Drevený meč zo zlomenej hokejky

Ďalší z výbor­ných a pod­rob­ných návo­dov od Semtexa, ten­to­krát na o nie­čo pev­nej­ší a ťaž­ší dre­ve­ný meč.

Akcie naži­vo typu LRP (live role play game, LARP), ako je Bitka o Prsteň, DobroFantH a ďal­šie, si vyža­du­jú okrem iné­ho aj poriad­ny meč, kto­rým sa dá sluš­ne šer­mo­vať bez toho, aby sme sa navzá­jom poza­bí­ja­li. Jednou z mož­nos­tí je meč z hokej­ky. Výroba sa dá z väč­šej čas­ti zvlád­nuť v domá­cej diel­ni. Je o nie­čo nároč­nej­šia ako iné meče, ale odme­nou Vám bude pred­met, kto­rý bude slú­žiť dlho (mne osob­ne už osem rokov tak­mer bez údrž­by, nepo­čí­tam opra­vy drob­ných poško­de­ní od menej doko­na­lých mečov po akcii).
Meč bol obvyk­le ergo­no­mic­ký, tie moje sa držia zhru­ba tých­to mier:
a)celková dĺž­ka meča od zeme po pupok, ruko­väť dlhá dve dla­ne – jeden a pol ruč­ný meč (cca 105cm)
b)celková dĺž­ka meča od zeme päsť nad prsia, ruko­väť dlhá tri dla­ne – oboj­ruč­ný meč (zo zvlášť dlhej hokej­ky)

Potrebný materiál a náradie:

1)rukoväť z hokej­ky, naj­lep­šie zlo­me­nej (má typic­ký prie­rez 2,8×1,8cm)
2)dva až šesť pruž­ných krúž­kov na kľú­če prie­me­ru oko­lo 4 cm
3)30 cm želez­né­ho zvá­ra­cie­ho drô­tu prie­me­ru 3mm
4)45 (70) cm želez­né­ho zvá­ra­cie­ho drô­tu o prie­me­re 5–6mm, prí­pad­ne tla­ko­vú želez­nú trub­ku rov­na­ké­ho ale­bo väč­šie­ho prie­me­ru (naprí­klad z brz­do­vé­ho sys­té­mu sta­ré­ho auta, vstre­ko­va­nia na sta­rom dies­lo­vom moto­re a podob­ne)
5)povrázok ale­bo lan­ko na ople­te­nie ruko­vä­te (prie­mer oko­lo 3–4mm, dĺž­ka asi 8–10 met­rov)
6)moridlo lie­ho­vé na dre­vo
7)novodurovú trub­ku tri­štvr­te pal­ca až jeden palec, dlhú asi 1 meter (kupo­vať až na koniec)
8)remienok ale­bo pev­nú stu­hu, prí­pad­ne lano hru­bé oko­lo 7–10mm, asi 1,5 – 2 met­re
9)niečo na vyvá­že­nie meča – hruš­ku (olo­vo ale­bo želez­ný kus vyro­be­ný na sústru­hu)
10)elektrickú vŕtač­ku s brús­nym kotú­čom, vrtá­ky prie­me­ru 6mm a 13mm, stred­ne hru­bý a jem­nej­ší brús­ny papier do vŕtač­ky aj v lis­toch, kla­di­vo, väč­ší, dob­re upnu­tý zve­rák (ale­bo moc­ný kama­rát a stol­ček), náko­va ale­bo dru­hé, väč­šie kla­di­vo, vhod­né sú tŕne na kto­rých bude­te tva­ro­vať a ohý­bať záš­ti­tu
11)možnosť zvá­rať (naj­lep­šie mosa­dzou) nie­koľ­ko miest na záš­ti­te (páj­ko­va­nie cínom nesta­čí, aspoň nie dlho)
12)infražiarič ale­bo iný zdroj inten­zív­ne­ho sála­vé­ho tep­la

