Ameron (Garmen 4 report by Fyrgon)

Tak je to už asi rok a pol, čo som na ces­tách mimo náš­ho krás­ne­ho Derkanského krá­ľov­stva.

Nechápem, čo to rodi­čov napad­lo poslať ma na tuto neuro­dze­nú ces­tu, veď komu som mohol pre­ká­žať…

Tak je to už asi rok a pol, čo som na ces­tách mimo náš­ho krás­ne­ho Derkanského krá­ľov­stva.

Nechápem, čo to rodi­čov napad­lo poslať ma na tuto neuro­dze­nú ces­tu, veď komu som mohol pre­ká­žať, keď som si len hovel pri krbe, ale­bo sa pre­há­ňal na koni a spo­lu s pria­teľ­mi lovil bažan­ty a pre­pe­li­ce. Och áno, kde sú tie bez­sta­rost­né veče­ry s vínom a dob­rou spo­loč­nos­ťou.

Teraz sa musím trmá­cať kade­ja­kou pus­ti­nou a pochyb­ný­mi hos­tin­ca­mi, kde ani mäk­kú posteľ nema­jú. Strieborniaky sa mi míňa­jú a dopo­čul som sa, že neďa­le­ko sa nachá­dza kraj, aký­si Garmen, kde prí­le­ži­tosť čaká len na toho, kto ju doká­že pev­ne ucho­piť. No, dúfam že tam ucho­pím aspoň neja­ký ten zla­ťák, nech si môžem zapla­tiť dob­ré víno a spo­loč­nosť.

Je to asi týž­deň ces­ty a pus­ti­nu, kto­rou som dote­raz puto­val strie­da pus­ti­na, do kto­rej som mie­ril. Kraj Garmen sa pre­dos­tie­ra pre­do mnou, rov­na­ko ška­re­dý ako všet­ky ostat­ne, kto­rý­mi som pre­šiel odke­dy som opus­til domo­vi­nu, ale vo vzdu­chu nie­čo je. Cítim, že to roz­hod­ne nebu­de nuda a vykro­čím k prvej oso­be, kto­rú uvi­dím v diaľ­ke. Vo chví­li, keď sa dosta­nem na do sluch sku­pin­ke 3 ľudí, moje nad­še­nie opa­dá. Dvaja ode­tý v bie­lych robách sa bavia s tre­tím v bie­lych han­drách o neja­kých lekár­skych veciach a ja sa zne­chu­te­ne vydá­vam ďalej. Našťastie netr­vá dlho a nara­zím na nezná­me­ho elfa, kto­rý je podob­ne ako ja ode­tý v zele­nom habi­te s lukom na chrb­te. Rýchlo sa dozve­dám, že sa jed­na o les­né­ho elfa, kto­rý je na výpra­ve za akým­si vra­hom, Targónskym elfom a kde sa nachá­dza mes­to. Pretože je za toho vra­ha údaj­né vypi­ša­ná odme­na a pre­to­že tar­gón­skych nemám prá­ve v lás­ke, v nepo­sled­nom rade pre­to, že sa jed­ná o vra­ha, pri­sľú­bim pomoc pri pát­ra­ní po tej oso­be a pokra­ču­jem k mes­tu.

