Bojová sekera

pod­rob­ný návod s obráz­ka­mi na dva varian­ty bez­peč­nej bojo­vej seke­ry oba­le­nej kari­mat­kou.

Pre obr­ne­né­ho, ran­ne-stre­do­ve­ké­ho rytie­ra nebol meč, napriek vše­obec­ne roz­ší­re­né­mu názo­ru, zbra­ňou prvej voľ­by. Ako jaz­dec pou­ží­val pre­dov­šet­kým kopi­ju a drev­co pri prvom úto­ku a v boji nablíz­ko bojo­vé kla­di­vo, krát­ku seke­ru, biják ale­bo pal­cát. Ako pešiak zas dával pred­nosť mohut­nej oboj­ruč­nej seke­re, podob­nej a prí­buz­nej krat­šej hala­par­tni.
Takáto zbraň, pri­tom pomer­ne bez­peč­ne pou­ži­teľ­ná, sa dá zho­to­viť aj pre úče­ly LARPov a iných podob­ných hier.

Sekera vzor 1

Štvorvrstvá, hru­bá asi 4 cm.
Potrebný mate­riál:

  • poris­ko moty­ky (pri­me­ra­né, dlhé 120 – 140cm, čím dlh­šie – tým lep­šie, ale nie prí­liš ťaž­ké!!!, inak odľah­čiť obrú­se­ním na men­ší prie­rez)
  • kari­mat­ka (aj vyslú­ži­lá, potr­ha­ná, ale nie prí­liš) z jed­nej budú 2–3 seke­ry
  • výstuž­ná tka­ni­na (hru­bé plát­no, zác­lo­no­vi­na 2mm, nie­čo podob­né tka­ni­ne na lami­no­va­nie, ale nie skle­né vlák­no!)
  • ple­chov­ka che­mop­ré­nu na nesa­vé pod­kla­dy (Chemoprén – Extrém) a rie­did­lo na che­mop­rén
  • stier­ka na roz­tie­ra­nie che­mop­ré­nu
  • ostrý nôž (naj­lep­šie láma­cí, nie­koľ­ko čepe­lí)
  • vŕtač­ka s brús­nym kotú­čom
  • kra­bi­ce od baná­nov plné novín a časo­pi­sov (ako záťaž), rov­né hlad­ké dosky
  • ige­li­to­vé taš­ky ale­bo hru­bé ige­li­to­vé vre­ce (sepa­rá­tor pro­ti pri­le­pe­niu nežia­dú­cich vecí)
  • hru­bé (aj ten­ké) lie­ho­vé fixy a dena­tu­ro­va­ný lieh
  • mate­riál na ozdo­be­nie seke­ry a jej poris­ka
  • výkres, novi­ny, pra­vít­ka, kri­vít­ka…

Práce začne­me nakres­le­ním tva­ru seke­ry v sku­toč­nej veľ­kos­ti (Vzor si náj­di­te kde chce­te, moja prvá seke­ra bola vyro­be­ná pod­ľa obráz­ku z počí­ta­čo­vej hry…). Bude nám vodít­kom pri ďal­šej prá­ci. Vzor si vystrih­ne­me.

Podľa vzo­ru odhad­ne­me, aký kus kari­mat­ky bude­me potre­bo­vať, odre­že­me a nale­pí­me na zvy­šok kari­mat­ky, medzi vrstvy vlo­ží­me výstuž­nú tka­ni­nu. Dbáme, aby tka­ni­na nasiak­la che­mop­ré­nom a bola natre­tá celá lepe­ná plo­cha. Po spo­je­ní zaťa­ží­me čo naj­väč­šou váhou (kra­bi­ca od baná­nov plná kníh, aj dve na seba). Podľa návo­du je naj­dô­le­ži­tej­šia sila pri­tla­če­nia, nie doba pôso­be­nia tla­ku. Necháme dôklad­ne, aspoň 24 hodín tuhnúť. Časť lepid­la bude vytla­če­ná von, tak pou­ží­vaj­te novi­ny a ige­lit na pod­lo­že­nie, aby sa nepri­le­pi­li aj nepot­reb­né veci…

(obr. 1) (obr. 2)

Celá seke­ra bude zo šty­roch vrs­tiev kari­mat­ky. Odrežeme prá­ve zle­pe­né dve vrstvy a zhru­ba upra­ví­me roz­me­ry.

