Drevený meč zo zlomenej hokejky

Ďalší z výborných a podrobných návodov od Semtexa, tentokrát na o niečo pevnejší a ťažší drevený meč.

Akcie naživo typu LRP (live role play game, LARP), ako je Bitka o Prsteň, DobroFantH a ďalšie, si vyžadujú okrem iného aj poriadny meč, ktorým sa dá slušne šermovať bez toho, aby sme sa navzájom pozabíjali. Jednou z možností je meč z hokejky. Výroba sa dá z väčšej časti zvládnuť v domácej dielni. Je o niečo náročnejšia ako iné meče, ale odmenou Vám bude predmet, ktorý bude slúžiť dlho (mne osobne už osem rokov takmer bez údržby, nepočítam opravy drobných poškodení od menej dokonalých mečov po akcii).
Meč bol obvykle ergonomický, tie moje sa držia zhruba týchto mier:
a)celková dĺžka meča od zeme po pupok, rukoväť dlhá dve dlane – jeden a pol ručný meč (cca 105cm)
b)celková dĺžka meča od zeme päsť nad prsia, rukoväť dlhá tri dlane – obojručný meč (zo zvlášť dlhej hokejky)

Potrebný materiál a náradie:

1)rukoväť z hokejky, najlepšie zlomenej (má typický prierez 2,8×1,8cm)
2)dva až šesť pružných krúžkov na kľúče priemeru okolo 4 cm
3)30 cm železného zváracieho drôtu priemeru 3mm
4)45 (70) cm železného zváracieho drôtu o priemere 5-6mm, prípadne tlakovú železnú trubku rovnakého alebo väčšieho priemeru (napríklad z brzdového systému starého auta, vstrekovania na starom dieslovom motore a podobne)
5)povrázok alebo lanko na opletenie rukoväte (priemer okolo 3-4mm, dĺžka asi 8-10 metrov)
6)moridlo liehové na drevo
7)novodurovú trubku trištvrte palca až jeden palec, dlhú asi 1 meter (kupovať až na koniec)
8)remienok alebo pevnú stuhu, prípadne lano hrubé okolo 7-10mm, asi 1,5 – 2 metre
9)niečo na vyváženie meča – hrušku (olovo alebo železný kus vyrobený na sústruhu)
10)elektrickú vŕtačku s brúsnym kotúčom, vrtáky priemeru 6mm a 13mm, stredne hrubý a jemnejší brúsny papier do vŕtačky aj v listoch, kladivo, väčší, dobre upnutý zverák (alebo mocný kamarát a stolček), nákova alebo druhé, väčšie kladivo, vhodné sú tŕne na ktorých budete tvarovať a ohýbať záštitu
11)možnosť zvárať (najlepšie mosadzou) niekoľko miest na záštite (pájkovanie cínom nestačí, aspoň nie dlho)
12)infražiarič alebo iný zdroj intenzívneho sálavého tepla