Úbohejšie mes­to som snáď nevi­del… no dob­re, videl som množ­stvo úbo­hých miest, ale penia­ze potre­bu­jem a nie je lep­ší zdroj peňa­zí, než mest­ská poklad­ni­ca a tak sa vydá­vam za tunaj­ším správ­com. Nájsť ho nebol žia­den prob­lém, prob­lém bol aku­rát so zís­ka­va­ním neja­kej tej pra­ce, aku­rát čo ma odká­zal na ďal­ších ľudí, tak­že som sa vydal na obchôdz­ku mes­ta a kaž­dú chví­ľu som sa zasta­vil tu, čí tam a počú­val čo si ľudia navzá­jom hovo­ria a občas sa spý­tal, čí nema­jú nie­čo, z čoho by kva­pol neja­ký ten strie­bor­niak. Takto sa mi poda­ri­lo zís­kať 1 strie­bor­ný za to, že som miest­ne­mu obchod­ní­ko­vi pri­sľú­bil, že kaž­dé­mu, koho stret­nem spo­me­niem, aké úžas­né zbra­ne ma vo svo­jom obcho­de. Tiež som od aké­ho­si mága kúpil tab­let­ku, kto­rá vraj vyvo­lá­va opoj­ný pocit, bude sa skve­le hodiť do hos­pod­skej zába­vy, keď neja­ká sleč­na bude prí­liš uzav­re­tá… Čo ale nesmiem zabud­núť je, že som sa stre­tol so sku­pi­nou 2 mágov, kto­rý obska­ko­va­li oko­lo aké­ho­si pohy­bu­jú­ce­ho sa stro­mu. Neskôr som zis­til, že ten strom býval neja­kým mágom ale­bo čo, kto­rý bol zavraž­de­ný a jeho duša zosta­la zaklia­ta v stro­me. Zaujímavejšie na tom bolo to, že jed­ným z tých 2 mágov bola vcel­ku pek­ná elf­ka, kto­rá hovo­ri­la o tom, že sa chys­ta­jú vyslo­bo­diť akú­si dria­du – to znie ako vcel­ku zau­jí­ma­vá zába­va a že aký­si 2 ľudia zhá­ňa­jú živi­cu – to znie ako ľah­ko zaro­be­né penia­ze. Ihneď som sa vydal do lesa po živi­cu, nájsť ju ale bolo ťaž­šie, ako sa prvot­ne zda­lo, lebo tunaj­šie stro­my sú pre­važ­ne list­na­té a ihlič­na­té sú zase mla­de. Predral som sa mno­hý­mi kro­vi­na­mi, kým som zís­kal roz­um­ne množ­stvo živi­ce, kto­rú som nako­niec vyme­nil za byli­ny. Tie údaj­ne zvy­šu­jú teles­nú silu, per­fekt­ný pomoc­ník do hos­pod­skych bitiek. Vypráva na záchra­nu dria­dy už bola na ces­te, no poda­ri­lo sa mi ich dobe­hnúť, ten cho­dia­ci strom ich znač­né spo­ma­ľo­val. Cestou som zis­til, že mie­ri­me k aké­mu­si blu­dis­ku, kde kedy­si síd­lil mino­tau­rus, či čo, dúfal som že tam už nebu­de, no pre isto­tu som si pri­pra­vil luk a skon­tro­lo­val, čí mam po ruke mec. Nájsť laby­rint bolo ťaž­šie, než nim prejsť. Na jeho kon­ci sme našli zvlášt­ne­ho tvo­ra, kto­rý dria­du údaj­né zaklial do kame­ňa, mágo­via sa sna­ži­li vyjed­ná­vať, no tvor pro­ti nim vyslal kúz­lo a tá elf­ka zača­la zvra­cať. Ihneď som spo­lu s kole­gom les­ným elfom zahá­jil streľ­bu z luku a po tvo­ro­vi sa roz­be­hol mág, kto­rý mi pre­dal tu tab­let­ku. Všetci sme tvo­ra tvrdo zasiah­li, no nebo­lo to zadar­mo. Mág pri svo­jom postu­pe akti­vo­val pas­cu, kto­rá mu tro­mi tŕň­mi pre­pich­la nohu a ja než som sti­hol zno­vu vystre­liť som bol tak­tiež zasia­hnu­tý „zvra­ca­cím kúzlom“. Než sa môj žalú­dok upo­ko­jil, ležal už umie­ra­júc ten tvor na zemi. Mágovia ho zača­li lie­čiť s úmys­lom zis­tiť, ako oslo­bo­diť dria­du, no tvor opäť zaú­to­čil, tak­že ten­to krát sme ho už zabi­li.