Nalepíme poris­ko do pat­rič­nej polo­hy a nechá­me zasc­hnúť. Porisko môže­me lepiť aj pri
Ďalší postup je naj­lep­šie vidieť z nák­re­su. Lepenie robí­me v dvoch fázach, vždy dôklad­ne zaťa­ží­me a nechá­me zasc­hnúť. Miesta na poris­ku, kde budú neskôr výre­zy v čepe­li a poris­ko bude obna­že­né omo­tá­me aspoň sčas­ti lepia­cou pás­kou (lepe­né mies­ta sa straš­ne zle čis­tia od lepid­la a zvyš­kov kari­mat­ky)

V dru­hej fáze je dôle­ži­té, aby sme sku­toč­ne dob­re utiah­li kari­mat­ku oko­lo zadnej stra­ny poris­ka, malo by dokon­ca byť bada­teľ­né, kde pod kari­mat­kou kon­čí. Samozrejme dôklad­ne natrie­me celú plo­chu. Nakoniec zaťa­ží­me a nechá­me uschnúť. Dobré utia­hnu­tie zabez­pe­čí pev­nosť lepe­né­ho spo­ja, ale neskôr bude pre­brú­se­ná tex­til­ná vrstva „vylie­zať“ z tva­ru ostria. Najlepšie je nie­koľ­ko dní počkať, kým sa celá čepeľ „sta­bi­li­zu­je“ a potom „vyle­ze­nú“ vrstvu odre­zať ale­bo ostri­hať.

Tvarovanie seke­ry uro­bí­me pod­ľa vzo­ru, kto­rý sme si pri­pra­vi­li na začiat­ku. Každý rez robí­me pod­ľa mož­nos­ti jed­ným ply­nu­lým ťahom ostré­ho noža, kol­mo k pod­lož­ke. Ak pou­ží­va­me láma­cí nôž, čas­to mením čepiel­ky.

Hrany sa môžu odre­zať ostrou čepiel­kou ale­bo i odstri­hnúť (celú štvor­vrstvu sa mi nepo­da­ri­lo roz­um­ne odstri­hnúť)

Tvar ostria čepe­le vybrú­si­me (ore­že­me) postup­ne, v nie­koľ­kých stup­ňoch brús­nym kotú­čom pomo­cou ruč­nej vŕtač­ky na naj­vyš­ších otáč­kach (ale­bo nožom, prí­pad­ne len tak, ruč­ne, brús­nym papie­rom). Pracujeme v diel­ni ale­bo von­ku! Prach z brú­se­nie kari­mat­ky vle­zie úpl­ne vša­de a veľ­mi zle sa vysá­va.

(obr. 3) (obr. 4)

Zo zvyš­kov zle­pe­ných kari­ma­tiek môže­me na vybrú­se­nú čepeľ vyro­biť rôz­ne ozdôb­ky, zadné háky a podob­né veci, kto­ré na ňu nale­pí­me. Vyrežeme výre­zy, pokiaľ sa na čepe­li vyskyt­li a všet­ko začis­tí­me. Chybou je, že po brú­se­ní je povrch jem­ne chl­pa­tý, ako semiš.