Čepeľ

Výber hokejky na drevený meč, rovnako ako výber železa na skutočný meč neslobodno zanedbať. Nevhodné sú hokejky laminátové a aj hokejky s laminovanými bokmi. Rukoväť hokejky má byť len z dreva. Laminát nevadí vo funkcii, ale strašne vadí pri výrobe. Ideálnym materiálom sa ukázal byť jeden typ „ruských“ hokejok, ktoré sú z mnohovrstvej preglejky, sú aj o niečo hrubšie ako bežné (asi 3,2×2cm).
Rozmeriame rukoväť jednoducho tak, že ju postavíme koncom rukoväte na zem a označíme si ju niečo nad pupkom.
Potom od konca rukoväte nameriame dve dlane a tiež označíme. Odrežeme budúci meč. Ak má hokejka nábehy do čepele z homogénneho plastu, možno ich využiť a rezať nižšie, budú z nich dobré boky hrotu meča.
Rukoväť hokejky obrúsim od povrchovej barvy a natriem 1x liehovým moridlom. Po zaschnutí začneme tvarovať čepeľ (natierať nie je nevyhnutné, brúsiť možno aj hneď). Pracujem brúsnym kotúčom dlhými ťahmi po celej dĺžke budúcej čepele (rukoväť meča spravím nakoniec). „Prvý ťah“ na každej hrane je pod uhlom 45º a pracujem väčším tlakom, aby som prebrúsil hranu do tretiny hrúbky budúceho meča. „Druhý“ a „tretí“ ťah sú pod uhlom okolo 60º a zrážam ním hrubé hrany. Konečný tvar čepele by mal byť plynulý ovál alebo elipsoid. Presnosť práce možno dobre kontrolovať. Na morenom dreve dobre vidieť, kde sme spravili chybu a čepeľ by bola hrbatá. Konečný tvar docielime ručne pomocou brúsneho papiera, ktorým čepeľ omotáme, zovrieme v dlani a ťaháme pozdĺž čepele …
Šťastnejší majitelia „ruských“ hokejok to majú trochu ťažšie, lebo musia čepeľ najprv na konci stenčiť z 2 cm na 1,5 – 1,6cm. Priložíme brúsny kotúč na plochu a plynule! ťaháme pozdĺž čepele. Konečný tvar by mal byť približne klinový a symetrický plynulo od miesta budúcej záštity (2cm) až po hrot (1,6cm). „Brity“ potom opracujú rovnakým postupom ako ostatní.
Vytvarujeme hrot, ktorý má byť dostatočne tupý a neškodný, ideálne by mal byť eliptický a asi 2,5 – 3cm dlhý. Ak nie je plynulý, alebo nevyzerá dosť „elegantne“, upravíme nábehy do hrotu, aby prechádzal plynulo do zvyšku čepele.
„Hrby“ na čepeli odhalíme a hneď aj odstránime jednoducho – čepeľ natrieme moridlom (nie je nevyhnutné) a čepel niekoľko krát ovinieme brúsnym papierom a v dlani prebrúsime dlhými ťahmi, čím z hrbov zbrúsime namorenú vrstvu a odhalí sa svetlejšie drevo. Postup opakujeme, kým nie sme spokojný (čo určite nastane asi dve hodiny po začatí práce buď preto, že to je dobré, alebo preto že „to je dobré“ …).
Pokiaľ usporiadatelia akcie určili dĺžku zbrane pre hru, dodržujte ju. Nie je hlúpejšia robota, ako brúsiť a rezať hotovú zbraň tesne pred akciou a bez poriadneho náradia.
Usporiadatelia, nevyraďujte meče, ktorých majiteľ si dal dosť práce, aby mal dobrý meč, hoci je o 5cm dlhší a pritom pustíte na hru meče z jedľového dreva, ktoré sa ľahko štiepa do ostrých hrotov alebo meče z lieskového prútu a kusu izolepy…

