Live Košice 2004

Mierne zmä­te­ný hráčs­ky report z Vampiru Live, kto­rý sa nedáv­no odo­hral v Košiciach. Je urče­ný asi skôr pre tých, kto­rý do sve­ta Vampire vidia a roz­ume­jú mu.

Pre nezas­ve­te­ných – hra sa odo­hrá­va­la v Košiciach. Jednalo sa o Vampire LARP v pro­stre­dí moder­né­ho sve­ta. Takže piš­to­le, mobi­ly, autá, inter­net a atď.

Pohľad hrá­ča – na začiat­ku som sa ťešil že zaži­jem nie­čo nové. To nové som v sku­toč­nos­ti aj zažil, avšak bolo to poka­ze­né istý­mi sku­toč­nos­ťa­mi. Preto sa poku­sím v krát­kos­ti načrt­núť body, kto­ré mi to kazi­li. Po prvé, pre hru také­ho­to cha­rak­te­ru je potreb­né mať jas­né pra­vid­lá. Ak je nie­čo napí­sa­né v ofi­ciál­nych pra­vid­lách, tak by to nema­lo byť mene­né v prie­be­hu hry, keď už kaž­dý z hrá­čov pod­ľa toho robí a pri­pra­vu­je stra­té­giu. Je to totál­ne demo­ti­vu­jú­ce a v mno­hých prí­pa­doch, naj­mä ak sa jed­ná o taj­né­ho agen­ta, to zna­me­ná roz­diel medzi smr­ťou a bytím. Ďalej si hrá­či musia uve­do­miť viac svo­je posta­vy a vžiť sa do nich. Je veľ­mi dôle­ži­té, že ak exi­su­jú neja­ké her­né loká­cie, tak musia byť pri­pra­ve­né už pred hrou. Tak isto aj ques­ty. Tu sa sta­lo, že nebo­li pri­pra­ve­né vôbec. Sorry za názor, ale mys­lím, že to bolo orga­ni­zá­tor­sky nedo­tia­hnu­té do kon­ca.

Stručný popis deja z pohľadu toreádorského primogéna Vratka

Ach… opäť žia­dosť. Opäť intri­gy. Aký som len z toho už una­ve­ný. Ale tej­to žia­dos­ti sa bohu­žiaľ nedá nevy­ho­vieť. Krv je krv. Krv nie je voda. Košice. Hmm… bolo pove­da­né, že tam vlád­ne cama­ril­la. Tú je potreb­né zosa­diť. Tiež je potreb­né odkon­tro­lo­vať postup Lajoša 6, kto­rý sa chce po zvr­hnu­tí do Košíc vrá­tiť. Vraj hľa­dá nie­čo dôle­ži­té. Tak či onak sa vybe­rám do Košíc s pár drob­ný­mi (5 000 000 Sk), s úlo­hou poko­riť cama­ril­lu a nasto­liť vlá­du Sabbatu. Podarilo sa mi úspeš­ne zakot­viť v tom­to malom mes­teč­ku a zís­kať pria­zeň do takej mie­ry, aby som sa stal pri­mo­gé­nom. V mes­te vlád­ne cha­os, pre­to­že sa sem nasťa­ho­va­li anar­cho­via. Samozrejme je mi jas­né, kto to vyba­vil. Jeho meno tu však rad­šej uvá­dzať nebu­dem. Ako som už pove­dal, krv je krv. A on si to neže­lal.
Palla Grande – krás­ny to oka­mih v mojom bytí. Pokazený kona­ním pri­mo­gén­skej rady. Prečo sa len jej musím zúčast­niť? No čo už, povin­nosť volá. Ašnek, Illidan, ja a Daimon. To sú pri­mo­gé­ni. Aké krás­ne níz­ke čís­lo: 4. Bude to však jed­no­du­ché? Zvedi hovo­ria, že Illidan sa chys­tá vyko­nať ritu­ál, kto­rý má osla­biť cama­ril­lu. Damion sa stá­le viac uťa­hu­je do seba a s pri­hliad­nu­tím na fakt, že sa blí­ži spln.…neviem neviem, čo z toho vznik­ne. Na rade je pred­sta­ve­ný aký­si Lachlan, assa­mit z výcho­du, kto­rý pri­šiel robiť čis­t­ky. Prisľúbil pomoc prin­co­vi s odstrá­ne­ním anar­chov. Budem to musieť zahrať aspoň na dve stra­ny. Do čer­ta, ako to nezná­šam. Všetci sa však zame­ra­li na anar­chov a kúsok na Lajoša, tak­že to mi vyho­vu­je. Využívam inter­net na ťaha­nie nitiek v poza­dí a na zís­ka­nie dôve­ry anar­chov, kto­rých chcem pou­žiť na svo­je cie­le. A to na cha­os v mes­te. Začína sa to dariť naj­mä po zachrá­ne­ní vypo­ču­té­ho las­som­brá­ka Stonlina, šéfa anar­chov. Potrebujem však zís­kať dove­ru Lachlana, pre­to mu pod­ha­dzu­jem naj­viac podoz­rie­va­vé­ho anar­cha, Sangreza. Oslabenie, ba dokon­ca odstrá­ne­nie tre­mer­ské­ho pri­mo­gé­na sa mi poda­ri­lo zin­sce­no­vať takis­to ide­ál­ne. Intrigy sú sil­ná vec. Lachlan to všet­ko vyko­nal, ale už začí­na nie­čo tušiť a s pri­hliad­nu­tím na fakt, že vie vyrá­bať sak­ra­men­sky sil­né bom­by to bude prob­lém.
Popri tom všet­kom sa stre­tá­vam aj s Lajošom, kto­ré­mu posky­tu­jem život­ne dôle­ži­té infor­má­cie. Avšak ten mi bohu­žiaľ verí menej ako cama­ril­le a nechá­pe že sa Sabbat musí zjed­no­tiť. Prestávam mrhať sily a čas v tom­to sme­re. Chaos a nepo­ria­dok v mes­te sa posil­nil aj kvô­li tomu, že princ z mes­ta zmi­zol. Neskôr sa zame­rám na Daimona. Bude to kúsok prob­lém, ale ako sa hovo­rí, nič nie je nemož­né. Odmenou bude to, že bez návra­tu prin­ca budem jedi­ným pri­mo­gé­nom mes­ta Košice.
Preto nechá­vam ply­núť čas a učím sa z krvi tre­me­ra Pavela a Sangreza záku­tia nových dis­cip­lín.