Les Garoton 2005

Pseudoreport, ale­bo čo mi na hre vadi­lo“
Horúca repor­táž z uply­nu­lé­ho Erkenoveho LARPu na plo­chách kaš­tia­ľa Betliarského, písa­ná perom zbož­ňo­va­né­ho a nená­vi­de­né­ho maj­stra pro­vo­ka­té­ra. Vyprovokuje Vás?

Je za nami ďal­ší roč­ník lar­pu nazý­va­ne­ho tiež Erkenovým. A ako sa tak zdá, som prav­de­po­dob­ne prvá oso­ba, kto­rá sa pokú­si načrt­núť zopár postre­hov z hry. A tiež prav­de­po­dob­ne prvá oso­ba, na kto­rú sa zne­sie hnev orga­ni­zá­to­rov, kto­rí nepo­chyb­ne obe­to­va­li veľa času a úsi­lia príp­ra­ve sve­ta, pra­vi­diel a dob­ro­druž­stiev pre pote­še­nie a poba­ve­nie nevďač­ných hrá­čov…
Na larp som sa tešil jed­nak kvô­li stret­nu­tiu sa s oso­ba­mi, s kto­rý­mi som sa rok nevi­del, ale tiež na kva­lit­nú a vyvá­že­nú hru, nie nepo­dob­nú tej minu­lej. A musim uznať, že prvý dojem bol sku­toč­ne impo­zant­ný, hádam by sa dal pri­rov­nať ku kar­ne­va­lu v Riu. Na tom­to lar­pe sa zúčast­ni­li elfo­via, kto­rí ozaj vyze­ra­li ako elfo­via, orko­via, kto­rí ako orko­via vyze­ra­li, boli tu tiež dro­wo­via, dry­á­da a kopec ľudí. Samozrejme, aj ten­to rok sa obja­vi­lo zopár indi­vi­duí, kto­rí si larp spliet­li so základ­nou vojen­skou služ­bou, ale tí sa v pod­sta­te „stra­ti­li v dave“ kva­lit­ne vystro­je­ných hrá­čov. Jedna vec ma ale zau­ja­la aj tu. Mnoho hrá­čov dosta­lo tzv. DOVEDNOSTNÉ BODY za zná­zor­ne­nie rasy. Poniektorí ľudia vied­li sia­ho­dl­hé deba­ty so samot­ným Erkenom ohľa­dom zne­vý­hod­ne­nia ľudí ako rasy, no bez­ús­peš­ne. Musím uznať, na kos­tý­moch sa čo to pre­ja­vi­lo, za rasy boli pri­de­le­né DOVEDNOSTNÉ BODY v prvý deň hry. Prečo sa ale body nesťa­ho­va­li v deň dru­hý a tre­tí, keď sa mno­hí z hrá­čov roz­hod­li svo­je posta­vy „ukrá­tiť“ o cha­rak­te­ris­tic­ké rysy len kvô­li poča­siu?
Mnohých z tých­to hrá­čov som potom pria­mo počas dia­nia tak­mer ani nevi­del, pre­to­že hra­cia plo­cha bola prí­liš veľ­ká a pre­pl­ne­ná oso­ba­mi, kto­rí sa zahra­ba­li nie­kde na svo­jom uta­je­nom mies­teč­ku a poväč­ši­ne „expo­va­li“ (toto slo­vo nezná­šam, ale z úst hrá­čov i orgov zaznie­va­lo pri­čas­to…), zatiaľ čo medzi nimi pole­to­va­li posta­vy neus­tá­le nie­ko­ho či nie­čo hľa­da­jú­ce. Hlavne prvý deň sa nie­sol v zna­me­ní „lovu na bylin­ky“, tie však boli nedos­tat­ko­vým tova­rom, čím trpe­li pre­dov­šet­kým oso­by zaobe­ra­jú­ce sa výro­bou či mie­ša­ním nápo­jov, jedov a eli­xí­rov- alchy­mis­ti a zlo­de­ji. Tak sa sta­lo, že mono­pol na bylin­ky si zria­di­li dru­idi, kto­rým ale nie vždy uro­di­lo (mali per­cen­tu­ál­nu úspeš­nosť pes­to­va­nia byli­niek…) a ak sa náho­dou aj uro­di­lo, tak sa občas aj tak neuro­di­lo, pre­to­že orgo­via len ťaž­ko stí­ha­li záso­bo­vať spo­mí­na­nú pri­veľ­kú her­nú plo­chu. Okrem iné­ho tiež chý­ba­li „pri­ro­dze­né“ mies­ta výsky­tu byli­niek, kto­ré ak aj náho­dou boli, len málo­kto o nich vedel…
