Dobrofanth 2005

Organizátorský i hráčsky report z posledného ročníka Dobrofanthu. (ospravedlňujem sa autorovi za oneskorené zverejnenie, ale z technických príčin to skôr nešlo)

Pohľad organizátora

Tak a máme ďalší ročník Dobrofanthu úspešne za sebou. Pre mňa bola táto akcia po fyzickej i psychickej stránke naozaj vyčerpávajúca. Už úvod neveštil nič dobré, keď som sa v piatok okolo obeda dozvedel, že chata v ktorej máme bývať nám padla. Na poslednú chvíľu sa mi podarilo presmerovať všetkých hráčov na futbalové ihrisko, kde sme mali bývať. No v sobotu poobede som sa dozvedel, že nakoniec budeme na lúke, kde sme mali byť pôvodne a budeme mať prístup ku spodnej časti chaty. Cena bola z nášho pohľadu viac než nevýhodná, ale keďže sme boli zahnaní do kúta, nemali sme na výber. Týmto by som chcel poďakovať Janymu, ktorý sa v nemalej miere zaslúžil o to, že Dobrofanth vôbec bol.

Od pondelka až do štvrtka rána s menšími prestávkami pršalo, čo sa v nemalej miere podpísalo na našej nálade. Ja som neustále makal na nedokončených veciach, aby hra mohla bežať. Až v stredu bolo dostatočne “pekne”, aby sme si mohli urobiť šermiarsky turnaj. Zvíťazil Jaro Čižmár. V noci zo stredy na štvrtok som vôbec nespal a dokončoval čo sa dalo, aby sa hra mohla začať. Musím sa priznať, že som dosť podcenil umiestnenie katakomby, ktorá si na úplné postavenie vyžaduje tak asi 4 až 6 hodín času, preto prvé 2 herné noci rovnako ako aj cintorín zostala nefunkčná.

Súbojový systém nefungoval tak ako by mal, ale aj napriek všetkému musím povedať, že každý zo súbojov dopadol presne tak ako mal. Budú nutné úpravy, takže očakávam pripomienky a návrhy.

Až na zopár nedorozumení a fám, ktoré mňa vytočili do nepríčetnosti si myslím, že to bola výborná akcia. Týmto by som chcel poďakovať najmä ľudom mimo KE, ktorí prišli na Dobrofanth, ako to povedala Altariel „lámať ľady“. Myslím, že sa jej to a aj ostatným podarilo. Zišla sa tam naozaj partia skvelých ľudí a dúfam, že o rok ich bude viac.

Osobitne by som chcel poďakovať Vratkovi, Krtkovi a Vilkovi, ktorí mi výrazne pomohli udržať to celé pokope. No a samozrejme nesmiem zabudnúť ani na Maca, s ktorým som do 21.15 ťahal katakomby v lese a ktorý obetavo každé ráno nosil ľudom chlieb z dediny.

Pohľad postavy

Moje meno je Anatol a som miestnym konšelom a správcom Elýzea. My Malkáviani sme niekedy dosť divní, ale v poslednom čase sa zdalo, akoby sa ku nám princ chcel pridať.

Noc prvá – Väčšina upírov v meste sa mi prišla predstaviť, pretože sa im princa nepodarilo zastihnúť. Na rade sa ako obvykle skoro nič nepreberalo. Dozvedeli sme sa akurát to, že lovcom sa podarilo prerušiť Zlet Nagaraji a všetky zabiť. To nám dosť vyhovovalo, nakoľko oni chceli narušiť slávnosť Fiesta Magna.

Noc druhá – Dozvedeli sme sa, že miestny konšel Juan de la neviem čo, pretože som nikdy nemal pamäť na mená, nesúhlasí s rímskou konferenciou a pokúsi sa odstrániť princa. Okamžite bol na neho odhlasovaný Krvavý Hon. Od miestnych som potom začul, ako sa mu spolu s lovcami podarilo zabiť Baalitu, ktorý sem prišiel vyvolať démona La Chupacabru. No zdá sa, že Juan precenil svoje spojenectvo s lovcami a tretej noci sa už nedožil.

Noc tretia – Rada sa rozhodla konečne zasiahnuť proti lovcom, čo sa jej po ťažkom boji naozaj podarilo. Všetci sa tvárili spokojne, pretože sa zdalo, že je v meste konečne poriadok a rada sa môže začať venovať Fieste Magne. Opak bol však pravdou. Princ sa naoko tváril, že ho Fiesta naozaj zaujíma, no v skutočnosti bol už veľmi blízko znovuobživenia svojej milovanej Romany. A ešte som skoro zabudol, šerifovi sa podarilo zajať šéfa miestnej zlodejskej gildy, ktorý sa ale skôr ako sa nám ho podarilo ovládnuť natrvalo sa obesil vo svojej cele.

Noc štvrtá – V meste vládol zdanlivý pokoj a keby nejaký idiot nebol vykradol knižnicu, tak by som mohol povedať, že sa nič nestalo.

Noc piata – Princovi sa úspešne podarilo vykonať rituál a prinavrátiť Romane život. Gangrel, ktorý dorazil do mesta sa spojil s Matiasom a spoločne sa im podarilo zbaviť šerifa. Gangrel si tak upevnil svoju pozíciu a pravdepodobne sa čoskoro stane miestnym šerifom. Temer hneď po západe Slnka mi do Elýzea vošli cigáni, oklamali moje zmysly a pomaľovali všetky obrazy, čo našli v galérii. Ako som neskôr počul podarilo sa im ešte zavrieť do basy šerifa. V tej dobe bol už na nich zavolaný Krvavý hon. O niečo neskôr mi do Elýzea vošla spektra a strhla si jeden obraz a spokojne si odkráčala von. O niekoľko minút neskôr vbehol do Elýzea bývalý regent Hasim a hneď za pätami mal spektru. Tá poslala jeho a každého, kto sa jej pokúsil vzdorovať rovno do torporu. Hasimovi potom vytrhla srdce a spokojne odkráčala. To sa vo mne už opäť prejavili známky autizmu. Z Elýzea sa naozaj stal šialený dom. Na najbližšej rade som rezignoval na svoju funkciu správcu Elýzea, zvesil svoj meč a vyrazil do tmy hľadať cigánov, ktorí zničili moje obrazy…