Ťaženie pre nováčikov v Košiciach

Ako už býva po akciách zvy­kom, pat­rí sa čo-to zbi­lan­co­vať. Hľadajú sa pre­to odpo­ve­de na otáz­ky ako napr. „bolo dosť ľudí, uká­za­li sa neja­ké nové tvá­re, boli všet­ci spo­koj­ní, panu­je eufó­ria z dob­re vyko­na­nej prá­ce“…

Ako už býva po akciách zvy­kom, pat­rí sa čo-to zbi­lan­co­vať. Hľadajú sa pre­to odpo­ve­de na otáz­ky ako napr. „bolo dosť ľudí, uká­za­li sa neja­ké nové tvá­re, boli všet­ci spo­koj­ní, panu­je eufó­ria z dob­re vyko­na­nej prá­ce“…

A tak daj­me tomu, že som to prá­ve ja, oso­ba vzdia­le­ne pri­po­mí­na­jú­ca pre­dĺže­nú ruku orga­ni­zá­to­rov z BOSS‑u (pre nezna­lých prob­le­ma­ti­ky Broterhood of Steel and Sorcery z Považskej Bystrice – http://​www​.slad​.sk/​i​n​d​e​x​.​p​h​p​?​k​l​a​n​=84), kto­rí pri­ja­li ponu­ku Vratka v rám­ci Dbf Infúzie 2008 tro­chu oži­viť košic­kú LARP-ovú scé­nu svo­jím mode­lo­vým ťaže­ním, takým legen­dár­nym v oko­lí svoj­ho pôso­bis­ka. Takže, skú­sim byť struč­ný, vec­ný a výstiž­ný, ako bonus sa pokú­sim pou­žiť mini­mál­ne množ­stvo gra­ma­tic­kých chýb, a tak výchov­ne vplý­vať na slo­ven­skú LARP-ovú komunitu…;o)

Pre isto­tu a vše­obec­ný pre­hľad najprv skú­sim načrt­núť hlav­nú myš­lien­ku ťaže­ní, v prí­pa­de mojich omy­lov ma urči­te v dis­ku­sii BOSS-orá­ci opra­via. Ťaženie ako také má jed­nu-jedi­nú úlo­hu (cieľ, pod­sta­tu, záu­jem, …), kto­rou nie je nič iné, ako roz­ší­re­nie člen­skej základ­ne LARP‑u, pri­čom dôraz je kla­de­ný pre­dov­šet­kým na kva­lit­ný RP (RolePlay), chuť hrať sa, utu­žo­va­nie vzťa­hov v komu­ni­te a výcho­va poten­ciál­nych orga­ni­zá­to­rov vlast­ných akcií, pri­čom pre maxi­mál­ne pote­še­nie z hra­nia sa pou­ží­va sys­tém pra­vi­diel zva­ný šatrh. A keď­že sa ria­dia orgo­via tej­to zosta­vy zása­dou „ nová­či­kov nikdy nie je dosť“, zaví­ta­li so svo­jím ťaže­ním aj do Košíc.

Toto prvé ťaže­nie bolo orga­ni­zo­va­né for­mou hry, kto­rej sa vše­obec­ne hovo­rí „dru­ži­nov­ka“. Ide po bojov­ke o dru­hý her­ne naj­jed­no­duch­ší sys­tém, keď hrá­či hra­jú­ci rôz­ne posta­vy a cha­rak­te­ry sa v dru­ži­nách pohy­bu­jú po vopred vytý­če­nej tra­se, na kto­rej plnia úlo­hy pred nich posta­ve­né. Tento sys­tém zvo­li­li orga­ni­zá­to­ri na zákla­de skú­se­nos­tí s orga­ni­zá­ci­ou nie­koľ­kých podob­ných akcií počas nie­koľ­kých rokov. Ak náho­dou mal ten­to sys­tém pre začia­toč­ní­kov neja­kú nevý­ho­du, tak tú, že nová­či­ko­via sú „vede­ní“ pri­de­le­ný­mi „lek­tor­mi“ z radov skú­se­ných hrá­čov ako teľa­tá, a to na úkor vlast­nej tvo­ri­vos­ti. Avšak z toho, ako som mal mož­nosť počas hry vidieť lek­to­rov pri prá­ci, plni­li skôr úlo­hu akých­si „pobá­da­čov“, kto­rí pod­str­ku­jú hrá­čom mož­nosť roz­ho­do­va­nia v daných situ­áciách, pri­čom spô­sob „ako hrať“ im pred­vá­dza­li aj počas stre­tov s nimi CP (cudzie posta­vy), kto­rých bolo v hre ozaj neúre­kom (víla, duch pra­me­ňa, nepria­teľ­ská pat­ro­la, lúpež­ní­ci, čer­no­kňaž­ník s armá­dou…)