Vôbec naj­lep­šie je čepeľ vôbec nena­tie­rať a rov­no pou­žiť kari­mat­ku vhod­nej far­by
Pekný a zau­jí­ma­vý vzhľad čepe­le je mož­né dosiah­nuť tak, že sa nastrie­ka strieb­ren­kou, nechá zasc­hnúť, potom natrie lie­ho­vým morid­lom, rukou sa morid­lo rozot­rie (straš­ne špi­na­vá robo­ta) a po zasc­hnu­tí morid­la zno­vu na nie­kto­rých mies­tach nastrie­ka strieb­ren­kou. (Kedysi exis­to­va­la sili­kó­no­vá strieb­ren­ka, kto­rá mala vyni­ka­jú­ce vlast­nos­ti.)

Obstojný vzhľad s výbor­nou trvan­li­vos­ťou mož­no dosiah­nuť far­bou z lie­ho­vých fixov (per­ma­nent), chy­bou však je veľ­mi obme­dze­né množ­stvo farieb, pou­ži­teľ­ná je prak­tic­ky len mod­rá a čier­na.

Povrch mož­no natrieť syn­te­tic­kou far­bou a pre­brú­siť, čo ale po skú­se­nos­tiach z hry neod­po­rú­čam pre bojo­vé zbra­ne. Farba stvrd­ne a pri nára­zoch pras­ká a trhá aj moli­tan pod náte­rom.

Existuje ešte jeden spô­sob vyhla­de­nia reza­nej plo­chy a zatia­hnu­tia pórov. Keď sa raz budú poli­caj­ti pýtať, ja som vám to nera­dil. Oheň… Lepidlo musí byť cel­kom vysc­hnu­té a povrch neup­ra­ve­ný náte­rom. Dlhým pla­me­ňom ply­no­vé­ho zapa­ľo­va­ča sa pre­beh­ne po „chl­pa­tom“ povr­chu. Rýchlosť je dôle­ži­tá, chl­py sa roz­ta­via rých­lo, a zostá­va pek­ne hlad­ký a uzav­re­tý povrch

Rukoväť môže­te natrieť morid­lom a prí­pad­ne nala­ko­vať, ovi­núť šnú­ra­mi, vyzdo­biť ryti­na­mi, vypa­ľo­va­ním (dá sa pri istom smra­de i do čepe­le), ozdo­biť nit­mi a cvok­mi…

Konečné maľo­va­nie a zdo­be­nie je na Vás.

Sekera vzor 2

Trojvrstvá, ale pev­nej­šia, hru­bá 3cm.
Potrebný mate­riál:

  • všet­ko, čo na Sekeru vzor 1 a ďalej:
  • želez­ný drôt prie­me­ru 8–10mm
  • šty­ri mati­ce
  • vŕtač­ka s brús­nym kotú­čom a vrták­mi
  • závi­to­vé očko s vra­tid­lom

Práce začne­me nakres­le­ním tva­ru seke­ry (vzor si náj­di­te, kde chce­te) v sku­toč­nej veľ­kos­ti. Bude nám vodít­kom pri ďal­šej prá­ci. Vzor na výkre­se si vystrih­ne­me. Naznačíme na ňom aj tvar želez­nej výstu­že. Výstuž bude ulo­že­ná naj­me­nej 4 – 6 cm od ostria a 10 cm od hro­tu seke­ry.

Výstuž vytva­ru­je­me z jed­né­ho kusu hlad­ké­ho beto­nár­ske­ho drô­tu o prie­me­re 8 – 10 mm (dostať kúpiť v pre­daj­niach hut­né­ho mate­riá­lu, pozor, nie je to typic­ký Roxor) dob­rý je i drôt na zvo­dy hro­mo­zvo­dov, je pozin­ko­va­ný.

(obr. 5)

Podľa hoto­vej výstu­že vyre­že­me z jed­nej vrstvy kari­mat­ky diel 1 a diel 2 (ešte nema­jú defi­ni­tív­ny tvar, ten uro­bí­me až nako­niec). Diely by mali do výstu­že a oko­lo výstu­že vojsť tes­ne. Diely pri­le­pí­me che­mop­ré­nom na výstuž a nechá­me dob­re zasc­hnúť.

