Dobrofanth 2005

Organizátorský i hráčs­ky report z posled­né­ho roč­ní­ka Dobrofanthu. (ospra­vedl­ňu­jem sa auto­ro­vi za one­sko­re­né zve­rej­ne­nie, ale z tech­nic­kých prí­čin to skôr nešlo)

Pohľad organizátora

Tak a máme ďal­ší roč­ník Dobrofanthu úspeš­ne za sebou. Pre mňa bola táto akcia po fyzic­kej i psy­chic­kej strán­ke naozaj vyčer­pá­va­jú­ca. Už úvod neveš­til nič dob­ré, keď som sa v pia­tok oko­lo obe­da dozve­del, že cha­ta v kto­rej máme bývať nám pad­la. Na posled­nú chví­ľu sa mi poda­ri­lo pre­sme­ro­vať všet­kých hrá­čov na fut­ba­lo­vé ihris­ko, kde sme mali bývať. No v sobo­tu poobe­de som sa dozve­del, že nako­niec bude­me na lúke, kde sme mali byť pôvod­ne a bude­me mať prí­stup ku spod­nej čas­ti cha­ty. Cena bola z náš­ho pohľa­du viac než nevý­hod­ná, ale keď­že sme boli zahna­ní do kúta, nema­li sme na výber. Týmto by som chcel poďa­ko­vať Janymu, kto­rý sa v nema­lej mie­re zaslú­žil o to, že Dobrofanth vôbec bol.

Od pon­del­ka až do štvr­t­ka rána s men­ší­mi pre­stáv­ka­mi prša­lo, čo sa v nema­lej mie­re pod­pí­sa­lo na našej nála­de. Ja som neus­tá­le makal na nedo­kon­če­ných veciach, aby hra moh­la bežať. Až v stre­du bolo dosta­toč­ne “pek­ne”, aby sme si moh­li uro­biť šer­miar­sky tur­naj. Zvíťazil Jaro Čižmár. V noci zo stre­dy na štvr­tok som vôbec nespal a dokon­čo­val čo sa dalo, aby sa hra moh­la začať. Musím sa pri­znať, že som dosť pod­ce­nil umiest­ne­nie kata­kom­by, kto­rá si na úpl­né posta­ve­nie vyža­du­je tak asi 4 až 6 hodín času, pre­to prvé 2 her­né noci rov­na­ko ako aj cin­to­rín zosta­la nefunkč­ná.

Súbojový sys­tém nefun­go­val tak ako by mal, ale aj napriek všet­ké­mu musím pove­dať, že kaž­dý zo súbo­jov dopa­dol pres­ne tak ako mal. Budú nut­né úpra­vy, tak­že oča­ká­vam pri­po­mien­ky a návrhy.

Až na zopár nedo­ro­zu­me­ní a fám, kto­ré mňa vyto­či­li do neprí­čet­nos­ti si mys­lím, že to bola výbor­ná akcia. Týmto by som chcel poďa­ko­vať naj­mä ľudom mimo KE, kto­rí priš­li na Dobrofanth, ako to pove­da­la Altariel „lámať ľady“. Myslím, že sa jej to a aj ostat­ným poda­ri­lo. Zišla sa tam naozaj par­tia skve­lých ľudí a dúfam, že o rok ich bude viac.

Osobitne by som chcel poďa­ko­vať Vratkovi, Krtkovi a Vilkovi, kto­rí mi výraz­ne pomoh­li udr­žať to celé poko­pe. No a samoz­rej­me nesmiem zabud­núť ani na Maca, s kto­rým som do 21.15 ťahal kata­kom­by v lese a kto­rý obe­ta­vo kaž­dé ráno nosil ľudom chlieb z dedi­ny.

Pohľad postavy

Moje meno je Anatol a som miest­nym kon­še­lom a správ­com Elýzea. My Malkáviani sme nie­ke­dy dosť div­ní, ale v posled­nom čase sa zda­lo, ako­by sa ku nám princ chcel pri­dať.

