Bojová sekera

podrobný návod s obrázkami na dva varianty bezpečnej bojovej sekery obalenej karimatkou.

Pre obrneného, ranne-stredovekého rytiera nebol meč, napriek všeobecne rozšírenému názoru, zbraňou prvej voľby. Ako jazdec používal predovšetkým kopiju a drevco pri prvom útoku a v boji nablízko bojové kladivo, krátku sekeru, biják alebo palcát. Ako pešiak zas dával prednosť mohutnej obojručnej sekere, podobnej a príbuznej kratšej halapartni.
Takáto zbraň, pritom pomerne bezpečne použiteľná, sa dá zhotoviť aj pre účely LARPov a iných podobných hier.

Sekera vzor 1

Štvorvrstvá, hrubá asi 4 cm.
Potrebný materiál:

  • porisko motyky (primerané, dlhé 120 – 140cm, čím dlhšie – tým lepšie, ale nie príliš ťažké!!!, inak odľahčiť obrúsením na menší prierez)
  • karimatka (aj vyslúžilá, potrhaná, ale nie príliš) z jednej budú 2-3 sekery
  • výstužná tkanina (hrubé plátno, záclonovina 2mm, niečo podobné tkanine na laminovanie, ale nie sklené vlákno!)
  • plechovka chemoprénu na nesavé podklady (Chemoprén – Extrém) a riedidlo na chemoprén
  • stierka na roztieranie chemoprénu
  • ostrý nôž (najlepšie lámací, niekoľko čepelí)
  • vŕtačka s brúsnym kotúčom
  • krabice od banánov plné novín a časopisov (ako záťaž), rovné hladké dosky
  • igelitové tašky alebo hrubé igelitové vrece (separátor proti prilepeniu nežiadúcich vecí)
  • hrubé (aj tenké) liehové fixy a denaturovaný lieh
  • materiál na ozdobenie sekery a jej poriska
  • výkres, noviny, pravítka, krivítka…

Práce začneme nakreslením tvaru sekery v skutočnej veľkosti (Vzor si nájdite kde chcete, moja prvá sekera bola vyrobená podľa obrázku z počítačovej hry…). Bude nám vodítkom pri ďalšej práci. Vzor si vystrihneme.

Podľa vzoru odhadneme, aký kus karimatky budeme potrebovať, odrežeme a nalepíme na zvyšok karimatky, medzi vrstvy vložíme výstužnú tkaninu. Dbáme, aby tkanina nasiakla chemoprénom a bola natretá celá lepená plocha. Po spojení zaťažíme čo najväčšou váhou (krabica od banánov plná kníh, aj dve na seba). Podľa návodu je najdôležitejšia sila pritlačenia, nie doba pôsobenia tlaku. Necháme dôkladne, aspoň 24 hodín tuhnúť. Časť lepidla bude vytlačená von, tak používajte noviny a igelit na podloženie, aby sa neprilepili aj nepotrebné veci…

(obr. 1) (obr. 2)

Celá sekera bude zo štyroch vrstiev karimatky. Odrežeme práve zlepené dve vrstvy a zhruba upravíme rozmery.

Nalepíme porisko do patričnej polohy a necháme zaschnúť. Porisko môžeme lepiť aj pri
Ďalší postup je najlepšie vidieť z nákresu. Lepenie robíme v dvoch fázach, vždy dôkladne zaťažíme a necháme zaschnúť. Miesta na porisku, kde budú neskôr výrezy v čepeli a porisko bude obnažené omotáme aspoň sčasti lepiacou páskou (lepené miesta sa strašne zle čistia od lepidla a zvyškov karimatky)

V druhej fáze je dôležité, aby sme skutočne dobre utiahli karimatku okolo zadnej strany poriska, malo by dokonca byť badateľné, kde pod karimatkou končí. Samozrejme dôkladne natrieme celú plochu. Nakoniec zaťažíme a necháme uschnúť. Dobré utiahnutie zabezpečí pevnosť lepeného spoja, ale neskôr bude prebrúsená textilná vrstva „vyliezať“ z tvaru ostria. Najlepšie je niekoľko dní počkať, kým sa celá čepeľ „stabilizuje“ a potom „vylezenú“ vrstvu odrezať alebo ostrihať.

Tvarovanie sekery urobíme podľa vzoru, ktorý sme si pripravili na začiatku. Každý rez robíme podľa možnosti jedným plynulým ťahom ostrého noža, kolmo k podložke. Ak používame lámací nôž, často mením čepielky.

Hrany sa môžu odrezať ostrou čepielkou alebo i odstrihnúť (celú štvorvrstvu sa mi nepodarilo rozumne odstrihnúť)

Tvar ostria čepele vybrúsime (orežeme) postupne, v niekoľkých stupňoch brúsnym kotúčom pomocou ručnej vŕtačky na najvyšších otáčkach (alebo nožom, prípadne len tak, ručne, brúsnym papierom). Pracujeme v dielni alebo vonku! Prach z brúsenie karimatky vlezie úplne všade a veľmi zle sa vysáva.

