Preskočiť na obsah

Viem čo ste robili minulé leto.

Úvod

V lete cho­dí­me na LARPy. Každý z nás má mno­ho dôvo­dov, pre­čo mu táto zába­va uča­ro­va­la. Veľmi čas­to sú jed­ným z dôvo­dov ľudia. Na LARPe totiž stre­tá­va­te hlav­ne ľudí. Ľudí, teda hrá­čov. Sme s nimi v inte­rak­cii – a celý LARP je hlav­ne o tom. V tom­to člán­ku sa pokú­sim opí­sať typy účast­ní­kov LARPu, aké sprá­va­nie a reak­cie od nich môže­me oča­ká­vať a ako si s nimi poradiť.
Jednotlivé typy hrá­čov sa zvyk­nú pre­krý­vať, sko­ro nikdy sa nenáj­de „čis­tý“ arche­typ. Často v prie­be­hu LARPu či počas nie­koľ­kých akcií sa ľudia menia a pre­chá­dza­jú z jed­nej sché­my sprá­va­nia do druhej.

Hubár

Toto je prí­klad toho, že veľ­mi čas­to stret­ne­te na LARPe člo­ve­ka, kto­rý tam nepat­rí. Sú to zvy­čaj­ne turis­ti, hubá­ri, zatú­la­né deti, atď. Otázka „Nie ste sata­nis­ti?“ pad­ne v troch z pia­tich prí­pa­doch. Správne odpo­veď je „Nie“. Akákoľvek iná odpo­veď nero­bí dob­ré meno LARPom.
Hubári sú v pod­sta­te neškod­ní a sú to milí ľudia. Ich kos­tým je civil­ný a čas­to si vás chcú odfo­tiť. Chcem vás pop­ro­siť: hubá­rov nevy­há­ňaj­te, skôr im skús­te vysvet­liť, čo je to LARP. Veľmi čas­to sa vám sta­ne, že v loka­li­te, kde robí­te akciu začnú o vás ľudia roz­prá­vať, sú vám priaz­ni­vo naklo­ne­ní a čas­to vám pomô­žu. Príklad z Krásnej Hôrky [larp Dobrofanth]: pre tamoj­ších ľudí sme robi­li drob­né vystú­pe­nia a teraz nás vyslo­ve­ne víta­jú. Pomáhajú nám a nie je prob­lém zaria­diť mno­ho vecí. Čiže hubá­rov neza­há­ňaj­te, skôr mu skú­si­te osve­to­vou čin­nos­ťou objas­niť larp. Možno že je to sú nádej­ní hráči.

Roleplayer

Roleplayer je hráč, kto­rý naozaj hrá svo­ju rolu. Má väč­ši­nou veľ­mi pre­pra­co­va­ný kos­tým, pek­ne uro­be­ný účes. Často aj hovo­rí urči­tým spô­so­bom, či dia­lek­tom a naozaj sa sna­ží stvár­ňo­vať posta­vu. Organizátor ho vidí na LARPe veľ­mi rád pre­to­že títo ľudia potiah­nu hru ďalej. Hra ich baví, a prá­ve oni jej hlav­ne pri­dá­va­jú a nie ube­ra­jú. Niekedy je s nimi prob­lém v tom, že sa chcú pre­dov­šet­kým hrať, pri­čom ostat­ní hrá­či by mož­no chce­li dať skôr pred­nosť napr. plne­niu ques­tov, v čom im môže hra­vý typ pri istom pohľa­de pre­ká­žať. Sú to však ľudia, kto­rí posú­va­jú komu­ni­tu dopre­du a prá­ve takých chceme.

Follower

Pasívny, tiež nazý­va­ný fol­lo­wer ale­bo „tre­tí v rade“ sa chce nechať viesť za ruku. Všetko mu tre­ba detail­ne vysvet­liť, nasme­ro­vať ho a pred­viesť mu. Takýto hráč sa vezie. Nevie, čo má robiť a jeho posta­va zvy­čaj­ne postá­va ako kôl v plo­te. Týchto ľudí je dosť veľa. Hlavne tí, kto­rí prí­du na LARP prvý krát sú zakrík­nu­tí a máte pocit, že prá­ve to sú tí pasív­ni hrá­či. Často si ho po LARPe nepa­mä­tá­te – ak pad­ne otáz­ka či tam bol ten a ten, povie sa „asi hej“, ale inak žiad­na spo­mien­ka. Týchto ľudí skús­te vtiah­nuť do hry. Oni sa pre­ja­via, len musia pre­ko­nať to, že je to pre nich nové. Nie kaž­dý je totiž taká otvo­re­ná bytosť ale potre­bu­je čas na to, aby sa „oťu­kal“ a začal komu­ni­ko­vať. To však nezna­me­ná, že sú to nie sú dob­rí hrá­či. Je veľ­mi dob­ré dať im malú úlo­hu: nie­čo doniesť, nie­čo spra­viť a stá­le viac a viac ich do hry zaťahovať.

