Čo to o šerme

Čo to o šerme na drevárňach z pohľadu kovového šermiara.

Dúfam, že sa ctihodný Ganjalf neurazí, keď poviem (napíšem???), že som bol požiadaný napísať nejaký príspevok o šerme. Po krátkej debate prostredníctvom netu som dospel k záveru, že pre drevených šermiaroch je zbytočné vedieť o jednotlivých šermiarskych školách jednotlivých období, a po vlastných skúsenostiach s dreveným šermom mi pre zmenu napadlo skôr ozrejmiť niečo, čomu sa medzi šermiarmi nadáva „princíp šermu“. V skratke ide teda o toto: prostredníctvom týchto pár riadkov sa pokúsiť aspoň teoreticky vysvetliť chyby, ktorých sa, bez urážky, pseudošermiari dopúšťajú…

Som si vedomý toho, že bez názornej ukážky to nebude bohviečo, no sľubujem, že len čo si spomeniem ako sa kreslí, tento článok doplním. Takže sa pokúsim v bodoch, čo najstručnejšie a zároveň čo najjasnejšie objasniť základy kontaktného šermu:

I. Postoj

Prvé, čo sa šermiar musí naučiť, je ovládať svoje nohy. Môže to pôsobiť malinko „netradične“, no je to tak. Raz darmo, nie hlavou, ani rukami sa šermiar blíži či vzďaľuje súperovi. Preto býva u šermiarov dobrým zvykom posiľňovať viac nohy ako ruky…:o)
Čo sa týka postoja samotného, má najrôznejšiu podobu, a to v závislosti od jednotlivých období a škôl. Šerm stredoveký- gotický presadzoval váhu tela posadenú na prednej nohe (pokrčenej v kolene tak, aby si šermiar videl na špičku). Zadná noha bola vystretá, trup v bedrách vytočený smerom k súperovi. V skratke, rytierska doba si žiadala stáť súperovi čelom. To ale len v prípade, že bojujete obojručnou zbraňou (obzvlášť jedenapolručné meče sú na drevárňach obľúbené). V prípade zbrane jednoručnej sa už telo vytáča súperovi bokom, druhá ruka, pokiaľ nedrží štít, sa skrýva za chrbát tak, že predlaktie sa uloží do oblasti krížov. V tomto strehu sa pohybujete vpred a vzad klasickými krokmi, do strán úkrokmi prednými, či zadnými. Takisto už v tomto období poznáme výpady, čelné, bočné i zadné.
Postoj renesančný je totožný s gotickým, rozdiel je v pohybe. Tu sa šermiar pohybuje vpred posunom. Po slovensky, priložíte zadnú nohu k prednej, odrazíte sa a položíte na zem. Je to niečo ako dva malé výpady za sebou. Samozrejme, predkroky, zákroky a výpady zostávajú. Koncom renesančného šermu sa váha tela rozkladá na obe nohy rovnako, čo pretrváva po celé baroko. Jednoducho povedané, šermujete na oboch nohách pokrčených, s trupom vytočeným bokom. Ruka je skrytá rovnako ako v šerme stredovekom, až v baroku sa neskrýva, ale je pripravená- zovretá v päsť a opretá o kríže tak, aby zbytočne nevykukovala a nedráždila súpera. Tento postoj je nevhodný používať ku obojručnej zbrani. Nie že by to nešlo, ale akosi telo si zavadzá s rukami navzájom…
Azda najväčšou chybou, ktorej sa nielen pseudošermiari dopúšťajú je, že špička prednej nohy nemieri na protivníka. Dôvod? Uvediem na príklade: ak chcete niekoho trafiť z pištole, tiež si na neho musíte najprv namieriť….:o)
Takže bod I. v skratke: Nájdite si postoj vyhovujúci zbrani, ktorou sa oháňate. Naučte sa v tomto postoji hýbať nielen vpred, ale i vzad. A ak sa náhodou pohnete včas do strany, verte, že súpera tak môžete dosť nepríjemne prekvapiť.