(obr. 3) (obr. 4)

Zo zvyškov zlepených karimatiek môžeme na vybrúsenú čepeľ vyrobiť rôzne ozdôbky, zadné háky a podobné veci, ktoré na ňu nalepíme. Vyrežeme výrezy, pokiaľ sa na čepeli vyskytli a všetko začistíme. Chybou je, že po brúsení je povrch jemne chlpatý, ako semiš.

Vôbec najlepšie je čepeľ vôbec nenatierať a rovno použiť karimatku vhodnej farby
Pekný a zaujímavý vzhľad čepele je možné dosiahnuť tak, že sa nastrieka striebrenkou, nechá zaschnúť, potom natrie liehovým moridlom, rukou sa moridlo rozotrie (strašne špinavá robota) a po zaschnutí moridla znovu na niektorých miestach nastrieka striebrenkou. (Kedysi existovala silikónová striebrenka, ktorá mala vynikajúce vlastnosti.)

Obstojný vzhľad s výbornou trvanlivosťou možno dosiahnuť farbou z liehových fixov (permanent), chybou však je veľmi obmedzené množstvo farieb, použiteľná je prakticky len modrá a čierna.

Povrch možno natrieť syntetickou farbou a prebrúsiť, čo ale po skúsenostiach z hry neodporúčam pre bojové zbrane. Farba stvrdne a pri nárazoch praská a trhá aj molitan pod náterom.

Existuje ešte jeden spôsob vyhladenia rezanej plochy a zatiahnutia pórov. Keď sa raz budú policajti pýtať, ja som vám to neradil. Oheň… Lepidlo musí byť celkom vyschnuté a povrch neupravený náterom. Dlhým plameňom plynového zapaľovača sa prebehne po „chlpatom“ povrchu. Rýchlosť je dôležitá, chlpy sa roztavia rýchlo, a zostáva pekne hladký a uzavretý povrch

Rukoväť môžete natrieť moridlom a prípadne nalakovať, ovinúť šnúrami, vyzdobiť rytinami, vypaľovaním (dá sa pri istom smrade i do čepele), ozdobiť nitmi a cvokmi…

Konečné maľovanie a zdobenie je na Vás.

Sekera vzor 2

Trojvrstvá, ale pevnejšia, hrubá 3cm.
Potrebný materiál:

  • všetko, čo na Sekeru vzor 1 a ďalej:
  • železný drôt priemeru 8-10mm
  • štyri matice
  • vŕtačka s brúsnym kotúčom a vrtákmi
  • závitové očko s vratidlom

Práce začneme nakreslením tvaru sekery (vzor si nájdite, kde chcete) v skutočnej veľkosti. Bude nám vodítkom pri ďalšej práci. Vzor na výkrese si vystrihneme. Naznačíme na ňom aj tvar železnej výstuže. Výstuž bude uložená najmenej 4 – 6 cm od ostria a 10 cm od hrotu sekery.

Výstuž vytvarujeme z jedného kusu hladkého betonárskeho drôtu o priemere 8 – 10 mm (dostať kúpiť v predajniach hutného materiálu, pozor, nie je to typický Roxor) dobrý je i drôt na zvody hromozvodov, je pozinkovaný.

(obr. 5)

Podľa hotovej výstuže vyrežeme z jednej vrstvy karimatky diel 1 a diel 2 (ešte nemajú definitívny tvar, ten urobíme až nakoniec). Diely by mali do výstuže a okolo výstuže vojsť tesne. Diely prilepíme chemoprénom na výstuž a necháme dobre zaschnúť.

Do rukoväte vyvŕtame otvory a na konce výstuže narežeme závity. Výstuž do rukoväte uchytíme vždy dvomi maticami, jedna bude vpredu, druhá zozadu. Odporúčam pre matice urobiť lôžka, aby nepresahovali obrys rukoväte.

Ďalší postup je podobný ako v prvej variante sekery. Lepenie vonkajšej vrstvy bude trochu zložitejšie, ako v prvej variante. Musíme zabezpečiť, aby list bol v strede poriska, preto musíme použiť aj podložku z karimatky a nejakých hrubších časopisov.

Možný spôsob lepenia je na nákresoch, separátory (igelit a podobne, majú zabrániť prilepeniu podložky a časopisov) nie sú nakreslené.

(obr. 6)

Zlepené vrstvy nezabudneme utiahnuť rovnako ako v prvej variante a po zlepení dobre zaťažíme.

