Les Garoton 2005

„Pseudoreport, alebo čo mi na hre vadilo“
Horúca reportáž z uplynulého Erkenoveho LARPu na plochách kaštiaľa Betliarského, písaná perom zbožňovaného a nenávideného majstra provokatéra. Vyprovokuje Vás?

Je za nami ďalší ročník larpu nazývaneho tiež Erkenovým. A ako sa tak zdá, som pravdepodobne prvá osoba, ktorá sa pokúsi načrtnúť zopár postrehov z hry. A tiež pravdepodobne prvá osoba, na ktorú sa znesie hnev organizátorov, ktorí nepochybne obetovali veľa času a úsilia príprave sveta, pravidiel a dobrodružstiev pre potešenie a pobavenie nevďačných hráčov…
Na larp som sa tešil jednak kvôli stretnutiu sa s osobami, s ktorými som sa rok nevidel, ale tiež na kvalitnú a vyváženú hru, nie nepodobnú tej minulej. A musim uznať, že prvý dojem bol skutočne impozantný, hádam by sa dal prirovnať ku karnevalu v Riu. Na tomto larpe sa zúčastnili elfovia, ktorí ozaj vyzerali ako elfovia, orkovia, ktorí ako orkovia vyzerali, boli tu tiež drowovia, dryáda a kopec ľudí. Samozrejme, aj tento rok sa objavilo zopár individuí, ktorí si larp splietli so základnou vojenskou službou, ale tí sa v podstate „stratili v dave“ kvalitne vystrojených hráčov. Jedna vec ma ale zaujala aj tu. Mnoho hráčov dostalo tzv. DOVEDNOSTNÉ BODY za znázornenie rasy. Poniektorí ľudia viedli siahodlhé debaty so samotným Erkenom ohľadom znevýhodnenia ľudí ako rasy, no bezúspešne. Musím uznať, na kostýmoch sa čo to prejavilo, za rasy boli pridelené DOVEDNOSTNÉ BODY v prvý deň hry. Prečo sa ale body nesťahovali v deň druhý a tretí, keď sa mnohí z hráčov rozhodli svoje postavy „ukrátiť“ o charakteristické rysy len kvôli počasiu?
Mnohých z týchto hráčov som potom priamo počas diania takmer ani nevidel, pretože hracia plocha bola príliš veľká a preplnená osobami, ktorí sa zahrabali niekde na svojom utajenom miestečku a poväčšine „expovali“ (toto slovo neznášam, ale z úst hráčov i orgov zaznievalo pričasto…), zatiaľ čo medzi nimi poletovali postavy neustále niekoho či niečo hľadajúce. Hlavne prvý deň sa niesol v znamení „lovu na bylinky“, tie však boli nedostatkovým tovarom, čím trpeli predovšetkým osoby zaoberajúce sa výrobou či miešaním nápojov, jedov a elixírov- alchymisti a zlodeji. Tak sa stalo, že monopol na bylinky si zriadili druidi, ktorým ale nie vždy urodilo (mali percentuálnu úspešnosť pestovania byliniek…) a ak sa náhodou aj urodilo, tak sa občas aj tak neurodilo, pretože orgovia len ťažko stíhali zásobovať spomínanú priveľkú hernú plochu. Okrem iného tiež chýbali „prirodzené“ miesta výskytu byliniek, ktoré ak aj náhodou boli, len málokto o nich vedel…
Tak sa stalo, že mocnými sa zdali byť práve druidi. Na prekvapenie sa tak ale nestalo, tí mali väčšinou dosť práce so svojimi sadmi. A tak sa, zase na prekvapenie, stávali čoraz mocnejšími mágovia a iné kúzelné postavy- okrem bardov, ktorí, niektorí určite, si rozhodne moc zábavy neužili a ani nerozdali. A tiež okrem hraničiarov, ktorí akoby žili v tieni svojich mocnejších „príbuzných“ druidov. Zato už spomínaní kúzelníci sa stávali pomaly nesmrteľnými, potulovali sa po okolí, plnili si postupne svoje úlohy a „expovali“ (ach, jaj)…
K tomu expovaniu, práve vďaka nemu sa mágovia (mimochodom samí kvalitní hráči!) stali tak mocnými, že ostatné povolania pre nich boli takmer nepotrebné. Mág totiž zvyšuje úroveň svojich schopností kúzlením a tak sa predaj Magických, Bleskových a iných štítov stal výnosným obchodom, na ktorom mágovia jednak hrozne zbohatli, tiež sa strašne „naexpovali“ (ach, jaj) a tiež tým odpísali povolania ako zlodej (ktorého podrezávanie sa stalo u majetnejších a teda aj pre neho zaujímavejších postáv absolútne zbytočnou dovednosťou) a bojovník (ten sa v ťahovom systéme nedokázal voči mágovi vôbec uplatniť). Tieto bojové povolania väčšinou končievali pod vplyvom kúziel ako NAPADNI, PARALÝZA, SPOMAĽ či PRIPÚTAJ. Sú to ozaj krásne kúzla, ale mali by zrejme ozaj byť aktivované dotykom mága a jeho cieľa, podobne ako aj niektoré iné, ktorých efektom je nejaké fyzické postihnutie. Tiež prednášanie zaklínadiel nebolo vždy v poriadku. V každom prípade, už druhý deň sa objavili po bokoch kúzelníkov elementálovia, nezraniteľní takmer žiadnym herným predmetom. Ak sa aj nejaký taký objavil, stál také peniaze, aké si nemohla dovoliť takmer žiadna postava v hre…