Do ruko­vä­te vyvŕ­ta­me otvo­ry a na kon­ce výstu­že nare­že­me závi­ty. Výstuž do ruko­vä­te uchy­tí­me vždy dvo­mi mati­ca­mi, jed­na bude vpre­du, dru­há zoza­du. Odporúčam pre mati­ce uro­biť lôž­ka, aby nepre­sa­ho­va­li obrys ruko­vä­te.

Ďalší postup je podob­ný ako v prvej varian­te seke­ry. Lepenie von­kaj­šej vrstvy bude tro­chu zlo­ži­tej­šie, ako v prvej varian­te. Musíme zabez­pe­čiť, aby list bol v stre­de poris­ka, pre­to musí­me pou­žiť aj pod­lož­ku z kari­mat­ky a neja­kých hrub­ších časo­pi­sov.

Možný spô­sob lepe­nia je na nák­re­soch, sepa­rá­to­ry (ige­lit a podob­ne, majú zabrá­niť pri­le­pe­niu pod­lož­ky a časo­pi­sov) nie sú nakres­le­né.

(obr. 6)

Zlepené vrstvy neza­bud­ne­me utiah­nuť rov­na­ko ako v prvej varian­te a po zle­pe­ní dob­re zaťa­ží­me.

Tvarovanie seke­ry uro­bí­me pod­ľa vzo­ru, kto­rý sme si pri­pra­vi­li na začiat­ku. Každý rez robí­me pod­ľa mož­nos­ti jed­ným ply­nu­lým ťahom ostré­ho noža, kol­mo k pod­lož­ke. Dávame pozor, kde sa nachá­dza výstuž, prí­pad­ne ju môže­me vyson­do­vať ihlou.

Tvar ostria čepe­le vybrú­si­me brús­nym papie­rom (nožom len v núdzi) ruč­ne ale­bo pomo­cou ruč­nej vŕtač­ky. Pracujeme v diel­ni ale­bo von­ku! Prach z brú­se­nie kari­mat­ky (a aj drob­né odrez­ky) vle­zie úpl­ne vša­de a zle sa vysá­va.

(obr. 7)

Zo zvyš­kov a odrez­kov kari­mat­ky môže­me na vybrú­se­nú čepeľ vyro­biť rôz­ne ozdôb­ky, háky a podob­né veci, kto­ré na ňu nale­pí­me.

Konečné maľo­va­nie a iné zdo­be­nie je na Vás.

Vôbec naj­lep­šie je čepeľ vôbec nena­tie­rať a rov­no pou­žiť kari­mat­ku vhod­nej far­by
Pekný a zau­jí­ma­vý vzhľad čepe­le je mož­né dosiah­nuť tak, že sa nastrie­ka strie­bern­kou, nechá zasc­hnúť, potom natrie lie­ho­vým morid­lom, rukou sa morid­lo rozot­rie (straš­ne špi­na­vá robo­ta) a po zasc­hnu­tí morid­la zno­vu na nie­kto­rých mies­tach nastrie­ka strieb­ren­kou. (Kedysi exis­to­va­la sili­kó­no­vá strieb­ren­ka, kto­rá mala vyni­ka­jú­ce vlast­nos­ti.)

Obstojný vzhľad s výbor­nou trvan­li­vos­ťou mož­no dosiah­nuť far­bou z lie­ho­vých fixov (per­ma­nent), chy­bou však je veľ­mi obme­dze­né množ­stvo farieb, pou­ži­teľ­ná je prak­tic­ky len mod­rá a čier­na.

Povrch mož­no natrieť syn­te­tic­kou far­bou a pre­brú­siť, čo ale po skú­se­nos­tiach z hry neod­po­rú­čam pre bojo­vé zbra­ne. Farba stvrd­ne a pri nára­zoch pras­ká a trhá aj moli­tan pod náte­rom.