Čepeľ

Výber hokej­ky na dre­ve­ný meč, rov­na­ko ako výber žele­za na sku­toč­ný meč neslo­bod­no zaned­bať. Nevhodné sú hokej­ky lami­ná­to­vé a aj hokej­ky s lami­no­va­ný­mi bok­mi. Rukoväť hokej­ky má byť len z dre­va. Laminát neva­dí vo fun­kcii, ale straš­ne vadí pri výro­be. Ideálnym mate­riá­lom sa uká­zal byť jeden typ „rus­kých“ hoke­jok, kto­ré sú z mno­ho­vrstvej preg­lej­ky, sú aj o nie­čo hrub­šie ako bež­né (asi 3,2×2cm).
Rozmeriame ruko­väť jed­no­du­cho tak, že ju posta­ví­me kon­com ruko­vä­te na zem a ozna­čí­me si ju nie­čo nad pup­kom.
Potom od kon­ca ruko­vä­te name­ria­me dve dla­ne a tiež ozna­čí­me. Odrežeme budú­ci meč. Ak má hokej­ka nábe­hy do čepe­le z homo­gén­ne­ho plas­tu, mož­no ich využiť a rezať niž­šie, budú z nich dob­ré boky hro­tu meča.
Rukoväť hokej­ky obrú­sim od povr­cho­vej bar­vy a natriem 1x lie­ho­vým morid­lom. Po zasc­hnu­tí začne­me tva­ro­vať čepeľ (natie­rať nie je nevy­hnut­né, brú­siť mož­no aj hneď). Pracujem brús­nym kotú­čom dlhý­mi ťah­mi po celej dĺž­ke budú­cej čepe­le (ruko­väť meča spra­vím nako­niec). „Prvý ťah“ na kaž­dej hra­ne je pod uhlom 45º a pra­cu­jem väč­ším tla­kom, aby som pre­brú­sil hra­nu do tre­ti­ny hrúb­ky budú­ce­ho meča. „Druhý“ a „tre­tí“ ťah sú pod uhlom oko­lo 60º a zrá­žam ním hru­bé hra­ny. Konečný tvar čepe­le by mal byť ply­nu­lý ovál ale­bo elip­so­id. Presnosť prá­ce mož­no dob­re kon­tro­lo­vať. Na more­nom dre­ve dob­re vidieť, kde sme spra­vi­li chy­bu a čepeľ by bola hrba­tá. Konečný tvar docie­li­me ruč­ne pomo­cou brús­ne­ho papie­ra, kto­rým čepeľ omo­tá­me, zovrie­me v dla­ni a ťahá­me pozdĺž čepe­le …
Šťastnejší maji­te­lia „rus­kých“ hoke­jok to majú tro­chu ťaž­šie, lebo musia čepeľ najprv na kon­ci sten­čiť z 2 cm na 1,5 – 1,6cm. Priložíme brús­ny kotúč na plo­chu a ply­nu­le! ťahá­me pozdĺž čepe­le. Konečný tvar by mal byť pri­bliž­ne kli­no­vý a symet­ric­ký ply­nu­lo od mies­ta budú­cej záš­ti­ty (2cm) až po hrot (1,6cm). „Brity“ potom opra­cu­jú rov­na­kým postu­pom ako ostat­ní.
Vytvarujeme hrot, kto­rý má byť dosta­toč­ne tupý a neškod­ný, ide­ál­ne by mal byť elip­tic­ký a asi 2,5 – 3cm dlhý. Ak nie je ply­nu­lý, ale­bo nevy­ze­rá dosť „ele­gan­tne“, upra­ví­me nábe­hy do hro­tu, aby pre­chá­dzal ply­nu­lo do zvyš­ku čepe­le.
„Hrby“ na čepe­li odha­lí­me a hneď aj odstrá­ni­me jed­no­du­cho – čepeľ natrie­me morid­lom (nie je nevy­hnut­né) a čepel nie­koľ­ko krát ovi­nie­me brús­nym papie­rom a v dla­ni pre­brú­si­me dlhý­mi ťah­mi, čím z hrbov zbrú­si­me namo­re­nú vrstvu a odha­lí sa svet­lej­šie dre­vo. Postup opa­ku­je­me, kým nie sme spo­koj­ný (čo urči­te nasta­ne asi dve hodi­ny po zača­tí prá­ce buď pre­to, že to je dob­ré, ale­bo pre­to že „to je dob­ré“ …).
Pokiaľ uspo­ria­da­te­lia akcie urči­li dĺž­ku zbra­ne pre hru, dodr­žuj­te ju. Nie je hlú­pej­šia robo­ta, ako brú­siť a rezať hoto­vú zbraň tes­ne pred akci­ou a bez poriad­ne­ho nára­dia.
Usporiadatelia, nevy­ra­ďuj­te meče, kto­rých maji­teľ si dal dosť prá­ce, aby mal dob­rý meč, hoci je o 5cm dlh­ší a pri­tom pus­tí­te na hru meče z jed­ľo­vé­ho dre­va, kto­ré sa ľah­ko štie­pa do ostrých hro­tov ale­bo meče z lies­ko­vé­ho prú­tu a kusu izo­le­py…

