Budapešť 1652 – doslov.

Zhodnotenie organizátora a krátke dorozprávanie príbehu z posledného Vampire LARP-u na východe.

Počasie nesklamalo a znova pripravilo hráčom ideálne Vampire počasie. Na začiatku to možno vyzeralo že nebude pršať, no už v polovici hry nebol nikto suchý a na konci hry sme boli premočený do nitky.

Hra podľa môjho názoru dopadla dobre. Hráčov prišlo pomenej, čím dejová línia východných upírov úplne zoslabla a chudák osamelý janičiar (mimochodom vo veľmi peknom kostýme) nemal šancu vážnejšie zamiešať karty v hre.

Csihaj so svojou svorkou mestských gangrelov si počínal asi najlepšie. Podarilo sa mu aj za ceny obetovania spolubojovníka vyvolať v Budapešti povstanie a na jeho čele zdecimoval stavy upírov v meste. Až do samého záveru hry to vyzeralo, že majú moc pevne v rukách. Klan Tzimisce bol temer vyhladený, jedine Agalva si ratoval holý neživot.. Marco Lavantone a jeho Lasombrovia síce prežili a Csihajovi dokázali vzdorovať, no skôr živorili ukrytí pred rozvášneným davom ako vládli uliciam.
Na konci však mesto ovládol mier a spolužitie, keď sa speváčke Samanthe s pomocou jej ochrancu Hannibala II podarilo zložiť Pieseň zeme, ktorá utíšila rozvášnené davy a spriatelila ľudí s upírmi a upírov navzájom. Ešte aj Markíz de Carabas a jeho priateľ Olaff zostali v tak pokojnom meste a zabudli na ich povinnosti voči vlastným klanom či princovi z Paríža…

Ďakujem hráčom za to že prišli a vytvorili ďalší pekný príbeh. Úroveň kostýmov a roleplayu mierne stúpla, niektorí hráči dokázali svojou hrou tvoriť nádhernú atmosféru. Na záver patrí moje poďakovanie Maji (alias Samanthe), tak schuti som si už dávno nezaspieval a veľmi sa mi Pieseň zeme páčila.