Tak sa sta­lo, že moc­ný­mi sa zda­li byť prá­ve dru­idi. Na prek­va­pe­nie sa tak ale nesta­lo, tí mali väč­ši­nou dosť prá­ce so svo­ji­mi sad­mi. A tak sa, zase na prek­va­pe­nie, stá­va­li čoraz moc­nej­ší­mi mágo­via a iné kúzel­né posta­vy- okrem bar­dov, kto­rí, nie­kto­rí urči­te, si roz­hod­ne moc zába­vy neuži­li a ani neroz­da­li. A tiež okrem hra­ni­čia­rov, kto­rí ako­by žili v tie­ni svo­jich moc­nej­ších „prí­buz­ných“ dru­idov. Zato už spo­mí­na­ní kúzel­ní­ci sa stá­va­li poma­ly nesmr­teľ­ný­mi, potu­lo­va­li sa po oko­lí, plni­li si postup­ne svo­je úlo­hy a „expo­va­li“ (ach, jaj)…
K tomu expo­va­niu, prá­ve vďa­ka nemu sa mágo­via (mimo­cho­dom samí kva­lit­ní hrá­či!) sta­li tak moc­ný­mi, že ostat­né povo­la­nia pre nich boli tak­mer nepot­reb­né. Mág totiž zvy­šu­je úro­veň svo­jich schop­nos­tí kúz­le­ním a tak sa pre­daj Magických, Bleskových a iných ští­tov stal výnos­ným obcho­dom, na kto­rom mágo­via jed­nak hroz­ne zbo­hat­li, tiež sa straš­ne „nae­xpo­va­li“ (ach, jaj) a tiež tým odpí­sa­li povo­la­nia ako zlo­dej (kto­ré­ho pod­re­zá­va­nie sa sta­lo u majet­nej­ších a teda aj pre neho zau­jí­ma­vej­ších postáv abso­lút­ne zby­toč­nou doved­nos­ťou) a bojov­ník (ten sa v ťaho­vom sys­té­me nedo­ká­zal voči mágo­vi vôbec uplat­niť). Tieto bojo­vé povo­la­nia väč­ši­nou kon­čie­va­li pod vply­vom kúziel ako NAPADNI, PARALÝZA, SPOMAĽ či PRIPÚTAJ. Sú to ozaj krás­ne kúz­la, ale mali by zrej­me ozaj byť akti­vo­va­né doty­kom mága a jeho cie­ľa, podob­ne ako aj nie­kto­ré iné, kto­rých efek­tom je neja­ké fyzic­ké pos­ti­hnu­tie. Tiež pred­ná­ša­nie zaklí­na­diel nebo­lo vždy v poriad­ku. V kaž­dom prí­pa­de, už dru­hý deň sa obja­vi­li po bokoch kúzel­ní­kov ele­men­tá­lo­via, nezra­ni­teľ­ní tak­mer žiad­nym her­ným pred­me­tom. Ak sa aj neja­ký taký obja­vil, stál také penia­ze, aké si nemoh­la dovo­liť tak­mer žiad­na posta­va v hre…
V hre sa obja­vi­li aj ďal­šie zau­jí­ma­vé sku­toč­nos­ti. Za pozor­nosť sto­jí urči­te pala­di­no­va doved­nosť AUTOREFLEKCIA, efek­tom kto­rej je, že posta­va šer­mu­jú­ca s pala­di­nom pri kaž­dom svo­jom úspeš­nom zása­hu utŕ­ži zra­ne­nie pod­ľa stup­ňa doved­nos­ti. Ako prí­klad uve­die­me súboj deCarabas vs. Lindagor. DeCarabas zasiah­ne Lindagora 3x za 5 živo­tov, jeho súper neza­siah­ne ani raz, ale deCarabas zo súbo­ja musí utiecť, pre­to­že AUTOREFLEKCIOU to schy­tal za 3x3 živo­ty. Znie to cel­kom v poho­de, ale deCarabas musel ustú­piť, pre­to­že by ako lep­ší šer­miar zabil sám seba len tým, že ose­ká­val Lindagora, kto­rý by sa na neho počas celej bit­ky len spo­koj­ne usmie­val a vôbec by sa nemu­sel brá­niť. Ale aj toto by ešte stá­le moh­lo byť cel­kom fair, no bohu­žiaľ, voči tej­to pala­di­no­vej doved­nos­ti nie je žiad­na pro­ti­vá­ha. Nefunguje pro­ti nej ODRAZ, ZRUŠ KÚZLO, MAGICKÝ ŠTÍT a ani nič podob­né. Paladinovi si tak sta­čí vylep­šo­vať a pri­dá­vať živo­ty a je v kla­sic­kom due­li nepo­ra­zi­teľ­ný bez akej­koľ­vek náma­hy…