Rukoväť, hruška a vyváženie

Rukoväť meča opra­cu­jem, aby nebo­la prí­liš hra­na­tá. Mala by mať pri­bliž­ne ovál­ny tvar a mier­ne väč­ší prie­rez ako čepeľ. Hmotnosť vyvá­že­nie a hruš­ky mi vychá­dza oko­lo 200 až 250 gra­mov. Ťažisko je potom asi 5 cm pred mies­tom, kde bude záš­ti­ta.
Je nie­koľ­ko spô­so­bov, ako zho­to­viť hruš­ku a vyvá­že­nie.
1)Protiváha sústru­že­ná (kva­li­ta výbor­ná)
Do stre­du kon­ca ruko­vä­te navŕ­ta­me najprv 5mm vodia­cu die­ru, kto­rej polo­ha a smer sa ešte dá opra­viť a potom hru­bým vrtá­kom čo naj­hl­b­šiu die­ru. Pracujeme roz­váž­ne, aby nám ruko­väť neprask­la. Vysypeme pili­ny a die­ru nechá­me dob­re vysc­hnúť. Do duti­ny mož­no vle­piť pro­ti­vá­hu a hruš­ku, kto­rá bola vysú­stru­že­ná zo žele­za ale­bo mosa­dze.
2)Olovená pro­ti­vá­ha odlia­ta vo for­me (kva­li­ta výbor­ná)
Formu na záťaž a hruš­ku mož­no vyro­biť zo sád­ry a odliať z olo­va, potom je to cel­kom per­fekt­né a hoto­vá záťaž sa do duti­ny pros­te vle­pí. Model sta­čí uro­biť naprí­klad z plas­te­lí­ny.
3) Olovená pro­ti­vá­ha odlia­ta pria­mo (kva­li­ta dob­rá až dosta­toč­ná)
Olovo mož­no zís­kať naprí­klad zo sta­rej auto­ba­té­rie. Roztavíme ho na ply­no­vom ale­bo sil­nej­šom elek­tric­kom vari­či v kon­zer­vo­vej ple­chov­ke ale­bo vyslú­ži­lej nabe­rač­ke.
POZOR! Roztavené olo­vo má aj vyše 600ºC a vie nepek­ne popá­liť, prí­pad­ne pre­pá­liť pod­la­ho­vé kry­ti­ny a kober­ce. Pracujete v kože­ných ruka­vi­ciach (dob­rá je aj chňap­ka, ale je veľ­mi neši­kov­ná), s oku­liar­mi a tak ďalej. Nádobku ber­te do klieš­tí a maj­te stá­le pri­pra­ve­né ved­ro vody! Aspoň kým sa to nenau­čí­te… a aj potom…
Rukoväť meča omo­tá­me celým výkre­som a alo­ba­lom a stiah­ne­me ten­kým drô­tom ale­bo tepel­ne odol­ným pov­ra­zom, tak aby bola vyvŕ­ta­ná duti­na voľ­ná a výkres musí trčať cez okra­je 2 – 3 cm. Pozor! olo­vo roz­ta­ví kaž­dú ume­lú hmo­tu a lepia­cu pás­ku! Tiež veľ­mi dob­re pod­te­ká, tak­že môže vytiecť aj zdan­li­vo ten­kou trh­li­nou.
