Ráno 2. deň:
Ja a moj priateľ hraničiar Met-Saris sme vstupili do Lesa Garoton, netrvalo dlho a našli sme nášho spoločného dávneho priateľa, zlodeja Klepsusa…:-) Klepsus nám neurčito oznámil, že musíme nájsť strieborného draka, ale nevedel prečo a ani, čo s ním potom. Vedel iba, že sa skrýva niekde v medzipriestore… Hneď sme sa pustili do našej úlohy, snažili sme sa byť nenápadní, lebo v lese sa okrem nás pohybovali aj iné skupiny rôznych bytostí, o ktorých sme toho veľa nevedeli…
Ako prvých sme stretli elfskú družinu na čele s paladinom Lindagorom, vymenili sme si nejake informácie a pobrali sme sa ďalej. Klepsus sa od nás odpojil a ďalej som pokračoval iba ja a Met-Saris. Po chvíli sme narazili na dvoch kúzelníkov. Jeden z nich nám dal za 2 zlatky 4 mocné štíty, 2 mne a 2 mojmu druhovi. Boli s nimi aj druid a alchymista, s ktorými sme sa tiež spriatelili. Naše kroky potom smerovali do krčmy, hostinský Annun mal práve nejakú prácu, tak sme ho radšej nevyrušovali. Osviežili sme sa a oddýchli, zoznámili sme sa s hraničiarom Jokerom, ktorý nám veľmi pomáhal. Lenže náš kľudný pobyt v krčme prerušil krik spred krčmy, kde poštára menom OSKU sa pokúsila podrezať orkská zlodejka, Numen. Nepodarilo sa jej to, lebo „lišiak“ OSKU mal štít… Numen sa dala na útek, ale OSKU ju prenasledoval, až kým sa „nerozbil“ na lúke.
Za obedom 2. deň:
Vybrali sme sa z krčmy na prieskum okolia, netrvalo dlho a niečo sme našli. Tým niečím bola magická veža. Išli sme ďalej a stretli sme na pohľad príjemnú dvojicu – Olaff a jeho priateľka. Hneď sme sa ich spýtali na vežu, doviedli sme ich k nej, ale pre nich to bola zjavne úplne nová informácia, tak sme ich opustili a pobrali sa ďalej.
Potom sme stretli jedného z kúzelníkov, Aluena, ktorý nám povedal, že nás za 5 zlatých alebo bylín dovedie k miestu, kde sa nachádza vajce strieborného draka. Nemali sme toľko a tak sme sa dohodli, že mu to zoženieme do konca dňa.
Po dlhšej dobe pochodu, sme uvideli viac osôb pokope, tak sme sa tam rozhodli ísť. Odohrával sa tam boj, do ktorého zasahovali kúzelníci, ostatní stáli opodiaľ a prizerali sa, my sme sa pridali. Po chvíli prišla zhora skupinka temných elfov… Mali chuť zabíjať, zabíjať nás. Neopatrne som skríkol na svojho druha, ktorý sa skrýval v kríkoch a keď som videl, že sú v presile zbabelo som utiekol… Počul som posledné volanie svojho druha, ale nepomohol som mu. Mal som strach zo smrti, potom som sa strašne hanbil a rozhodol som sa pomstiť ho, ale padol som…