V hre sa objavili aj ďalšie zaujímavé skutočnosti. Za pozornosť stojí určite paladinova dovednosť AUTOREFLEKCIA, efektom ktorej je, že postava šermujúca s paladinom pri každom svojom úspešnom zásahu utŕži zranenie podľa stupňa dovednosti. Ako príklad uvedieme súboj deCarabas vs. Lindagor. DeCarabas zasiahne Lindagora 3x za 5 životov, jeho súper nezasiahne ani raz, ale deCarabas zo súboja musí utiecť, pretože AUTOREFLEKCIOU to schytal za 3×3 životy. Znie to celkom v pohode, ale deCarabas musel ustúpiť, pretože by ako lepší šermiar zabil sám seba len tým, že osekával Lindagora, ktorý by sa na neho počas celej bitky len spokojne usmieval a vôbec by sa nemusel brániť. Ale aj toto by ešte stále mohlo byť celkom fair, no bohužiaľ, voči tejto paladinovej dovednosti nie je žiadna protiváha. Nefunguje proti nej ODRAZ, ZRUŠ KÚZLO, MAGICKÝ ŠTÍT a ani nič podobné. Paladinovi si tak stačí vylepšovať a pridávať životy a je v klasickom dueli neporaziteľný bez akejkoľvek námahy…
Podobne tiež fungovali počas hry aj DÉMONI, ktorých úlohou bolo rozprašovať družiny, kde počet členov presahoval číslicu 4. Nanešťastie tak fungoval len jeden organizátor, ktorý pri sebeväčšej snahe nemohol zvládnuť celú plochu. Čas od času sa tak stalo, že vznikla skupina odvážlivcov a tí pokúšali trpezlivosť DÉMONOV, dokonca aj v mene spravodlivosti…
Počas celej hry totiž fungoval regulérny súd, s predsedom, porotou, žalobcami i obvinenými. Pokiaľ sa obvinený k súdu nedostavil, bola na neho vyhlásená odmena. Obeťou takej sa stala aj dvojica Loki a Bamboucha, obvinená z pokusu o vraždu mága (súdiť sa mohli len majetné postavy, žaloba totiž stála 4 zl, čo pre zdrvujúcu väčšinu postáv bola nedosiahnuteľná suma…). Táto dvojica bola nakoniec zdolaná 8 členným komandom. Opäť by na tom nebolo nič zvláštne, keby pár hodín na to neboli počas debaty dve 4 členné skupiny prepadnuté 5 a 4 člennou skupinou. Útočníci boli až na jedného (na prekvapenie to bol mág) pohlušení. A večer po hre zas oživení a vrátení do hry organizátorom, ktorý neuznal čin brániacich sa ako sebeobranu a ešte ich aj zjazdil za porušovanie pravidiel… Pritom útočníci dostali za úlohu zabiť postavy s menom Bamboucha, ktorá v tej chvíli už bola hodnú dobu mŕtva a obeťou sa tak stala NOVÁ POSTAVA s novou identitou!
Tretí deň sa diali tiež celkom zaujímavé veci. Niektorí hráči, počas hry už hrajúci s novými postavami, neporovnateľne slabšími oproti hráčom hrajúcim pôvodné postavy sa nemohli dostať k úlohám, niektoré úlohy vymyslené priamo hráčmi samotnými boli prehlásené za neplatné a pozmenené, iné úlohy takmer nesplniteľné…
Ako príklad jeden dialóg, ktorý nie je ani tak veľmi pozmenený:
Hráč: Chcel by som quest…
Org: Nájdi si nejaký.
Hráč: Veď si ho hľadám u teba…
Org: Postav mi Magickú bariéru!
Hráčova postava bola nekúzelná, bojovník. Ktorý ani len nevedel čítať….
Ako príklad by som tiež uviedol ďalší dialóg, ktorý sa udial keď jeden z orgov sa snažil vyriešiť situáciu spomínanú vyššie, tú keď sa strhla masová bitka medzi dvoma početnými skupinami. Znovu malinko upravený, pointa však zostáva zachovaná:
Org1: Hráči, bola to chyba, stalo sa, uznajte ale, že nemôžme byť všade…
Org2 (opodiaľ): To nerieš, dnes končíme.

Takže, dnes končíme, dokonáno jest. Rozhodne to nie je všetko s čím som bol nespokojný, na niečo si ešte určite spomeniem, aj keď najradšej by som asi bol zabudol. Pravdou zostáva, že boli hráči, ktorí si zahrali a bavili sa, pretože chceli hrať a chceli sa baviť. Ale boli aj hráči, ktorí sa chceli baviť a hrať no podobne veci ako mnou spomínané tomu dosť bránili. A teraz, ako vraví Annun (aspoň približne…): „Pustite sa do mňa…“