Nalejeme OPATRNE roz­ta­ve­né olo­vo do die­ry. Bude smrad a dym… a dole­je­me až po papier. Chvíľu to bude bub­lať a variť, zvlášť, ak je olo­vo pre­hria­te. Necháme stu­hnúť a vyc­hlad­núť, doc­hla­dí­me vo vode (naj­skôr po minú­te, dvoch až troch minú­tach). Koniec hokej­ky bude tro­chu zuhoľ­na­te­ný, ale to prí­liš neva­dí, ople­te­nie to skry­je
4)Protiváha a hruš­ka skla­da­ná (kva­li­ta dob­rá)
Na tŕň vhod­né­ho prie­me­ru, kto­rý dosta­toč­ne pres­ne pasu­je do vyvŕ­ta­nej duti­na nare­že­me závit, natrie­me epo­xi­do­vým lepid­lom a nasa­dí­me veľ­ké mati­ce, kto­ré po vytvrd­nu­tí lepid­la môže­me opra­co­vať pil­ní­kom, ale­bo inak dokon­čiť. Hotový kus do duti­ny nako­niec vle­pí­me.
5) Protiváha z rybár­skych záťa­ží (toto vymys­lel Juraj [juraj.drahovsky@pobox.sk], ďaku­jem)
Vyskytujú sa šty­ri typy vhod­ných záva­ží (100–250g): pre­tia­hnu­tý šesť­u­hol­ník (130g), plo­chá kvap­ka (150 a 200g), tyčin­ka (100 a 150g), hruš­ka (asi 300–400g).
Pretiahnutý šesť­u­hol­ník môže­me pre­vr­tať kol­mo v stre­de naj­väč­šej plo­chy vrtá­kom ale­bo hoci aj klin­com!, plo­chú kvap­ku a hruš­ku pozdĺž vrtá­kom, pre tyčin­ku uro­bí­me die­ru Ø 12–13mm do ruko­vä­te.
Pozor, olo­vo má veli­kú tepel­nú roz­ťaž­nosť a zatie­ra vrták, tak­že vŕta­me opatr­ne a vrták čis­tí­me od olo­va. Ak olo­vo vrták „chy­tí“, roz­váž­ne ho vytiah­ne­me von spät­ným otá­ča­ním. (Vrták sto­jí 50 Sk, olov­ko 20, tak­že rad­šej poka­ziť dve olov­ká ako zlo­miť vrták, že…) Plochú kvap­ku musí­me aj obrú­siť, má na bokoch také hrby.
Do čepe­le – hokej­ky navŕ­ta­me po opra­co­va­ní die­ru Ø 4–5mm, pod­ľa skrut­ky, akú máme. Hĺbka die­ry musí byť o nie­čo men­šia, ako je dĺž­ka čas­ti skrut­ky trčia­cej z olov­ka. Protiváhu nasa­dí­me po ople­te­ní ruko­vä­te, natrie­me pri­me­ra­ne lepid­lom a dob­re utiah­ne­me. Olovko pre­vŕ­ta­me vrtá­kom 5 mm a na ruko­vä­ti uro­bí­me vhod­né lôž­ko a do lôž­ka ho pri­le­pí­me a súčas­ne pri­skut­ku­je­me skut­kou o prie­me­re 5mm a dĺž­ke 90 až 100mm (pod­ľa potre­by).
Skúsenosť z posled­ných výrob: po ople­te­ní ruko­vä­te ale­bo i pre ople­te­ním uro­bí­me na kon­ci ruko­vä­te dráž­ku od okra­ja k stred­nej die­re pre pro­ti­vá­hu, bude slú­žiť pre skry­tie kon­ca ople­te­nia a umož­ní rov­né nasa­de­nie pro­ti­vá­hy.