Munchkin

Munchkin, nazý­va­ný aj Powerplayer a nie­ke­dy až che­a­ter (pod­vod­ník) je člo­vek, kto­rý zobral do ruky pra­vid­lá a doko­na­le si ich naštu­do­val. Ovláda ich spre­du i zoza­du, vie pres­ne, čo fun­gu­je, a čo nie. Má urči­te stod­vad­saťt­ri­cen­tri­met­ro­vú sto­de­siat­ku meč a štít o veľ­kos­ti dve­rí skrine.o kto­rom bude tvr­diť, že je to malý štít. Takýto hráč vní­ma larp ako súboj, nie­čo čo tre­ba vyhrať, či nie­čo, čo tre­ba pre­ko­nať efek­tív­ne. Pokiaľ to robí v rám­ci pra­vi­diel, pokiaľ to je to tak, že sa iba pohral s tou posta­vou tak, aby bola naj­moc­nej­šia v rám­ci medzí je to vcel­ku OK. Je dob­rý v tom, že ťahá hru dopre­du. Bude vymýš­ľať ques­ty, a bude inte­ra­go­vať – aj keď len pre­to, aby jeho posta­va bola naj­sil­nej­šia. Preto mu rov­no daj­te posta­vu, kto­rá je sil­ná. Potom bude zapá­jať do hry aj fol­lo­we­rov, aj rolep­la­y­erov, pre­to­že chce spl­niť svo­je cie­le. Problém je, keď je to che­a­ter (pod­vod­ník). Takýto hráč vie, že v pra­vid­lách je to napí­sa­né tak, ale dá sa to vysvet­liť aj inak, pop­rí­pa­de sám hráč si to vysvet­lí aj inak. Takýchto ľudí z hry vykop­ni­te. Nemá to cenu, pre­to­že je to boj s veter­ný­mi mlyn­mi. Buď mu daj­te úlo­hu, kde nič nepo­ka­zí – naprí­klad nosiť vodu ale­bo ho vyžen­te z hry. Inak si nepo­mô­že­te. Cheater je raz taký. Nedá sa mu vysvet­liť, že ostat­ným kazí hru, keď pod­vá­dza. On je totiž šťast­ný, že nie­ko­ho pod­vie­dol. Na dru­hej stra­ne je iných päť-šesť ľudí, kto­rí sú z toho úpl­ne hoto­ví a orga­ni­zá­tor, kto­rý si nevie rady.
K munch­ki­no­vi, teda také­mu, čo naozaj pozná pra­vid­lá, by som ešte dodal, že je to výbor­ný pomoc­ný orga­ni­zá­tor. Keď tre­ba vylo­žiť pra­vid­lá, či nie­čo vysvet­liť, môže­te sa spo­ľa­hnúť, že to munch­kin bude vedieť. Pokojne mu zver­te úlo­hu ofi­ciál­ne­ho vykla­da­ča pra­vi­diel. Samozrejme, pokiaľ mu verí­te a vie­te, že nebu­de kla­mať. Munchkin si to totiž doko­na­le naštu­do­val a má to pre­ma­ka­né spre­du i zozadu.