V mojom poslaní som pokračoval ďalej a nenechal som sa odradiť. Išiel som lesom a zrazu som počul ako na mňa niekto kričí. Pozrel som hore, na kopec a uvidel svojich druhov, oboch. Rýchlo som preskočil potok, vyškrabal sa na cestu a vytasil meč. Met-Saris a Klepsus sa rozpravali s nekromancerom a diskusia nebola veľmi priateľská. Povedal nám, že chce zabiť strieborného draka, čo sme my nemohli pripustiť. Met-Saris ho chcel zabiť, ja som odmietol. Náš zlodej odišiel hľadať bylinky pre Aluena a my sme ostali s nekromancerom. Lenže, blížila sa k nám skupina, ktorá vyzerala dosť nebezpečne, bol medzi nimi jeden temný Elf, nejaký poloobor a (asi) človek, ktorý tomu obrovi velil. Boli v presile a neváhali ju využiť. Povedali nám, že chcú vedieť, kde je vajce strieborného draka (doteraz neviem, odkiaľ vedeli, že to vieme my, ale to je už jedno), inak nás zabijú. Lákavá ponuka. Snažil som sa to trochu predĺžiť a získať čas, ale začínali im dochádzať nervy a tak som povedal meno: „Amaterasu“. Bola to zlodejka, ktorú sme stretli ešte ráno a ona o tom nevedela absolútne nič . Boli spokojní, možno by nás aj pustili, keby si temný Elf nevšimol Klepsusa ako sa ukrýva za stromom, išiel k nemu, Klepsus začal utekať a on za ním. My sme ho povzbudzovali: „Kurevník, uteč!!!“ Ale to sme asi nemali, lebo to pochopili ako zradu a chladnokrvne nás zabili, ale náš zlodej utiekol…
Pred večerom 2. deň:
V krčme nastala zaujímavá udalosť, konal sa súd, kde OSKU žaloval orkskú zlodejku Numen, ktorá sa ho pokúsila podrezať. Dostal som sa do poroty. Boli tam so mnou postavy rôznych charakterov, ale poväčšine dobrých. Poštár OSKU predniesol žalobu a vyzval 2 veľmi „dôveryhodných“ svedkov, ktorí svedčili v jeho prospech. Súd skončil v prospech Numen, ktorá mala zákaz priblížiť sa k poštárovi…
Nevzdávali sme sa a aj napriek neúspechu sme sa snažili zohnať byliny pre Aluena. Stále sme nemali dosť, ale riešenie nám spadlo priamo do náručia. Met-Saris vraj našiel portál, vedeli sme, že túto infrmáciu by sme mohli predať a vyplatiť zvyšok Aluenovi. Išli sme za Lindagorom a dali im ponuku, za 3 zlatky/bylinky ich dovedieme ku portálu. Súhlasili, dali nám 2 zlatky a červenú bylinku. Vyplatili sme Aluena a ešte nám aj ostala zlatka. Vybrali sme sa ku portálu, bol to dlhý a namáhavý výstup, ale prišli sme tam. Na našu smolu, to nebol portál, ale démonov brloh. Met-Saris si to splietol… Ospravedlnili sme sa Elfom a Lindagorovi a vrátili im tú jednu zlatku, ale museli sme im vrátiť všetko a dali nám úrok, hodina – 1 zlatka. Mali sme o jeden problém viac a ešte k tomu sme nevedeli nájsť Aluena, čiže sme nemali ani ako získať to vajce.
Pred koncom dňa som sa zastavil v krčme, vtedy tam prišiel druhý kúzelník, Nikodémus a zháňal 3 dobrodruhov, ktorí by mu pomohli skoliť Pána a jeho zlobra…:-) Všetci chceli ísť, ja som medzitým odišiel z krčmy na prieskum okolia, keď som sa vracal, narazil som na pochod smerujúci na druhú stranu Garotonu, bol tam aj Met-Saris, tak som sa pridal aj ja.
Došli sme tam a uvideli dosť veľkú skupinku temných Elfov a iných osôb. Nechcel som sa zúčastniť boja, lebo som vedel, že to asi nevyhrajeme, tak som sa aj s ostatnými držal vzadu. Nikodémus išiel kľudne k nim. Čakali sme, po veľmi krátkej chvíli sa strhol boj. Padli sme.