(obr. 1, obr. 2)

Iné varian­ty
Kto nemá mož­nosť uro­biť to lep­šie, môže jad­ro pro­ti­vá­hy uro­biť zo želez­nej tyč­ky a na ňu epo­xi­dom nale­piť pat­rič­ný počet veľ­kých pod­lo­žiek (ø2 – 4cm). Nevyzerá to naj­hor­šie, zvlášť pri pou­ži­tí rôz­nych prie­me­rov, a účel to plní cel­kom dob­re, aj keď to má men­šiu život­nosť (rizi­ko roz­pad­nu­tia).
Iná mož­nosť je uro­biť pro­ti­vá­hu z čoho­si vhod­né­ho a na ruko­väť ju pri­pev­niť epo­xi­dom a veľ­kou skrut­kou do dre­va. Nápadom a fan­tá­zii sa medze nekla­dú.

Opracovanú ruko­väť je dob­ré opliesť šnú­rou ale­bo lan­kom (dostať v žele­ziar­stve). Je to dob­ré z prak­tic­kých i este­tic­kých dôvo­dov. Dobre to vyze­rá a dob­re sa to drží. Opletať začne­me od kon­ca ruko­vä­te, tak že nechá­me asi šty­rid­sať cen­ti­met­ro­vý kus ople­ta­cie­ho lan­ka (voľ­ný koniec) a naví­ja­me pev­ne a tes­ne závit ved­ľa závi­tu, tak, že voľ­ný koniec je pod závit­mi. Po desia­tich závi­toch vedie­me jeden závit ovi­nu­tia vždy pod voľ­ný koniec a dôklad­ne utiah­ne­me závi­ty aj voľ­ný koniec. Tým celé ovi­nu­tie sta­bi­li­zu­je­me. Možno si pomôcť aj lepid­lom, kto­rým natrie­me vždy kúsok, na kto­rý navi­nie­me nie­koľ­ko závi­tov. Zakončenie sa uro­bí tak, že na voľ­nom kon­ci spra­ví­me smyč­ku, kto­rú ovi­nie­me nie­koľ­ký­mi (10–30) závit­mi, tak že nám voľ­ný koniec lan­ka trčí nie­kde v tre­ti­ne ruko­vä­te spo­me­dzi závi­tov.
Koniec „oví­ja­cí“, kto­rým sme celú ruko­väť oví­ja­li pre­str­čí­me na kon­ci cez smyč­ku, pev­ne utiah­ne­me, skrá­ti­me ho na 3–5 cm a smyč­ku zatiah­ne­me pod ovi­nu­tie ťahom za voľ­ný koniec trčia­ci medzi závit­mi. Všetky kon­ce ore­že­me a začis­tí­me tak, aby bolo ovi­nu­tie pek­ne pra­vi­del­né. Pre väč­šiu este­ti­ku mož­no na dru­hej stra­ne natiah­nuť voľ­né lan­ko a pod­vlie­kať ho symet­ric­ky s funkč­nou stra­nou.