Bijec

Bijca na LARPe stret­ne­te pomer­ne čas­to. Hlavne keď nie­ko­ho pri­lá­ka­jú LARP vetou: „vez­meš si dre­ve­ný meč a bude­me sa biť“. Potom sa netre­ba čudo­vať, že pre mno­hých ľudí je LARP adre­na­lí­no­vou zába­vou – prí­sť, bojo­vať, porú­bať sa a ísť domov.
Takýto rúbač má väč­ši­nou obrov­ský meč – väč­ši­nou naj­väč­ší, naj­straš­nej­ší a čas­to nevní­ma hru ako dej. Keď sa ho opý­ta­te, o čom bola hra, odpo­vie vám „najprv sme zrú­ba­li tam­tých, potom sme dorú­ba­li tých dru­hých a potom nás zrú­ba­li tí tre­tí“. „Ale aký bol dej?“ spý­ta­te sa. „No ale ja neviem, ale tých prvých sme fakt dorúbali.“
Aj taký­to bijec môže byť na hre uži­toč­ný. Ak je to pre­hna­ný bijec, urob­te z neho gob­li­na ale­bo inú prí­šer­ku. Každému potom poraď­te, nech ho ide zabiť. On bude šťast­ný, lebo sa bude biť s kopou ľudí. Nedávajte mu nič zod­po­ved­né, on sa na to urči­te vykaš­le. Úlohy, pri kto­rých by mal bijec hrať ale­bo napr. uzav­rieť doho­du sú vopred odsú­de­né na naús­pech. Môže sa stať, že bijec sa vrá­ti s tým, že „nech­ce­li sa dohod­núť, tak sme ich dosekali“.
Problémom sú ultra týp­ci, kto­rí nepo­cho­pi­li, že ostat­ní nepriš­li tes­to­vať na LARP prah svo­jej boles­ti. Aj takých sme mali a takým tre­ba dať jed­no­znač­ný zákaz. Ani s nimi nedis­ku­tuj­te – nepus­ti­te ich na hru. Bez diskusie.

Sifón

Zberač, ale­bo sifón chce mať všet­ko. Pozbiera všet­ko, hovo­rí sa, že nevez­me len veľ­ký bal­van ale­bo hov­no. Všetko ostat­né skon­čí uňho. Nie je pod­stat­né či daný pred­met ale­bo infor­má­ciu potre­bu­je. On to pros­te zobe­rie a už nikdy to niko­mu nedá. Čo je na jed­nej stra­ne dob­ré, lebo po dvoch dňoch hry vie­te, kto má aké pred­me­ty. Stačí už len nasme­ro­vať hru tak, že „ak pre­mô­že­te Janka, máte všet­ko“. Sifón vám teda zozbie­ra predmety.
Ani veľ­mi neviem, čo s taký­mi hráč­mi. Nerozumiem nasta­ve­niu hrá­ča, kto­rý musí pozbie­rať všet­ko. Sifón nasys­lí všet­ko – na nič mu to nie je, ale niko­mu to nedá. Naozaj neviem, čo s tými­to ľuď­mi. Sú taká čier­na die­ra na pred­me­ty a informácie.

Avatar

Avatar je nie­kto, kto sa prí­liš vži­je do svo­jej posta­vy. On naozaj uve­rí, že posta­va je on sám a berie osob­ne to, čo sa mu sta­ne v hre. Na toto si musia dať orga­ni­zá­to­ri pozor. Nesmú to brať osob­ne, napr. ja, Jura, nesmiem brať osob­ne to, čo sa sta­lo posta­ve Tardubalovi. Ak to hrá­či začnú brať osob­ne, vez­mi­te si ich bokom a poroz­prá­vaj­te sa o tom. Bolo by zlé, ak by sa vzťa­hy medzi ľuď­mi mali poka­ziť pre­to, že môj drak zabil jeho bojov­ní­ka. Ľuďia sa totiž môžu ura­ziť až na krv (a stá­va sa to). Veľmi rých­lo si to tre­ba všimnúť.
Avatar sa zried­ka pre­ja­vý hneď. Pokiaľ sa hra darí, ava­ta­ri sú rolep­la­y­er­mi. Výborne hra­jú posta­vu, vyte­šu­jú sa z nej. Ale ako­náh­le prí­de zlo­mo­vý moment, keď sa posta­ve neda­rí, ale­bo ju dokon­ca nie­kto zabi­je, ten člo­vek sa zlo­mí. Začne demo­ra­li­zo­vať seba, oko­lie a vybu­du­je si k nie­ko­mu nega­tív­ny vzťah len na zákla­de toho, čo sa sta­lo v hre.