Keď sme vyšli z laby­rin­tu, stro­mo­vý mág pove­dal, že na vyslo­bo­de­nie dria­dy potre­bu­je­me zalo­žiť dru­id­ský háj, na to však potre­bu­je­me nezvy­čaj­ný bie­ly list. Než sme sa stih­li vrá­tiť do mes­ta, 1 z mágov – kle­rik boha bez mena sa dostal do zvlášt­ne­ho tran­zu a bez­myš­lien­ko­vi­te sa pone­vie­ral po oko­lí. Aby toho nebo­lo málo, zne­naz­daj­ky nás napa­dol démon a nie­koľ­kých ťaž­ko zra­nil. Ťažko pre­dov­šet­kým mňa, pre­to­že chví­ľu pred úto­kom sa polo­vi­ca sku­pi­ny záhad­né vypa­ri­la a ja ako jedi­ný som mal zbraň. Elfka mi nie­kto­re rany zaši­la a stro­mo­vec zopár vylie­čil, no stá­le som bol na tom dosť zle. Našťastie sme stret­li obchod­níč­ku, kto­rá pre­dá­va­la lie­čia­ce eli­xí­ry. Od tej chví­le sme pát­ra­li po bie­lom lis­te, no ten nikde. V mes­te som stre­tol zvlášt­nu posta­vu. Vyzerala hroz­ne, ako netvor, no ona sama tvr­di­la, že je člo­ve­kom. Neskôr sa uká­za­lo, že šlo o licha, kto­rý mal na muš­ke dušu správ­cu. Až kým sa neza­ča­lo zve­če­rie­vať, nedia­lo sa už nič, čo by sta­lo za zmien­ku. Nie po tom, čo som tu už zažil, tak som sa aspoň posil­nil jed­lom a pitím. K veče­ru pri­šiel ten kle­rik, kto­ré­ho jeho boh varo­val pred tem­ný­mi sila­mi, kto­ré sa pokú­ša­li otvo­riť por­tá­ly do démo­nic­kých sfér. Mne to nič neho­vo­ri­lo, ja som skôr mal dojem, že si nie­kde za kro­vím dal poriad­nu dáv­ku čoho­si, no oni mali plán. Akýsi kúzel­ník, kto­rý v Garmene neja­ký čas šéfo­val, vraj vymys­lel stroj, kto­rým môže­me zha­tiť tem­ne plá­ny. No stá­le dúfam, že za to dosta­nem aspoň dob­re zapla­te­né. Dostal som za úlo­hu roz­miest­niť dve čas­ti toh­to stro­ja a tak sa vydá­vam na ces­tu. Len kúsok od mes­ta ma zástup­ca nebo­hé­ho správ­cu požia­dal o pomoc pri zatý­ka­ní 2 zlo­čin­cov. Úloha na záchra­nu pred zlom chví­ľu počká, z toh­to moh­li byt pek­ne penia­ze už teraz. Na náš údiv sme sa dosta­li aku­rát k zvlášt­ne­mu stro­mu, oko­lo kto­ré­ho leža­li tra­ja mŕt­vy ľudia v kalu­žiach krvi o to zvlášt­nej­ší, že sa evi­den­tne zabi­li sami. Neviem, čí to bolo tou hrô­zo­straš­nou scé­nou, ale­bo tým zvlášt­nym mies­tom, ale do mys­le sa mi vkrad­li pochmúr­ne myš­lien­ky. Premýšľal som nad tým, aký már­ny život som dote­raz vie­dol. Som síce hra­ni­čia­rom, no nikdy som sa neobz­rel po rast­li­nách a zvie­ra­tách oko­lo mňa, kto­ré by potre­bo­va­li pomôcť. Čas, kto­rý som strá­vil v krč­mách som mohol strá­viť kŕme­ním zve­ry. Ale teraz mam posla­nie, na kto­rom nesmiem zly­hať. Ihneď som sa roz­be­hol a začal umiest­ňo­vať kusy stro­ja, kto­rý mal zachrá­niť tunaj­ší kraj, hoci na pohľad pus­ty, pred­sa plný živo­ta, kto­rý som dote­raz nevní­mal. Keď som sa vrá­til opäť do mes­ta a našiel mojich dru­hov, ešte raz elf­ka vysvet­li­la o čo tu ide. Vraj cely kraj sa ako­by zasta­ví, aby mohol oko­li­tý svet vymys­lieť, ako nalo­žiť s neod­vrat­nou hroz­bou. Rozhodol som sa, že neodí­dem. Zostanem tu a budem chrá­niť svo­jich nových dru­hov a oko­li­tú prí­ro­du pred nástra­ha­mi tem­ných síl. Mestská hliad­ka zahliad­la hľa­da­ných zlo­čin­cov a ja som sa roz­be­hol pomôcť ich zadr­žať. Človek chy­tí jed­né­ho a iný zatiaľ nie­kde kuje pik­le. Kým sme sa vrá­ti­li do mes­ta, neja­ký poslu­ho­va­či démo­nov otvo­ri­li ohni­vý por­tál a vpus­ti­li tie beš­tie sem. Lord démo­nov napa­dol kle­ri­ka, kto­rý zasko­če­ný nesti­hol akti­vo­vať stroj a len vďa­ka môj­mu zása­hu sti­hol unik­núť a ja som sa pus­til do súbo­ja s tou oha­vou. Zásahy mojou zbra­ňou mu nijak vidi­teľ­ne neško­di­li, no aspoň som ho rozp­ty­ľo­val. Zahľadel sa mi do oči a oko­lie potem­ne­lo. Kdesi ako­by v diaľ­ke zaznel zvo­nec…