(obr. 3)

Záštita

Ďalej popí­sa­ná záš­ti­ta je tech­no­lo­gic­ky naj­ná­roč­nej­šou čas­ťou, pre­to­že vyža­du­je zvá­ra­nie.
Záštitu meča zho­to­ví­me z dvoch drô­te­ných ová­lov.
Prvý ovál, malý, bude zho­to­ve­ný z drô­tu ø 3mm. Dĺžka bude 8,5 až 9 cm a šír­ka o málo väč­šia ako šír­ka ruko­vä­te meča.
Druhý ovál, veľ­ký, bude zho­to­ve­ný z drô­tu ø 5–6mm ale­bo z trub­ky. Dĺžka bude 18 až 20cm a šír­ka o málo väč­šia ako hrúb­ka ruko­vä­te meča. Tvar „ová­lov“ nemu­sí byť nut­ne ovál­ny, kľud­ne môže byť štvor­co­vý ale­bo hoci elip­tic­ký. Podstatné je, aby nemal ostré hra­ny. Zvarené ová­ly musia ísť nasa­diť na čepeľ tes­ne, s malým nási­lím. Ak pada­jú, musí­te ich tro­chu sklep­núť kla­di­vom, ak sú prí­liš tuhé, mier­ne ich roz­tiah­ni­te a tro­chu pomô­že aj pil­ník. Koncové oblú­ky veľ­ké­ho ová­lu môžu byť aj roz­ší­re­né ale­bo inak tva­ro­va­né a sú vyhnu­té mier­ne k hro­tu meča (dopre­du) o 2 až 2,5 cm na úse­ku asi 4 cm. Môžu byť ohnu­té aj lome­ne, nie­len v oblú­ku.
Mosadzné zva­ry samoz­rej­me sta­rost­li­vo začis­tí­me už pred prvým nasa­de­ním záš­ti­ty, aby neza­sa­ho­va­li od vnút­ra otvo­ru a nepoš­ko­di­li dre­ve­nú čepeľ.

(obr. 4, obr. 5)

Na oboj­ruč­ný meč zho­to­ví­me záš­ti­tu pri­me­ra­ne väč­šiu, s „veľ­kým ová­lom“ dlhým 25 až 28cm.
Na kon­coch uro­bí­me roz­ší­re­nia vhod­né­ho tva­ru a tie­to vyh­ne­me dopre­du. Na boky pri­va­rí­me dva kru­ho­vé prs­ten­ce o prie­me­re 7cm, kto­ré tvo­ria záš­tit­né mis­ky, tak aby ich von­kaj­šie okra­je sme­ro­va­li dopre­du pod uhlom asi 20 stup­ňov. Dopredu ohne­me aj kon­ce malé­ho ová­lu (o 15 až 25º)
Zaiste ste si všim­li, že záš­ti­ta prí­liš pev­ne na meči nedr­ží. To je v poriad­ku. Teraz totiž prí­du na rad krúž­ky na kľú­če.
Na jeden a pol ruč­nom meči využi­je­te šesť, na oboj­ruč­nom dva.
Základné dva krúž­ky sú navle­če­né na oboch mečoch rov­na­ko, pod­ľa nasle­du­jú­cej sché­my. Navliecť ich je tro­chu ume­nie, ale ide to, aj keď si mož­no bude­te musieť pomôcť klieš­ťa­mi. „Spoje“ krúž­kov majú byť tes­ne pri čepe­li.
Efektne vyze­ra­jú aj oblú­ky, do kto­rých sú vle­pe­né pres­ne odre­za­né kusy kari­mat­ky a nafar­be­né.

Na men­šom meči pou­ži­je­te ďal­šie šty­ri krúž­ky, kto­ré navle­čie­te na základ­né a pri mon­tá­ži umiest­ni­te pod­ľa nasle­du­jú­cej sché­my (prieč­ny rez záš­ti­tou a pohľad zho­ra, bez upev­ňo­va­cích krúž­kov), tak, aby vytvo­ri­li záš­tit­né „mis­ky“. Ak by boli po koneč­nej mon­tá­ži prí­liš voľ­né, dajú sa spev­niť mier­nym pri­hnu­tím malé­ho ová­lu sme­rom dopre­du, prí­pad­ne pri­va­riť mosa­dzou. „Spoje“ krúž­kov opäť oto­čí­me k záš­ti­te.