Rukoväť, hruška a vyváženie

Rukoväť meča opracujem, aby nebola príliš hranatá. Mala by mať približne oválny tvar a mierne väčší prierez ako čepeľ. Hmotnosť vyváženie a hrušky mi vychádza okolo 200 až 250 gramov. Ťažisko je potom asi 5 cm pred miestom, kde bude záštita.
Je niekoľko spôsobov, ako zhotoviť hrušku a vyváženie.
1)Protiváha sústružená (kvalita výborná)
Do stredu konca rukoväte navŕtame najprv 5mm vodiacu dieru, ktorej poloha a smer sa ešte dá opraviť a potom hrubým vrtákom čo najhlbšiu dieru. Pracujeme rozvážne, aby nám rukoväť nepraskla. Vysypeme piliny a dieru necháme dobre vyschnúť. Do dutiny možno vlepiť protiváhu a hrušku, ktorá bola vysústružená zo železa alebo mosadze.
2)Olovená protiváha odliata vo forme (kvalita výborná)
Formu na záťaž a hrušku možno vyrobiť zo sádry a odliať z olova, potom je to celkom perfektné a hotová záťaž sa do dutiny proste vlepí. Model stačí urobiť napríklad z plastelíny.
3) Olovená protiváha odliata priamo (kvalita dobrá až dostatočná)
Olovo možno získať napríklad zo starej autobatérie. Roztavíme ho na plynovom alebo silnejšom elektrickom variči v konzervovej plechovke alebo vyslúžilej naberačke.
POZOR! Roztavené olovo má aj vyše 600ºC a vie nepekne popáliť, prípadne prepáliť podlahové krytiny a koberce. Pracujete v kožených rukaviciach (dobrá je aj chňapka, ale je veľmi nešikovná), s okuliarmi a tak ďalej. Nádobku berte do klieští a majte stále pripravené vedro vody! Aspoň kým sa to nenaučíte… a aj potom…
Rukoväť meča omotáme celým výkresom a alobalom a stiahneme tenkým drôtom alebo tepelne odolným povrazom, tak aby bola vyvŕtaná dutina voľná a výkres musí trčať cez okraje 2 – 3 cm. Pozor! olovo roztaví každú umelú hmotu a lepiacu pásku! Tiež veľmi dobre podteká, takže môže vytiecť aj zdanlivo tenkou trhlinou.
Nalejeme OPATRNE roztavené olovo do diery. Bude smrad a dym… a dolejeme až po papier. Chvíľu to bude bublať a variť, zvlášť, ak je olovo prehriate. Necháme stuhnúť a vychladnúť, dochladíme vo vode (najskôr po minúte, dvoch až troch minútach). Koniec hokejky bude trochu zuhoľnatený, ale to príliš nevadí, opletenie to skryje
4)Protiváha a hruška skladaná (kvalita dobrá)
Na tŕň vhodného priemeru, ktorý dostatočne presne pasuje do vyvŕtanej dutina narežeme závit, natrieme epoxidovým lepidlom a nasadíme veľké matice, ktoré po vytvrdnutí lepidla môžeme opracovať pilníkom, alebo inak dokončiť. Hotový kus do dutiny nakoniec vlepíme.
5) Protiváha z rybárskych záťaží (toto vymyslel Juraj [juraj.drahovsky@pobox.sk], ďakujem)
Vyskytujú sa štyri typy vhodných závaží (100-250g): pretiahnutý šesťuholník (130g), plochá kvapka (150 a 200g), tyčinka (100 a 150g), hruška (asi 300-400g).
Pretiahnutý šesťuholník môžeme prevrtať kolmo v strede najväčšej plochy vrtákom alebo hoci aj klincom!, plochú kvapku a hrušku pozdĺž vrtákom, pre tyčinku urobíme dieru Ø 12-13mm do rukoväte.
Pozor, olovo má velikú tepelnú rozťažnosť a zatiera vrták, takže vŕtame opatrne a vrták čistíme od olova. Ak olovo vrták „chytí“, rozvážne ho vytiahneme von spätným otáčaním. (Vrták stojí 50 Sk, olovko 20, takže radšej pokaziť dve olovká ako zlomiť vrták, že…) Plochú kvapku musíme aj obrúsiť, má na bokoch také hrby.
Do čepele – hokejky navŕtame po opracovaní dieru Ø 4-5mm, podľa skrutky, akú máme. Hĺbka diery musí byť o niečo menšia, ako je dĺžka časti skrutky trčiacej z olovka. Protiváhu nasadíme po opletení rukoväte, natrieme primerane lepidlom a dobre utiahneme. Olovko prevŕtame vrtákom 5 mm a na rukoväti urobíme vhodné lôžko a do lôžka ho prilepíme a súčasne priskutkujeme skutkou o priemere 5mm a dĺžke 90 až 100mm (podľa potreby).
Skúsenosť z posledných výrob: po opletení rukoväte alebo i pre opletením urobíme na konci rukoväte drážku od okraja k strednej diere pre protiváhu, bude slúžiť pre skrytie konca opletenia a umožní rovné nasadenie protiváhy.

(obr. 1, obr. 2)

Iné varianty
Kto nemá možnosť urobiť to lepšie, môže jadro protiváhy urobiť zo železnej tyčky a na ňu epoxidom nalepiť patričný počet veľkých podložiek (ø2 – 4cm). Nevyzerá to najhoršie, zvlášť pri použití rôznych priemerov, a účel to plní celkom dobre, aj keď to má menšiu životnosť (riziko rozpadnutia).
Iná možnosť je urobiť protiváhu z čohosi vhodného a na rukoväť ju pripevniť epoxidom a veľkou skrutkou do dreva. Nápadom a fantázii sa medze nekladú.

Opracovanú rukoväť je dobré opliesť šnúrou alebo lankom (dostať v železiarstve). Je to dobré z praktických i estetických dôvodov. Dobre to vyzerá a dobre sa to drží. Opletať začneme od konca rukoväte, tak že necháme asi štyridsať centimetrový kus opletacieho lanka (voľný koniec) a navíjame pevne a tesne závit vedľa závitu, tak, že voľný koniec je pod závitmi. Po desiatich závitoch vedieme jeden závit ovinutia vždy pod voľný koniec a dôkladne utiahneme závity aj voľný koniec. Tým celé ovinutie stabilizujeme. Možno si pomôcť aj lepidlom, ktorým natrieme vždy kúsok, na ktorý navinieme niekoľko závitov. Zakončenie sa urobí tak, že na voľnom konci spravíme smyčku, ktorú ovinieme niekoľkými (10-30) závitmi, tak že nám voľný koniec lanka trčí niekde v tretine rukoväte spomedzi závitov.
Koniec „ovíjací“, ktorým sme celú rukoväť ovíjali prestrčíme na konci cez smyčku, pevne utiahneme, skrátime ho na 3-5 cm a smyčku zatiahneme pod ovinutie ťahom za voľný koniec trčiaci medzi závitmi. Všetky konce orežeme a začistíme tak, aby bolo ovinutie pekne pravidelné. Pre väčšiu estetiku možno na druhej strane natiahnuť voľné lanko a podvliekať ho symetricky s funkčnou stranou.