Existuje ešte jeden spô­sob vyhla­de­nia reza­nej plo­chy a zatia­hnu­tia pórov. Keď sa raz budú poli­caj­ti pýtať, ja som vám to nera­dil. Oheň… Lepidlo musí byť cel­kom vysc­hnu­té a povrch neup­ra­ve­ný náte­rom. Dlhým pla­me­ňom ply­no­vé­ho zapa­ľo­va­ča sa pre­beh­ne po „chl­pa­tom“ povr­chu. Rýchlosť je dôle­ži­tá, chl­py sa roz­ta­via rých­lo, a zostá­va pek­ne hlad­ký a uzav­re­tý povrch.

Celková doba výro­by bojo­vej seke­ry je asi päť dní, čis­tý čas prá­ce päť hodín, zvy­šok je schnu­tie lepid­la a náte­rov.

Trvanlivosť sekier je pri pra­vi­del­ných opra­vách aspoň jed­nu sezó­nu – aspoň päť hier.

Prajem Vám, aby Vám popí­sa­né seke­ry pri­nies­li veľa víťazs­tiev v súbo­joch.

Pri výrobe a zdobení vždy pamätajte na pravidlo HEROCONu:

Každá zbraň môže byť vyskúšaná na jej majiteľovi bez zbroje!

Takže dbaj­te, aby zo zbra­ne netr­ča­li žiad­ne ostré hro­ty, klin­ce, ostré hra­ny z tvr­dé­ho mate­riá­lu (aj dre­va) a vôbec si daj­te na výro­be zále­žať aspoň z desa­ti­ny tak, ako sta­rí maj­stri.

Semtex

Poznámka:
Oba popí­sa­né dru­hy seke­ry boli skú­šob­ne pou­ži­té na hre DobroFantH 2002 s dob­rým výsled­kom.

Pri súbo­ji dvoch sekier sú však dob­ré (naj­lep­šie hoke­jo­vé) ruka­vi­ce nevy­hnut­né!!!

Skoro všet­ci (asi osem bojov­ní­kov), kto­rí skú­ša­li súboj na seke­ry, dosta­li po prs­toch poris­kom súpe­ro­vej zbra­ne!

Na dru­hej stra­ne, čepe­ľou nevys­tu­že­nej seke­ry sa prak­tic­ky nedá ublí­žiť.

Podobnou tech­no­ló­gi­ou mož­ne vyro­biť všet­ky zbra­ne typu hala­part­ňa, bojo­vé kla­di­vo a podob­né „nára­die“.

Na jed­nej z akcií v Košiciach (v roku 1992) bol pou­ži­tý (a násled­ne „nave­ky“ zaká­za­ný) „straš­li­vý kyja­čis­ko“.

Bol vyro­be­ný z koná­ra (ale­bo to bola nása­da krom­pá­ču?, tiež som dostal ranu, tak sa nepa­mä­tám…) a oba­le­ný dlhý­mi pruh­mi sta­veb­né­ho moli­ta­nu s prie­re­zom snáď 10×10cm. Hlava kyja­ku mala prie­mer oko­lo 40 cm a celý bol asi 1,3 až 1,5 met­ra dlhý. Majiteľ s ňou vyhral všet­ky súbo­je. Ako správ­ny kroll súpe­ra tre­sol kyja­kom a nešťast­ník si sadol, či chcel ale­bo nie. Z vlast­nej skú­se­nos­ti môžem pove­dať, že zásah bol ako rana peri­nou – neub­lí­ži, ale ustáť sa aj tak nedá.

Doplnok:

Na ine­te bola náj­de­ná táto seke­ra (obr. 8, 9), detai­ly nepo­znám, ale je veľ­mi prav­de­po­dob­né, že je uro­be­ná podob­nou tech­no­ló­gi­ou, s doda­toč­ne nale­pe­ný­mi bok­mi čepe­le a moli­ta­nom oba­le­nou ruko­vä­ťou (moli­ta­no­vou trub­kou na tepel­nú izo­lá­ciu, volá sa to Tubolit a vyrá­ba v nie­koľ­kých roz­me­roch)