Podobne tiež fun­go­va­li počas hry aj DÉMONI, kto­rých úlo­hou bolo rozp­ra­šo­vať dru­ži­ny, kde počet čle­nov pre­sa­ho­val čís­li­cu 4. Nanešťastie tak fun­go­val len jeden orga­ni­zá­tor, kto­rý pri sebe­väč­šej sna­he nemo­hol zvlád­nuť celú plo­chu. Čas od času sa tak sta­lo, že vznik­la sku­pi­na odváž­liv­cov a tí pokú­ša­li trpez­li­vosť DÉMONOV, dokon­ca aj v mene spra­vod­li­vos­ti…
Počas celej hry totiž fun­go­val regu­lér­ny súd, s pred­se­dom, poro­tou, žalob­ca­mi i obvi­ne­ný­mi. Pokiaľ sa obvi­ne­ný k súdu nedo­sta­vil, bola na neho vyhlá­se­ná odme­na. Obeťou takej sa sta­la aj dvo­j­ica Loki a Bamboucha, obvi­ne­ná z poku­su o vraž­du mága (súdiť sa moh­li len majet­né posta­vy, žalo­ba totiž stá­la 4 zl, čo pre zdr­vu­jú­cu väč­ši­nu postáv bola nedo­sia­hnu­teľ­ná suma…). Táto dvo­j­ica bola nako­niec zdo­la­ná 8 člen­ným koman­dom. Opäť by na tom nebo­lo nič zvlášt­ne, keby pár hodín na to nebo­li počas deba­ty dve 4 člen­né sku­pi­ny pre­pad­nu­té 5 a 4 člen­nou sku­pi­nou. Útočníci boli až na jed­né­ho (na prek­va­pe­nie to bol mág) pohlu­še­ní. A večer po hre zas oži­ve­ní a vrá­te­ní do hry orga­ni­zá­to­rom, kto­rý neuz­nal čin brá­nia­cich sa ako sebe­ob­ra­nu a ešte ich aj zjaz­dil za poru­šo­va­nie pra­vi­diel… Pritom útoč­ní­ci dosta­li za úlo­hu zabiť posta­vy s menom Bamboucha, kto­rá v tej chví­li už bola hod­nú dobu mŕt­va a obe­ťou sa tak sta­la NOVÁ POSTAVA s novou iden­ti­tou!
Tretí deň sa dia­li tiež cel­kom zau­jí­ma­vé veci. Niektorí hrá­či, počas hry už hra­jú­ci s nový­mi posta­va­mi, nepo­rov­na­teľ­ne slab­ší­mi opro­ti hrá­čom hra­jú­cim pôvod­né posta­vy sa nemoh­li dostať k úlo­hám, nie­kto­ré úlo­hy vymys­le­né pria­mo hráč­mi samot­ný­mi boli pre­hlá­se­né za neplat­né a pozme­ne­né, iné úlo­hy tak­mer nespl­ni­teľ­né…
Ako prí­klad jeden dia­lóg, kto­rý nie je ani tak veľ­mi pozme­ne­ný:
Hráč: Chcel by som quest…
Org: Nájdi si neja­ký.
Hráč: Veď si ho hľa­dám u teba…
Org: Postav mi Magickú bari­é­ru!
Hráčova posta­va bola nekú­zel­ná, bojov­ník. Ktorý ani len neve­del čítať.…
Ako prí­klad by som tiež uvie­dol ďal­ší dia­lóg, kto­rý sa udial keď jeden z orgov sa sna­žil vyrie­šiť situ­áciu spo­mí­na­nú vyš­šie, tú keď sa strh­la maso­vá bit­ka medzi dvo­ma počet­ný­mi sku­pi­na­mi. Znovu malin­ko upra­ve­ný, poin­ta však zostá­va zacho­va­ná:
Org1: Hráči, bola to chy­ba, sta­lo sa, uznaj­te ale, že nemôž­me byť vša­de…
Org2 (opo­diaľ): To nerieš, dnes kon­čí­me.

Takže, dnes kon­čí­me, doko­ná­no jest. Rozhodne to nie je všet­ko s čím som bol nespo­koj­ný, na nie­čo si ešte urči­te spo­me­niem, aj keď naj­rad­šej by som asi bol zabu­dol. Pravdou zostá­va, že boli hrá­či, kto­rí si zahra­li a bavi­li sa, pre­to­že chce­li hrať a chce­li sa baviť. Ale boli aj hrá­či, kto­rí sa chce­li baviť a hrať no podob­ne veci ako mnou spo­mí­na­né tomu dosť brá­ni­li. A teraz, ako vra­ví Annun (aspoň pri­bliž­ne…): „Pustite sa do mňa…“