Noc prvá – Väčšina upí­rov v mes­te sa mi priš­la pred­sta­viť, pre­to­že sa im prin­ca nepo­da­ri­lo zasti­hnúť. Na rade sa ako obvyk­le sko­ro nič nepre­be­ra­lo. Dozvedeli sme sa aku­rát to, že lov­com sa poda­ri­lo pre­ru­šiť Zlet Nagaraji a všet­ky zabiť. To nám dosť vyho­vo­va­lo, nakoľ­ko oni chce­li naru­šiť sláv­nosť Fiesta Magna.

Noc dru­há – Dozvedeli sme sa, že miest­ny kon­šel Juan de la neviem čo, pre­to­že som nikdy nemal pamäť na mená, nesú­hla­sí s rím­skou kon­fe­ren­ci­ou a pokú­si sa odstrá­niť prin­ca. Okamžite bol na neho odhla­so­va­ný Krvavý Hon. Od miest­nych som potom začul, ako sa mu spo­lu s lov­ca­mi poda­ri­lo zabiť Baalitu, kto­rý sem pri­šiel vyvo­lať démo­na La Chupacabru. No zdá sa, že Juan pre­ce­nil svo­je spo­je­nec­tvo s lov­ca­mi a tre­tej noci sa už nedo­žil.

Noc tre­tia – Rada sa roz­hod­la koneč­ne zasiah­nuť pro­ti lov­com, čo sa jej po ťaž­kom boji naozaj poda­ri­lo. Všetci sa tvá­ri­li spo­koj­ne, pre­to­že sa zda­lo, že je v mes­te koneč­ne poria­dok a rada sa môže začať veno­vať Fieste Magne. Opak bol však prav­dou. Princ sa naoko tvá­ril, že ho Fiesta naozaj zau­jí­ma, no v sku­toč­nos­ti bol už veľ­mi blíz­ko zno­vu­ob­ži­ve­nia svo­jej milo­va­nej Romany. A ešte som sko­ro zabu­dol, šeri­fo­vi sa poda­ri­lo zajať šéfa miest­nej zlo­dej­skej gil­dy, kto­rý sa ale skôr ako sa nám ho poda­ri­lo ovlád­nuť natrva­lo sa obe­sil vo svo­jej cele.

Noc štvr­tá – V mes­te vlá­dol zdan­li­vý pokoj a keby neja­ký idi­ot nebol vykra­dol kniž­ni­cu, tak by som mohol pove­dať, že sa nič nesta­lo.

Noc pia­ta – Princovi sa úspeš­ne poda­ri­lo vyko­nať ritu­ál a pri­na­vrá­tiť Romane život. Gangrel, kto­rý dora­zil do mes­ta sa spo­jil s Matiasom a spo­loč­ne sa im poda­ri­lo zba­viť šeri­fa. Gangrel si tak upev­nil svo­ju pozí­ciu a prav­de­po­dob­ne sa čosko­ro sta­ne miest­nym šeri­fom. Temer hneď po zápa­de Slnka mi do Elýzea voš­li cigá­ni, okla­ma­li moje zmys­ly a poma­ľo­va­li všet­ky obra­zy, čo našli v galé­rii. Ako som neskôr počul poda­ri­lo sa im ešte zavrieť do basy šeri­fa. V tej dobe bol už na nich zavo­la­ný Krvavý hon. O nie­čo neskôr mi do Elýzea voš­la spek­tra a strh­la si jeden obraz a spo­koj­ne si odkrá­ča­la von. O nie­koľ­ko minút neskôr vbe­hol do Elýzea býva­lý regent Hasim a hneď za päta­mi mal spek­tru. Tá posla­la jeho a kaž­dé­ho, kto sa jej pokú­sil vzdo­ro­vať rov­no do tor­po­ru. Hasimovi potom vytrh­la srd­ce a spo­koj­ne odkrá­ča­la. To sa vo mne už opäť pre­ja­vi­li znám­ky autiz­mu. Z Elýzea sa naozaj stal šia­le­ný dom. Na najb­liž­šej rade som rezig­no­val na svo­ju fun­kciu správ­cu Elýzea, zve­sil svoj meč a vyra­zil do tmy hľa­dať cigá­nov, kto­rí zni­či­li moje obra­zy…