nič nech­cel pove­dať, lebo ako pove­dal, moh­la by byť tým ohro­ze­ná moja panen­ská nevin­nosť, kto­rú si zacho­vá­vam, aby som nebo­la ničím odvá­dza­ná od pomo­ci iným a od štú­dia mágie. Ale na dru­hej stra­ne, doktor mi pove­dal nie­čo, čo tiež dáva zmy­sel- že stra­ta panen­stva sa nie vždy musí spá­jať so zalo­že­ním rodi­ny. Musím o tom tro­chu viac pop­re­mýš­ľať… Koniec kon­cov ako štu­dent­ka mno­hých vied by som mala vedieť o živo­te všet­ko, čo sa dá.

Jeden z tých, kto­rí mali prs­ty vo vraž­de zástup­cu správ­cu už zmi­zol z tvá­re sve­ta. Neunikol svet­skej spra­vod­li­vos­ti. Správca sa vrá­til a kle­rik mu podal lie­či­vý lekt­var. Takže bol preň­ho-… Klerik dokon­ca vrá­til z ríše mŕt­vych aj elfa Wardena, kto­rý hrdin­sky obra­ňo­val mes­to pro­ti kost­liv­com a zahy­nul v bit­ke. Konečne sa do mes­ta vrá­ti­la spra­vod­li­vosť. Nie všet­ci sa však ešte zod­po­ve­da­li a mno­ho vecí osta­lo otáz­ka­mi. Správca nám však pri­sľú­bil mož­nosť vybu­do­vať v mes­te stre­dis­ko vzde­la­nos­ti a súhla­sil aj s vybu­do­va­ním porad­né­ho zbo­ru inte­li­gen­cie v mes­te.

Snáď to pri­ne­sie lep­šie časy a smrť sa stra­tí z ulíc a domov. Bude to mož­no vyža­do­vať ešte nie­koľ­ko trp­kých činov, aby boli potres­ta­ní tí, kto­rí naru­šu­jú mier, ale požeh­na­ný strom tej­to zeme sa mož­no musí zaliať krvou, aby vyrás­tol do majes­tát­nos­ti a vynie­sol plo­dy mie­ru…

štu­dent­ka mágie a bylin­kár­stva, elf­ka Edhel

Autor: Isilote

Mám rada larpy a rôzne hry a rada tvorím. Rada tiež stretávam ľudí, nech už známych alebo neznámych. Tú tvorbu berte s rezervou. :-)