(obr. 6)

Samotná koneč­ná mon­táž je jed­no­du­chá. Zmontovanú a opra­co­va­nú záš­ti­tu nasa­dí­te na hrot meča, tak aby trčal v naz­na­če­nom mies­te a spo­je krúž­kov boli pod­ľa sché­my. Mocne, aj celou váhou, zatlač­te na záš­ti­tu.
Pozor, po počia­toč­nom odpo­re ide dosť ľah­ko! Tak sa neza­pich­ni­te…
Krúžky sú pruž­né a tro­chu sa roz­tiah­nu. V mies­te, kde by mali byť ich dol­né kon­ce môže­te uro­biť plyt­ké ryhy, do kto­rých zapad­nú a budú držať veľ­mi dob­re.
Ak sa vám záš­ti­ta poda­ri­la, tak jej kon­ce by sa nema­li dať hýbať o viac ako dva až tri mili­met­re.
Pri nasa­dzo­va­ní obvyk­le mier­ne poško­dí­te a pod­ria­pe­te čepeľ, tak ju zno­vu tre­ba vyhla­diť, teraz už napo­sle­dy.
Záštitu mož­no samoz­rej­me vyro­biť aj z dre­va, naprí­klad zo zvyš­kov hokej­ky. Neoverený nápad: ply­ná­ri pou­ží­va­jú plas­to­vé rúry na roz­vod ply­nu, prie­mer oko­lo 10 cm, hrúb­ka ste­ny asi 1 cm. Z rúry vyre­že­me tvar záš­ti­ty, vyro­bí­me otvor pre čepeľ, tes­ne nasa­dí­me a pri­le­pí­me… Malo by to byť dosta­toč­ne tuhé a pev­né, po nafar­be­ní aj pek­né.
Celková doba výro­by meča je asi päť až osem hodín.

Púzdro

Poriadny meč si zaslú­ži poriad­ne púzdro, čiže poš­vu. Funkčná a cel­kom pek­ná poš­va sa dá vyro­biť z novo­du­ro­vej trub­ky pri­me­ra­né­ho prie­me­ru, obvyk­le ¾ až jeden palec v prie­me­re. Trubka musí byť asi o 10 cm dlh­šia ako čepeľ Vášho meča. Postup je jed­no­du­chý, tre­ba na to neja­ké ruka­vi­ce ale­bo kuchyn­ské chňap­ky a poriad­ny infra­žia­rič. Trubku z jed­nej stra­ny rov­no­mer­ne ohre­je­te až na tep­lo­tu, kedy sa začí­na poma­ly defor­mo­vať a pri­tla­čí­te ju zľah­ka na hlad­kú rov­nú plo­chu. Pracujete opatr­ne a rad­šej na viac krát, prí­liš­ná defor­má­cia sa nedá opra­viť. Postup opa­kuj­te na dru­hej stra­ne aby ste zís­ka­li pra­vi­del­ný ovál­ny tvar poš­vy. Potom pri­me­raj­te meč do poš­vy. Nahrievame, vsú­va­me a vyťa­hu­je­me meč do zbl­b­nu­tia. Je potreb­né pou­žiť aj men­šie nási­lie pri zasú­va­ní a hlav­ne vyťa­ho­va­ní meča, kto­rý teraz slú­ži ako tŕň na tva­ro­va­nie. Trenie je mož­né zmen­šiť tak, že meč natrie­te suchým myd­lom. Pošva je dob­rá vte­dy, keď meč hlad­ko a ľah­ko kĺže von aj dnu v oboch polo­hách, ale z poš­vy nevy­pa­dá­va vlast­nou váhou. Koniec púzdra mož­no tva­ro­vať za tep­la a opra­co­vať do žela­né­ho tva­ru, naj­jed­no­duch­šie je ho sploš­tiť a na kon­ci vlo­žiť dutý nit.
Spôsob ovi­nu­tia púzdra záves­ným remien­kom je na obráz­ku. Zadný koniec mož­no obto­čiť oko­lo púzdra ešte raz a pre­vliecť popod pred­ný niž­šie zno­vu. Predný koniec sme­ru­je pred telo zľa­va, zadný koniec ide oko­lo tela a dopre­du pri­chá­dza spra­va. Púzdro je na ľavej stra­ne a ruko­väť meča sme­ru­je mier­ne dopre­du. Ovinutie je asi na prst od ústia púzdra. Remienok je oko­lo tela pomer­ne voľ­ne. Na zop­nu­tie mož­no pou­žiť ľubo­voľ­ný spô­sob, ja mám malú „katov­skú“ smyč­ku a na dru­hom kon­ci veľ­ký guľa­tý uzol…
Dá sa samoz­rej­me vymys­lieť asi mili­ón iných spô­so­bov zave­se­nia.
Jeden spô­sob ovi­nu­tia púzdra je na obráz­ku.