II. Útok

Ak chcete v súboji víťaziť, oplatí sa čas od času aj zaútočiť, na tom nič nezmeníte. Ak ale útočíte bez plánu a zbrklo, tak radšej ani neútočte. Takto by podľa mňa mala fungovať väčšina ľudí, s ktorými som na LARPoch šermoval, no keďže by sa tam potom toho moc nenašermovalo, pokúsim sa vysvetliť nejaké tie základy správneho útoku…
Ako prvé by som všetkým doporučoval odstraňovať linku. V skratke, kým zaútočíte, mali by ste si byť istí tým, že vás súperova zbraň neohrozuje. Nie je nič krajšie ako nabehnúť si na čepeľ človeku, ktorý sa ani nepohne a dostane vás. A hneď za tým dostane aj záchvat smiechu… Spôsobov odstránenia linky je niekoľko, na drevárňach je však využiteľný akurát odraz čepele či jej naviazanie ( s tým býva trochu problém, pretože drevené zbrane sa akosi nechcú kĺzať jedna po druhej…).
Prejdem k odrazu. Ide o to, útokom na súperovu čepeľ narušiť jeho linku natoľko, aby som sa dostal k súperovi natoľko, aby cítil z mojej strany hrozbu. Ale pozor! Útok na čepeľ by mal byť nenápadný, mal by vychádzať z pohybu zápästím. V prípade, že si nahotovíte náprah ako na vola, máte smolu. Súper vás prečíta, váš pokus o odstránenie linky obíde, vy sami dostanete svoju zbraň z linky a vystavujete sa tak útoku zo strany súpera. Jednoducho, nebude vás škoda…
Nebudeme myslieť na najhoršie a budeme tvrdiť, že váš odraz skončil úspechom. Patrilo by sa teda prejsť do útoku. Pravidlo: vždy útoč zo strany, na ktorú si odrazil zbraň! Ak si ju vyrazil doľava, útoč zľava. Ak si ju vyrazil hore, útoč zhora. Jednoduché a logické. Najmä keď si to vyskúšate a prídete na to, že v tomto prípade, má súper najmenej času na reakciu a následný kryt.
Samotný útok je celkom fajn mať naplánovaný, vyhnete sa tak nepríjemným ripostám (VEĽMI rýchlym kontrám zo strany súpera). Tento spôsob boja je mne viac ako sympatický. Takmer nikto na LARPoch nemá naplánovanú žiadnu kombináciu útokov, nechám ho zaútočiť a hneď po jeho prvom útoku mu idem na telo. Nemohol by som si to dovoliť keby som vedel, že má ešte niečo v zálohe. Ak sa ale bezprostredne po svojom útoku začne sťahovať, mám zelenú a bol by som ozaj divný keby som to nevyužil. Prvé čo ho prekvapí, je rýchlosť prechodu do útoku, druhá je nejaká tá kombinácia.
Stručne o kombináciach. Len príklad: Odrazím linku vľavo, sekám zľava, súper kryje. Obchádzam jeho kryt a sekám sprava, súper ešte stále kryje, obchádzam teda jeho zbraň znovu a vraciam sa na ľavú stranu, no tentoraz si to namierim o čosi nižšie, na nohu. Súper už má natoľko rozhádzaný kryt, že posledný útok už nestíha. To všetko ale len za predpokladu, že si postrážim ďalšiu zásadu, ktorou je

III. Najprv ruka, potom noha…

Toto je jedna z najväčších chýb pseudošermiarov a tiež mnohých šermiarov! Ten útok z príkladu sa totiž môže dosť ľahko stať osudným aj mne. Stačí málo, aby som sa skôr pohol, ako moja zbraň ohrozí súpera. V takom prípade, ak sa súper necíti ohrozený, nebude sa kryť a ja mu poskytnem čas na to, aby mi „vliezol do tempa“, čo znamená len toľko, že zastaví môj útok svojím. Tak to by som si opäť ja sám nabehol na jeho čepeľ, podobne ako v prípade, že nevenujem dostatočnú pozornosť odrazu.
Nehovoriac o tom, že toto pravidlo má ďalšiu výhodu. Tou je, že som schopný svoj útok kedykoľvek zastaviť, zvyčajne pokiaľ sa súperovi podarí prerušiť moju kombináciu niekde v polovici. Každý predsa musí uznať, že zbytočný útok sa môže strašne nevyplatiť…

IV. Kryty

Dobrý kryt je skvelá vec. V prípade ozaj dobrej a trpezlivej obrany dokážete súpera presvedčiť o vlastnej nezasiahnuteľnosti, čím môžete dosť výrazne narušiť jeho sebavedomie a vypracovať si tak nádejne vyzerajúcu možnosť rozvinutia vlastného útoku.
To sa vám ale podarí len v prípade, že nepozeráte po motýľoch, ale súperovi do očí. Uznávam, pôsobí to dosť úchylne (aj keď, šermovať s peknou ženou…), ale je to bohužiaľ pravda. Aspoň približne ste schopní dozvedieť sa smer nasledujúceho útoku, čím sa výrazne ušetrí váš čas na prevedenie krytu. Možno ste si aj sami všimli, že čím je času menej, tým sa kryt stáva chaotickejším a neefektívnejším. Je to ozaj tak, čím je času menej, tým zvláštnejšie veci človek robí, no len v šerme sa to môže ozaj nevyplatiť.
Správny kryt má byť čo najbližšie k telu, tak, aby sa v prípade potreby dal rýchlo presunúť do inej kritickej oblasti. Čím je kryt od tela vzdialenejší, tým väčšiu vzdialenosť musí prekonať pre prechode do krytu iného.
Kryty sa však nevykonávajú len zbraňou. Čas od času je celkom zábavné útok prepustiť, uhnúť na stranu, či len cúvnuť. A potom už stačí ozaj len málo, aby tým, kto vlezie do tempa ste boli vy…

Epilóg

No, azda som tak stručne vymenoval všetko, čím by ste sa mali riadiť, aby ste sa stali pomerne úspešným šermiarom, aj keď osobne som skôr zástancom tvrdého drilu ako teórie, reflexy a rutinu človek získa len tým. No i tak mi nedá, aby som nepriložil zopár krátkych a podľa mňa nie zbytočných postrehov z dreveného šermu:

1.Vyberajte zbraň, akú ste schopní zvládnuť. Obojručný meč či párové zbrane si neverím zvládnuť ani ja…
2.Šermujte tak, aby ste vždy vedeli útok zastaviť, zabránite tak mnohým nehodám.
3.Ak máte prehrať, radšej prehrajte. Drevený šerm je o zábave, nie o ublížení na zdraví.
4.Vyrábajte si zbrane bezpečne, karimatky je všade dosť a nie je drahá.
5.Neurážajte sa keď vás niekto upozorní, určite to nemyslí zle.
6.BUĎTE TAKÍ DOBRÍ A DOKÁŽTE MI, ŽE V DREVENOM ŠERME NEVYHRÁVA TEN BEZOHĽADNEJŠÍ, TEN, KTORÉMU JE JEDNO, ŽE ZVÍTAZÍ AJ ZA CENU ÚRAZU!!!