Nosnou myš­lien­kou toh­to kon­krét­ne­ho ťaže­nia bola misia malej vojen­skej jed­not­ky za živou vodou pre svoj­ho panov­ní­ka. Keďže jed­not­ky boli vysla­né hlbo­ko do nie prá­ve pria­teľ­skej oblas­ti, o krí­zo­vé situ­ácie nebo­la núdza, hrá­či tak dosta­li mož­nosť skú­siť rie­šiť ich ako silou, tak i dip­lo­ma­tic­ky. A tre­ba pri­znať, samoz­rej­me ten­to­raz len z pohľa­du jed­né­ho z lúpež­ní­kov, že s občas väč­ším, ino­ke­dy zase men­ším postr­če­ním zo stra­ny „veli­te­ľov“ to zvlá­da­li viac než dob­re.

Ak mám hod­no­tiť dru­ži­ny pod­ľa toho, ako sa sprá­va­li a hra­li sme­rom k par­tii lúpež­ní­kov zosku­pe­nej oko­lo mojej oso­by, venu­jem pár postre­hov k hra­niu úpl­ne zdar­ma:

1.Ak zosie­la­te kúz­lo, pohraj­te sa s ním – zaklí­nad­lo, ges­tá, neja­ký nosič (veľ­mi dob­rý bol v tom­to sme­re Stelmi, tuším v posled­nej dru­ži­ne, klo­búk dolu)…
2.Ak dáva­te doko­py zra­ne­né­ho dru­ha, pohraj­te sa s tým – obvä­zy, mas­tič­ky, eli­xí­ry (tu naprí­klad sa mi pozdá­va­la lie­či­teľ­ka v prvej dru­ži­ne, keď dáva­la doko­py Jokerov bachor, ale aj medik – polo­tr­pas­lík)…
3.Ak sa šer­mu­je a boju­je pod­ľa šatr­hu, zra­ne­nia sa hra­jú. Ak nie­ko­mu udrie­te špič­kou meča po rame­ne, neča­kaj­te, že dotyč­ný umrie, je to kraj­ne neprav­de­po­dob­né…
4.Nie kaž­dý, kto má zbraň, vás chce nut­ne zabiť…
5.Nebojte sa hrať aj sami za seba a nahrá­vať si s dru­hou stra­nou, pokoj­ne sa uvoľ­ni­te, veď je to len hra a zába­va…

Ak by som mal zosta­viť pora­die šty­roch dru­žín pod­ľa toho, ako sa mi páči­lo ich
hra­nie, tak ho rad­šej nezo­sta­vím, aby som nie­ko­ho neprip­ra­vil o elán a nad­še­nie, bola by to ško­da, kaž­dý mňa a ľudí oko­lo mňa neja­kým spô­so­bom prek­va­pil, para­dox­ne viac ako pozi­tív­ne. Klobúk dolu, neča­kal som, že nie­kto, kto prak­tic­ky nemá potu­chy o tom, do čoho ide, sa pre­ja­ví tak, ako sa pre­ja­vil. Skrátka, pod­ľa mňa ťaže­nie uká­za­lo, že v Košiciach je stá­le dosť ľudí ochot­ných sa LARP-om veno­vať a navy­še sa v tej­to oblas­ti aj zlep­šo­vať a pra­co­vať na sebe, čo mi potvr­di­li naj­mä nová­či­ko­via v kos­tý­moch, kto­ré kva­li­ta­tív­ne pre­sa­hu­jú kos­tým nejed­né­ho „mazá­ka“.

A jed­na veľ­mi struč­ná a veľ­mi nepres­ná šta­tis­ti­ka na záver – poča­sie vyšlo, ľudí sa naz­bie­ra­lo vyše 50 (Košice, Prešov, Bardejov, Severania a mož­no ešte kto­si, o kom neviem), her­né úze­mie cel­kom roz­ľah­lé a pes­tré, počet roz­da­ných letá­kov ohľa­dom fúzie znač­ný, nasa­de­nie pri cap­tu­re the flag neko­neč­né, ocho­ta ľudí deba­to­vať veľ­ká, ohla­sy nová­či­kov pozi­tív­ne, počet prí­sľu­bov na ďal­šie akcie sluš­ný, sna­ha regis­tro­vať sa na SLAD‑e tiež tak.

Určite budú súhla­siť všet­ci zúčast­ne­ní, ak napí­šem „teším sa na neja­ký ďal­ší košic­ký LARP, ten­to­raz mož­no aj z diel­ne nie­kto­ré­ho sobot­né­ho nová­či­ka“.

PS: A za Košice by sa pat­ri­lo poďa­ko­vať aj BOSS-orá­kom, že sa necha­li tak ľah­ko uke­cať a dali si tú náma­hu pred­viesť šatrh aj u nás doma, a tak potvr­diť, že je to sys­tém s budúc­nos­ťou.

                                                                             Milan „Olaff“ Madlenák