Nočný tvor

Nočný tvor prí­de na akciu, lebo má rád ľudí, kto­rí sú tam. Nie je tam pre­to, aby si zahral LARP. Má tých ľudí veľ­mi rád, chce si s nimi posta­no­vať, poke­cať si, zabá­vať sa. Cez deň dospí a večer, keď zapad­ne sln­ko, prí­de jeho čas. Teší sa ako pôj­de s kamoš­mi do krč­mi, ako bude spie­vať pri ohni a ako sa bude zabá­vať. To môže byť nie­ke­dy pre hru zlé. Síce je dob­re, keď je aspoň nie­kto cez deň v sta­no­vom tábo­re (aj keď spí). Zlé je to, že čas­to odlá­ka hrá­čov z hry k iným neres­tiam. A pove­dz­me si, že v našom veku sú nie­kto­ré neres­ti prí­liš láka­vé. Môže sa stať, že hrá­či začnú chlas­tať a potom máte na dru­hý deň ťaž­kú úlo­hu. Na kari­mat­ke leží opi­tý hráč, s kto­rým ste ráta­li a maxi­mál­ne z neho dosta­ne­te to, že dnes neh­rá, lebo mu je zle. Čo s noč­ný­mi tvor­mi? Treba ich umrav­niť, nechať sa ich vybú­riť pred hrou a naj­lep­šie je ich tam pokiaľ mož­no nemať. Poprípade ich pre­sved­čiť, že aj hra má svo­je čaro a že počas hry by sa mali veno­vať hre a tro­chu sa kro­tiť v tábore.

Osamelý

Osamelého (Lonera) na hre väč­ši­nou neuvi­dí­te. Je to člo­vek, kto­rý na hru prí­de, dosta­ne posta­vu a hrá ju asi tak, že ju hrá sám. Všetko si chce uro­biť sám – nech­ce byť v inte­rak­cii s ostat­ný­mi. Sám si všet­ko pozbie­ra, vyzis­tí, spra­ví – len nech sa nemu­sí s nikým roz­prá­vať. Na hre ho celé tri dni nevi­dí­te. Dvakrát ho vidí­te v lese bežať, ale keď som za ním vybe­rie­te, zdrh­ne­te. A potom nechá­pe­te, čo sa deje. Títo ľudia sú jed­no­du­cho tak­to nastavení.
Čo s ním? Buď začne­te hrať jeho štý­lom – bude­te mu vymýš­ľať, čo by si tak mohol sám zvlád­nuť… Alebo ho skús­te chy­tiť za ruku, posa­diť ho k ľuďom a tro­chu ho zoso­cia­li­zo­vať. Podľa mňa LARP nie je o tom, že sa tri dni hrám na roz­vied­či­ka v lese, kto­rý nesmie niko­ho stret­núť. LARP je hlav­ne o ľuďoch a o komu­ni­ká­cii. A loner ani netu­ší, koľ­ko strá­ca z hry.

Organizátor

Organizátor. Poznáte ho pod­ľa toho, že má na sebe šty­ri roky sta­rý kos­tým, neho­dia­ci sa na hru a v ruke mobil. Je vystre­so­va­ný, čier­ne kru­hy pod oča­mi. Kričí na kaž­dé­ho a keď sa dosta­ne do urči­té­ho štá­dia, tak už len reve „ja som to TAK pove­dal! TAKTO to bude!“. Nespí, len behá hore-dole. Po hre je však úpl­ne zmenený.
V čom je org taký, aký je? Zorganizovať larp a behať za zadkom 30 až 100 ľuďom je šia­len­stvom. On by vám aj pomo­hol, ale z kaž­dej stra­ny naň­ho nie­kto tla­čí a keď naň­ho začne­te tla­čiť aj vy, tak urči­te vybuch­ne. Nechajte ho rad­šej vyfu­čať, zacho­vaj­te pokoj. Zoberte to, čo vám povie – aj keby vám mal rov­no zabiť posta­vu. Radšej si sad­ni­te večer do krč­my ale­bo ku ohňu a spý­taj­te sa ho až potom „ako by si sa cítil ty, keby sa tvo­jej posta­ve sta­lo toto a toto“. Organizátor totiž na hre neroz­mýš­ľa logic­ky. Po hre je ten správ­ny čas, kedy sa z neho stá­va zno­va človek.

Záver

Toto urči­te nie sú všet­ky typy hrá­čov, kto­ré môže­te stret­núť na LARPe. Skúste sa ale posta­viť doma pred zrkad­lo a po pre­čí­ta­ní toh­to člán­ku sa spý­tať sám seba:“ Našiel som sa v jed­nom z tých­to arche­ty­pov? A som s tým spo­koj­ný?“ Ak ste spo­koj­ný, je to super. A ak nie, dúfam, že aj tým­to člán­kom vám pomô­žem k zmene.
Vidíme sa na ďal­šom LARPe.