Ťaženie pre nováčikov v Košiciach

Ako už býva po akciách zvykom, patrí sa čo-to zbilancovať. Hľadajú sa preto odpovede na otázky ako napr. „bolo dosť ľudí, ukázali sa nejaké nové tváre, boli všetci spokojní, panuje eufória z dobre vykonanej práce“…

Ako už býva po akciách zvykom, patrí sa čo-to zbilancovať. Hľadajú sa preto odpovede na otázky ako napr. „bolo dosť ľudí, ukázali sa nejaké nové tváre, boli všetci spokojní, panuje eufória z dobre vykonanej práce“…

A tak dajme tomu, že som to práve ja, osoba vzdialene pripomínajúca predĺženú ruku organizátorov z BOSS-u (pre neznalých problematiky Broterhood of Steel and Sorcery z Považskej Bystrice – http://www.slad.sk/index.php?klan=84), ktorí prijali ponuku Vratka v rámci Dbf Infúzie 2008 trochu oživiť košickú LARP-ovú scénu svojím modelovým ťažením, takým legendárnym v okolí svojho pôsobiska. Takže, skúsim byť stručný, vecný a výstižný, ako bonus sa pokúsim použiť minimálne množstvo gramatických chýb, a tak výchovne vplývať na slovenskú LARP-ovú komunitu…;o)

Pre istotu a všeobecný prehľad najprv skúsim načrtnúť hlavnú myšlienku ťažení, v prípade mojich omylov ma určite v diskusii BOSS-oráci opravia. Ťaženie ako také má jednu-jedinú úlohu (cieľ, podstatu, záujem, …), ktorou nie je nič iné, ako rozšírenie členskej základne LARP-u, pričom dôraz je kladený predovšetkým na kvalitný RP (RolePlay), chuť hrať sa, utužovanie vzťahov v komunite a výchova potenciálnych organizátorov vlastných akcií, pričom pre maximálne potešenie z hrania sa používa systém pravidiel zvaný šatrh. A keďže sa riadia orgovia tejto zostavy zásadou „ nováčikov nikdy nie je dosť“, zavítali so svojím ťažením aj do Košíc.

Toto prvé ťaženie bolo organizované formou hry, ktorej sa všeobecne hovorí „družinovka“. Ide po bojovke o druhý herne najjednoduchší systém, keď hráči hrajúci rôzne postavy a charaktery sa v družinách pohybujú po vopred vytýčenej trase, na ktorej plnia úlohy pred nich postavené. Tento systém zvolili organizátori na základe skúseností s organizáciou niekoľkých podobných akcií počas niekoľkých rokov. Ak náhodou mal tento systém pre začiatočníkov nejakú nevýhodu, tak tú, že nováčikovia sú „vedení“ pridelenými „lektormi“ z radov skúsených hráčov ako teľatá, a to na úkor vlastnej tvorivosti. Avšak z toho, ako som mal možnosť počas hry vidieť lektorov pri práci, plnili skôr úlohu akýchsi „pobádačov“, ktorí podstrkujú hráčom možnosť rozhodovania v daných situáciách, pričom spôsob „ako hrať“ im predvádzali aj počas stretov s nimi CP (cudzie postavy), ktorých bolo v hre ozaj neúrekom (víla, duch prameňa, nepriateľská patrola, lúpežníci, černokňažník s armádou…)

Nosnou myšlienkou tohto konkrétneho ťaženia bola misia malej vojenskej jednotky za živou vodou pre svojho panovníka. Keďže jednotky boli vyslané hlboko do nie práve priateľskej oblasti, o krízové situácie nebola núdza, hráči tak dostali možnosť skúsiť riešiť ich ako silou, tak i diplomaticky. A treba priznať, samozrejme tentoraz len z pohľadu jedného z lúpežníkov, že s občas väčším, inokedy zase menším postrčením zo strany „veliteľov“ to zvládali viac než dobre.

Ak mám hodnotiť družiny podľa toho, ako sa správali a hrali smerom k partii lúpežníkov zoskupenej okolo mojej osoby, venujem pár postrehov k hraniu úplne zdarma:

1.Ak zosielate kúzlo, pohrajte sa s ním – zaklínadlo, gestá, nejaký nosič (veľmi dobrý bol v tomto smere Stelmi, tuším v poslednej družine, klobúk dolu)…
2.Ak dávate dokopy zraneného druha, pohrajte sa s tým – obväzy, mastičky, elixíry (tu napríklad sa mi pozdávala liečiteľka v prvej družine, keď dávala dokopy Jokerov bachor, ale aj medik – polotrpaslík)…
3.Ak sa šermuje a bojuje podľa šatrhu, zranenia sa hrajú. Ak niekomu udriete špičkou meča po ramene, nečakajte, že dotyčný umrie, je to krajne nepravdepodobné…
4.Nie každý, kto má zbraň, vás chce nutne zabiť…
5.Nebojte sa hrať aj sami za seba a nahrávať si s druhou stranou, pokojne sa uvoľnite, veď je to len hra a zábava…

Ak by som mal zostaviť poradie štyroch družín podľa toho, ako sa mi páčilo ich
hranie, tak ho radšej nezostavím, aby som niekoho nepripravil o elán a nadšenie, bola by to škoda, každý mňa a ľudí okolo mňa nejakým spôsobom prekvapil, paradoxne viac ako pozitívne. Klobúk dolu, nečakal som, že niekto, kto prakticky nemá potuchy o tom, do čoho ide, sa prejaví tak, ako sa prejavil. Skrátka, podľa mňa ťaženie ukázalo, že v Košiciach je stále dosť ľudí ochotných sa LARP-om venovať a navyše sa v tejto oblasti aj zlepšovať a pracovať na sebe, čo mi potvrdili najmä nováčikovia v kostýmoch, ktoré kvalitatívne presahujú kostým nejedného „mazáka“.

A jedna veľmi stručná a veľmi nepresná štatistika na záver – počasie vyšlo, ľudí sa nazbieralo vyše 50 (Košice, Prešov, Bardejov, Severania a možno ešte ktosi, o kom neviem), herné územie celkom rozľahlé a pestré, počet rozdaných letákov ohľadom fúzie značný, nasadenie pri capture the flag nekonečné, ochota ľudí debatovať veľká, ohlasy nováčikov pozitívne, počet prísľubov na ďalšie akcie slušný, snaha registrovať sa na SLAD-e tiež tak.

Určite budú súhlasiť všetci zúčastnení, ak napíšem „teším sa na nejaký ďalší košický LARP, tentoraz možno aj z dielne niektorého sobotného nováčika“.

PS: A za Košice by sa patrilo poďakovať aj BOSS-orákom, že sa nechali tak ľahko ukecať a dali si tú námahu predviesť šatrh aj u nás doma, a tak potvrdiť, že je to systém s budúcnosťou.

                                                                             Milan „Olaff“ Madlenák