(obr. 7)

Konečná úprava

Hotovú čepeľ môže­me nafar­biť lie­ho­vým morid­lom na dre­vo ale­bo inou vhod­nou far­bou (naj­lep­šie ešte pred ople­te­ním ruko­vä­te), rov­na­ko ako púzdro. Moje meče sú zo zása­dy čier­ne, ruko­vä­te bie­le a záš­ti­ta a hruš­ka v far­be kovu. Na far­be­nie som pou­žil lie­ho­vú fixu „veľ­ké­ho kalib­ru“ a morid­lo, cel­kom pomá­ha aj ľah­ké nala­ko­va­nie…
Do čepe­li mož­no nie prí­liš hlbo­ko ryť, raziť razid­la­mi, vypa­ľo­vať, nale­po­vať, maľo­vať orna­men­ty a nápi­sy a podob­ne ju zdo­biť, toto je už len a len na Vás.
Hotový meč by mal mať hmot­nosť oko­lo 700 až 900 gra­mov. Technológia je vyskú­ša­ná, vyro­bil som zatiaľ deväť mečov dlhých 105cm a dva oboj­ru­čá­ky (dĺž­ka oko­lo 130cm), maji­te­lia sú spo­koj­ní.

Ak ten­to návod pomo­hol aspoň jed­né­mu bojov­ní­ko­vi k dob­rej zbra­ni, tak spl­nil svoj účel.

Semtex

Poznámka k dĺž­ke čepe­le ale­bo dĺž­ke celé­ho meča:
Uvedomil si nie­ke­dy nie­kto, kto urču­je dĺž­ku meča pre hry pod­ľa múzej­ných expo­ná­tov, že chla­pi, čo ich pou­ží­va­li boli v prie­me­re o 20 – 30 cm niž­ší ako je dneš­ná popu­lá­cia? Chlap meter osem­de­siat bol „chlap ako hora“ a väč­ši­na pôvod­ných plá­to­vých zbro­jí je vhod­ná pre dneš­ných pät­násť roč­ných chlap­cov vyso­kých oko­lo jeden a pol met­ra.
Meč, nie­len japon­ský, sa tiež vyrá­bal na mie­ru. Takže, ak sa nezme­ni­li pro­por­cie ľud­ské­ho tela, pôvod­ný meč dlhý 90cm by mal mať dnes asi 110 cm.
A na záver zopár uká­žok, je na nich sedem­roč­ný oboj­ru­čák, jeden nedo­kon­če­ný meč a môj naj­star­ší, už desať­roč­ný meč s púzdrom. Na dru­hom obráz­ku sú ruko­vä­te, nedo­kon­če­ný a naj­star­ší…
(obr. 8, obr. 9)