(obr. 3)

Záštita

Ďalej popísaná záštita je technologicky najnáročnejšou časťou, pretože vyžaduje zváranie.
Záštitu meča zhotovíme z dvoch drôtených oválov.
Prvý ovál, malý, bude zhotovený z drôtu ø 3mm. Dĺžka bude 8,5 až 9 cm a šírka o málo väčšia ako šírka rukoväte meča.
Druhý ovál, veľký, bude zhotovený z drôtu ø 5-6mm alebo z trubky. Dĺžka bude 18 až 20cm a šírka o málo väčšia ako hrúbka rukoväte meča. Tvar „oválov“ nemusí byť nutne oválny, kľudne môže byť štvorcový alebo hoci eliptický. Podstatné je, aby nemal ostré hrany. Zvarené ovály musia ísť nasadiť na čepeľ tesne, s malým násilím. Ak padajú, musíte ich trochu sklepnúť kladivom, ak sú príliš tuhé, mierne ich roztiahnite a trochu pomôže aj pilník. Koncové oblúky veľkého oválu môžu byť aj rozšírené alebo inak tvarované a sú vyhnuté mierne k hrotu meča (dopredu) o 2 až 2,5 cm na úseku asi 4 cm. Môžu byť ohnuté aj lomene, nielen v oblúku.
Mosadzné zvary samozrejme starostlivo začistíme už pred prvým nasadením záštity, aby nezasahovali od vnútra otvoru a nepoškodili drevenú čepeľ.

(obr. 4, obr. 5)

Na obojručný meč zhotovíme záštitu primerane väčšiu, s „veľkým oválom“ dlhým 25 až 28cm.
Na koncoch urobíme rozšírenia vhodného tvaru a tieto vyhneme dopredu. Na boky privaríme dva kruhové prstence o priemere 7cm, ktoré tvoria záštitné misky, tak aby ich vonkajšie okraje smerovali dopredu pod uhlom asi 20 stupňov. Dopredu ohneme aj konce malého oválu (o 15 až 25º)
Zaiste ste si všimli, že záštita príliš pevne na meči nedrží. To je v poriadku. Teraz totiž prídu na rad krúžky na kľúče.
Na jeden a pol ručnom meči využijete šesť, na obojručnom dva.
Základné dva krúžky sú navlečené na oboch mečoch rovnako, podľa nasledujúcej schémy. Navliecť ich je trochu umenie, ale ide to, aj keď si možno budete musieť pomôcť kliešťami. „Spoje“ krúžkov majú byť tesne pri čepeli.
Efektne vyzerajú aj oblúky, do ktorých sú vlepené presne odrezané kusy karimatky a nafarbené.

Na menšom meči použijete ďalšie štyri krúžky, ktoré navlečiete na základné a pri montáži umiestnite podľa nasledujúcej schémy (priečny rez záštitou a pohľad zhora, bez upevňovacích krúžkov), tak, aby vytvorili záštitné „misky“. Ak by boli po konečnej montáži príliš voľné, dajú sa spevniť miernym prihnutím malého oválu smerom dopredu, prípadne privariť mosadzou. „Spoje“ krúžkov opäť otočíme k záštite.

(obr. 6)

Samotná konečná montáž je jednoduchá. Zmontovanú a opracovanú záštitu nasadíte na hrot meča, tak aby trčal v naznačenom mieste a spoje krúžkov boli podľa schémy. Mocne, aj celou váhou, zatlačte na záštitu.
Pozor, po počiatočnom odpore ide dosť ľahko! Tak sa nezapichnite…
Krúžky sú pružné a trochu sa roztiahnu. V mieste, kde by mali byť ich dolné konce môžete urobiť plytké ryhy, do ktorých zapadnú a budú držať veľmi dobre.
Ak sa vám záštita podarila, tak jej konce by sa nemali dať hýbať o viac ako dva až tri milimetre.
Pri nasadzovaní obvykle mierne poškodíte a podriapete čepeľ, tak ju znovu treba vyhladiť, teraz už naposledy.
Záštitu možno samozrejme vyrobiť aj z dreva, napríklad zo zvyškov hokejky. Neoverený nápad: plynári používajú plastové rúry na rozvod plynu, priemer okolo 10 cm, hrúbka steny asi 1 cm. Z rúry vyrežeme tvar záštity, vyrobíme otvor pre čepeľ, tesne nasadíme a prilepíme… Malo by to byť dostatočne tuhé a pevné, po nafarbení aj pekné.
Celková doba výroby meča je asi päť až osem hodín.