Ráno 3. deň:
Bolo krásne ráno, slnko svietilo a príjemne hrialo a obloha bola čistá. Naše prvé kroky smerovali do krčmy. Pobudli sme tam hodnú chvíľu a vybrali sme sa do lesa na prieskum. Našli sme oltár, zaujímavá lokácia…
Naše ďalšie kroky smerovali za Aluenom, ktorý ako jediný nám mohol v tejto chvíli pomôcť v našom poslaní – nájsť strieborného draka. Všetko, čo sme potrebovali bola malá hotovosť (asi okolo 15 zlatých) aby sme si mohli kúpiť zvitok ako návod na vstup do medzipriestoru. Na našej ceste sme stretli zombiu, ktorá na nás zaútočila. Ja som chránil Met-Sarisa, zatiaľ, čo Met-Saris ju rozstrieľal jeho „ostrými“ šípmi. Našli sme Aluena. Povedal nám, že sa nám bohato odmení, ak nájdeme staviteľa a on mu opraví dieru v jeho magickej veži. Dal nám 5 zlatých na náklady. Túto prácu sme prijali od srdca radi a išli sme zháňať staviteľa. Našli sme ho, ale mal ešte nejakú práce a tak sme museli počkať.
Vrátili sme sa do krčmy v sprievode Jokera.Stali sme sa svedkami boja Lindagorovej družiny s Démonom Asterixom, boj skončil v prospech Lindagora. Lenže hneď ich napadla skupina temných Elfov , spolu so zlobrom a jeho Pánom. Rýchlo sme dali peniaze Klepsusovi, lebo ten vie z nás všetkých utekať najlepšie a pridali sme sa do boja ku Lindagorovi. Met-Saris padol, ale ja som sa držal. Bojoval som najprv s jedným, a potom s dvomi temnými Elfami, boj to bol dlhý a vyčerpávajúci, keď som bol už na pokraji síl, rozhodol som sa pre útek, ale Elfovia upozornili Olaffa, ktorý bol akurát pred krčmou a zabil ma jedným sekom meča.
Po boji Lindagora a jeho družiny s démonom sa Klepsus pomstil na zlobrovi tým, že ho chladnokrvne podrezal.
Ihneď ako sme sa „vrátili“ sme sa vybrali nájsť Klepsusa. Hneď ako sme vyšli z krčmy sme išli cestičkou a naraz sme za sebou počuli nohy. Otočil som sa a uvidel zlobra (Bamboochu) ako beží rovno na nás. Obaja sme sa dali na zbabelý útek, Met-Saris sa snažil vybehnúť do veľmi strmého kopca a ja som behal cestou ďalej. Počul som výkrik, zastavil sa, pozrel za seba a uvidel hraničiara ako sa váľa dolu briežkom, pritom mu povypadávali všetky šípy. Dopadol zlobrovi ku nohám, tasil meč a so smrteľným strachom v očiach sa postavil zlobrovi. Okamžite som mu pribehol na pomoc a vtom zlobor prehlásil: „Ja s Vami NECHCEM BOJOVAŤ, JA BEŽÍM ZA SVOJOU DRUŽINOU.“ Met-Saris v záchvate zúrivosti za odchádzajúcim zlobrom vrhol svoj meč, ktorý skoro skončil v jazere…:-)
Klepsus si ale o chvíľu našiel nás v krčme. Zomrel. Naše posledné nádeje sa rozpŕchli a vybrali sme do lesa, mysleli sme si, že možno nájdeme niečo, čo by nám mohlo pomôcť.