Tvarovanie sekery urobíme podľa vzoru, ktorý sme si pripravili na začiatku. Každý rez robíme podľa možnosti jedným plynulým ťahom ostrého noža, kolmo k podložke. Dávame pozor, kde sa nachádza výstuž, prípadne ju môžeme vysondovať ihlou.

Tvar ostria čepele vybrúsime brúsnym papierom (nožom len v núdzi) ručne alebo pomocou ručnej vŕtačky. Pracujeme v dielni alebo vonku! Prach z brúsenie karimatky (a aj drobné odrezky) vlezie úplne všade a zle sa vysáva.

(obr. 7)

Zo zvyškov a odrezkov karimatky môžeme na vybrúsenú čepeľ vyrobiť rôzne ozdôbky, háky a podobné veci, ktoré na ňu nalepíme.

Konečné maľovanie a iné zdobenie je na Vás.

Vôbec najlepšie je čepeľ vôbec nenatierať a rovno použiť karimatku vhodnej farby
Pekný a zaujímavý vzhľad čepele je možné dosiahnuť tak, že sa nastrieka striebernkou, nechá zaschnúť, potom natrie liehovým moridlom, rukou sa moridlo rozotrie (strašne špinavá robota) a po zaschnutí moridla znovu na niektorých miestach nastrieka striebrenkou. (Kedysi existovala silikónová striebrenka, ktorá mala vynikajúce vlastnosti.)

Obstojný vzhľad s výbornou trvanlivosťou možno dosiahnuť farbou z liehových fixov (permanent), chybou však je veľmi obmedzené množstvo farieb, použiteľná je prakticky len modrá a čierna.

Povrch možno natrieť syntetickou farbou a prebrúsiť, čo ale po skúsenostiach z hry neodporúčam pre bojové zbrane. Farba stvrdne a pri nárazoch praská a trhá aj molitan pod náterom.

Existuje ešte jeden spôsob vyhladenia rezanej plochy a zatiahnutia pórov. Keď sa raz budú policajti pýtať, ja som vám to neradil. Oheň… Lepidlo musí byť celkom vyschnuté a povrch neupravený náterom. Dlhým plameňom plynového zapaľovača sa prebehne po „chlpatom“ povrchu. Rýchlosť je dôležitá, chlpy sa roztavia rýchlo, a zostáva pekne hladký a uzavretý povrch.

Celková doba výroby bojovej sekery je asi päť dní, čistý čas práce päť hodín, zvyšok je schnutie lepidla a náterov.

Trvanlivosť sekier je pri pravidelných opravách aspoň jednu sezónu – aspoň päť hier.

Prajem Vám, aby Vám popísané sekery priniesli veľa víťazstiev v súbojoch.

Pri výrobe a zdobení vždy pamätajte na pravidlo HEROCONu:

Každá zbraň môže byť vyskúšaná na jej majiteľovi bez zbroje!

Takže dbajte, aby zo zbrane netrčali žiadne ostré hroty, klince, ostré hrany z tvrdého materiálu (aj dreva) a vôbec si dajte na výrobe záležať aspoň z desatiny tak, ako starí majstri.

Semtex

Poznámka:
Oba popísané druhy sekery boli skúšobne použité na hre DobroFantH 2002 s dobrým výsledkom.

Pri súboji dvoch sekier sú však dobré (najlepšie hokejové) rukavice nevyhnutné!!!

Skoro všetci (asi osem bojovníkov), ktorí skúšali súboj na sekery, dostali po prstoch poriskom súperovej zbrane!

Na druhej strane, čepeľou nevystuženej sekery sa prakticky nedá ublížiť.

Podobnou technológiou možne vyrobiť všetky zbrane typu halapartňa, bojové kladivo a podobné „náradie“.

Na jednej z akcií v Košiciach (v roku 1992) bol použitý (a následne „naveky“ zakázaný) „strašlivý kyjačisko“.

Bol vyrobený z konára (alebo to bola násada krompáču?, tiež som dostal ranu, tak sa nepamätám…) a obalený dlhými pruhmi stavebného molitanu s prierezom snáď 10×10cm. Hlava kyjaku mala priemer okolo 40 cm a celý bol asi 1,3 až 1,5 metra dlhý. Majiteľ s ňou vyhral všetky súboje. Ako správny kroll súpera tresol kyjakom a nešťastník si sadol, či chcel alebo nie. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že zásah bol ako rana perinou – neublíži, ale ustáť sa aj tak nedá.

Doplnok:

Na inete bola nájdená táto sekera (obr. 8, 9), detaily nepoznám, ale je veľmi pravdepodobné, že je urobená podobnou technológiou, s dodatočne nalepenými bokmi čepele a molitanom obalenou rukoväťou (molitanovou trubkou na tepelnú izoláciu, volá sa to Tubolit a vyrába v niekoľkých rozmeroch)