Púzdro

Poriadny meč si zaslúži poriadne púzdro, čiže pošvu. Funkčná a celkom pekná pošva sa dá vyrobiť z novodurovej trubky primeraného priemeru, obvykle ¾ až jeden palec v priemere. Trubka musí byť asi o 10 cm dlhšia ako čepeľ Vášho meča. Postup je jednoduchý, treba na to nejaké rukavice alebo kuchynské chňapky a poriadny infražiarič. Trubku z jednej strany rovnomerne ohrejete až na teplotu, kedy sa začína pomaly deformovať a pritlačíte ju zľahka na hladkú rovnú plochu. Pracujete opatrne a radšej na viac krát, prílišná deformácia sa nedá opraviť. Postup opakujte na druhej strane aby ste získali pravidelný oválny tvar pošvy. Potom primerajte meč do pošvy. Nahrievame, vsúvame a vyťahujeme meč do zblbnutia. Je potrebné použiť aj menšie násilie pri zasúvaní a hlavne vyťahovaní meča, ktorý teraz slúži ako tŕň na tvarovanie. Trenie je možné zmenšiť tak, že meč natriete suchým mydlom. Pošva je dobrá vtedy, keď meč hladko a ľahko kĺže von aj dnu v oboch polohách, ale z pošvy nevypadáva vlastnou váhou. Koniec púzdra možno tvarovať za tepla a opracovať do želaného tvaru, najjednoduchšie je ho sploštiť a na konci vložiť dutý nit.
Spôsob ovinutia púzdra závesným remienkom je na obrázku. Zadný koniec možno obtočiť okolo púzdra ešte raz a prevliecť popod predný nižšie znovu. Predný koniec smeruje pred telo zľava, zadný koniec ide okolo tela a dopredu prichádza sprava. Púzdro je na ľavej strane a rukoväť meča smeruje mierne dopredu. Ovinutie je asi na prst od ústia púzdra. Remienok je okolo tela pomerne voľne. Na zopnutie možno použiť ľubovoľný spôsob, ja mám malú „katovskú“ smyčku a na druhom konci veľký guľatý uzol…
Dá sa samozrejme vymyslieť asi milión iných spôsobov zavesenia.
Jeden spôsob ovinutia púzdra je na obrázku.

(obr. 7)

Konečná úprava

Hotovú čepeľ môžeme nafarbiť liehovým moridlom na drevo alebo inou vhodnou farbou (najlepšie ešte pred opletením rukoväte), rovnako ako púzdro. Moje meče sú zo zásady čierne, rukoväte biele a záštita a hruška v farbe kovu. Na farbenie som použil liehovú fixu „veľkého kalibru“ a moridlo, celkom pomáha aj ľahké nalakovanie…
Do čepeli možno nie príliš hlboko ryť, raziť razidlami, vypaľovať, nalepovať, maľovať ornamenty a nápisy a podobne ju zdobiť, toto je už len a len na Vás.
Hotový meč by mal mať hmotnosť okolo 700 až 900 gramov. Technológia je vyskúšaná, vyrobil som zatiaľ deväť mečov dlhých 105cm a dva obojručáky (dĺžka okolo 130cm), majitelia sú spokojní.

Ak tento návod pomohol aspoň jednému bojovníkovi k dobrej zbrani, tak splnil svoj účel.

Semtex

Poznámka k dĺžke čepele alebo dĺžke celého meča:
Uvedomil si niekedy niekto, kto určuje dĺžku meča pre hry podľa múzejných exponátov, že chlapi, čo ich používali boli v priemere o 20 – 30 cm nižší ako je dnešná populácia? Chlap meter osemdesiat bol „chlap ako hora“ a väčšina pôvodných plátových zbrojí je vhodná pre dnešných pätnásť ročných chlapcov vysokých okolo jeden a pol metra.
Meč, nielen japonský, sa tiež vyrábal na mieru. Takže, ak sa nezmenili proporcie ľudského tela, pôvodný meč dlhý 90cm by mal mať dnes asi 110 cm.
A na záver zopár ukážok, je na nich sedemročný obojručák, jeden nedokončený meč a môj najstarší, už desaťročný meč s púzdrom. Na druhom obrázku sú rukoväte, nedokončený a najstarší…
(obr. 8, obr. 9)