Za obedom 3. deň:
To niečo si našlo nás. Keď sme sa vrátili do krčmy, tak sme uvideli oznam: „Hľadá sa Numen. Odmena 4 zlaté. Presne to sme potrebovali, lebo poštár OSKU nám doručil správu od Aluena. Musíme mu vrátiť peniaze, inak si nás dá na večeru. Met-Saris poslal po OSKUovi správu Aluenovi, ktorá hovorila o tom, že my sme mu dali 5 zlatých za vajce a on nám ho nedal a on nám dal 5 zlatých na opravu veže, ale mi mu to nemáme ako vrátiť, čiže sme si quit. Zadĺžili sme sa u poštára OSKUa 2 zlaté a práve keď sme sa mu podpisovali tak prichádzal Aluen… OSKU mu doručil správu (bola to tá najľahšia správa, ktorú doručil). Chceli sme späť peniaze, ale OSKU neustúpil, tak sme mali hodinu na to, aby sme mu zohnali peniaze inak nás dá na súd. Tak sme sa vybrali chytiť Numen, ktorá utekala pred zákonom. Našli sme ju, utekala nám dosť dlho, ale potom zrazu zmizla (odišla z hry). Naša hodina ubehla a my sme sa vracali späť do krčmy na náš súd. Po ceste sme stretli jednu Elfku, ktorá išla kúsok s nami. Po chvíli sme uvideli ako oproti nám idú tri postavy: temný Elf, zlobor a jeho Pán (a ešte kameraman). Cítili sme problémy a tak sme takticky zvolili cestu hore kopcom, smerom do lesa. Elfka išla oproti nim. Nič sa jej nestalo, aj keď k nim išla dosť neisto. Predtým než sme vstúpili do lesa, sme im ukázali určité posunky, ktoré su pre nás ľudí bežné, ale oni sa len nahlas smiali…:-) Keď sme vstúpili do lesa, zbadali sme v kroví Klepsusa ako práve konzumoval lesné jahody a hral sa s dýkou…
Naše kroky smerovali ku krčme, blížili sme sa k nej míľovými krokmi a už sme do nej vstupovali, keď tu zombia stojaca pred vchodom nás vyzvala k boju. Výzvu sme prijali a začali sme bojovať, po chvíli sa k nám pridali ďalší v boji proti zombii, z ktorej sa ale stal mocný démon, ktorý ma skolil…
Kým moje telo ležalo mŕtve na bojisku, OSKU zažaloval Met-Sarisa, kvôli tým 2 zlatkám. Hostinský Annun dal Met-Sarisovi odmenu 4 zlatky za Numen aj napriek tomu, že sme ju nechytili. DeCarabas, Pán zlobra, sa už nemohol prizerať nespravodlivosti na nás páchanej a daroval Met-Sarisovi 2 zlatky aby sme mohli poštárovi vyplatiť 6 zlatiek, ktoré požadoval a aby sme boli voľní. Ďakujeme deCarabas!
Zvyšok 3. dňa:
Zvyšok dňa sme sa snažili nájsť nejaké tie zlatky a bylinky. Popritom sme stretli opäť zombiu, ktorá mala nadmieru priateľské úmysly. Tak sme chvíľu išli spolu s ňou, ale po chvíli nastal boj. Pridali sa k nám ešte 2 elfky. Nakoniec sme zombiu porazili, ale ja a jedna elfka sme padli. Temnota mi zatemnila myseľ, zlé sily nado mnou prebrali kontrolu a vrátil som sa na tento svet ako zombia (nemal som už žiadne deti). Chodil som po lese a stretol 3 elfky, ktoré práve konali pohrebný obrad, pochovávali mŕtveho a znesväteného krtka. Nemal chuť som ich napadnúť, tak som pustil na ich kleričku „vysaj“ a odišiel som. Potom som stretol paladina Erkenbranda. Ten so mnou neváhal bojovať a po krátkom, ale zdrvujúcom boji som padol (zasa). Lenže paladin povolal dobré sily svojho boha a prebudil vo mne starú vieru. Vrátil som sa na tento svet, ale už ako paladin. Ďakujem ti hrdinný paladin Erkenbrand .
Našiel som zbytok svojej družiny. Nedostatok peňazí, málo kontaktov na priateľské osoby a málo času strávenom v lese Garoton viedlo k tomu, že sme nesplnili našu úlohu a s hanbou a bez cti sa vraciame späť. KONIEC.
Tento denník som napísal ja, Fragorth, Paladin z Družiny Strieborného Draka. Chcem sa aj poďakovať Kešovi alias Mat‑S´arisovi, ktorý mi s ním pomohol…