…ale zbav nás zlého!

„Kyrie eleison, Christe eleison…“ opakujúce sa verše sakrálnej piesne pod gotickými oblúkmi chrámu privádzajú veriacich zvláštnym spôsobom bližšie k Bohu. Hudba a veselie z komnát hradu značia, že svadobné hostina v kruhu šľachty sa práve začala. Medzi starými múrmi sa žije bežný život jednoduchých ľudí so všetkými ich radosťami a trápeniami. A z mučiarne sa ozývajú výkriky nešťastníkov, ktorí padli do rúk všemocnej inkvizície. Vitajte v Langued’Ocu na panstve Quillan, v druhej polovici trinásteho storočia. Vitajte na larpe Albigenští.


„Katarské vojny skončili a Langued’Oc je pod nadvládou Francúzska. Zdá sa, že katarstvo je potlačené a zničené. Aspoň pápež a jeho predĺžená ruka – dominikáni by to tak chceli vidieť. V mestečku Quillan sa chystá svadba miestneho pána. Schádzajú sa sem ľudia zo širokého okolia, aby sa tejto udalosti mohli zúčastniť. Zároveň do Quillanu pred nedávnom dorazili dvaja dominikáni, ktorí vyšetrujú udanie na miestneho kňaza, že žije v neprávostiach. Skupinka templárov, ktorí prišli na svadbu ako hostia, situáciu nezjednodušuje. Medzi obyvateľmi mestečka sa určite ukrývajú aj niekoľkí katari, ako napokon všade v okolitých lesoch.“

Larpov zasadených do stredovekého prostredia prekvapujúco nie je až tak mnoho. Ešte menej je tých, v ktorých nehrá kľúčovú úlohu boj. I keď ani tomu sa tu hráči celkom nevyhnú, v hre Albigenští hrajú prím iné aspekty stredovekého života: Viera či snáď mystika, staré legendy, drobné obchody a podvody či vysoká politika, rodinné tajomstvá, zakázaná či nanútená láska, stredoveká hudba a dobová kuchyňa.

Katari, alebo Albigénci boli stredovekým heretickým hnutím, ktorého pôsobenie zanechalo obzvlášť silné stopy najmä v juhozápadnom Francúzsku, v oblasti Okcitánie. Hra sa odohráva v období po krížovej výprave, vyhlásenej s cieľom eliminovať vplyv kacírov v regióne. A súčasne posilniť vplyv francúzskeho kráľa, teda pripútať územie pod kráľovskú korunu. Už toto historické nastavenie poskytuje množstvo trecích plôch, do ktorých keď zasadíme životné križovatky jednotlivých postáv, dostávame koktejl, ktorý nemôže byť nudný.

Samotný larp sa dočkal prvého uvedenia na jeseň 2015, hoci nápad  v hlavách organizátorov kvasil už dávno pred tým. Odvtedy bola hra odohraná ešte trikrát. Uvedeniu predchádzali všemožné komplikácie – odchod jedného z pôvodných tvorcov, zmena miesta konania, či osobné ťažkosti. Trojčlenný organizátorský tím sa však nevzdal, tvrdo bojoval a svoj boj doviedol do víťazného konca. Treba ešte podotknúť, že hoci mali autori za sebou nejaké vlastné komorné larpy, s hrou takéhoto formátu dosiaľ skúsenosti nemali. Tie však dokázali nahradiť zapálením pre vec a dlhoročným záujmom o tému, ktorú v larpe spracovali. Veľký kus srdca, ktorý do hry vložili, je tam skutočne cítiť.

Hra na prvý pohľad zaujme svojou výpravnosť. Kostýmy, hoci niekedy zjednodušené (ktoré sú organizátori k hre schopní zapožičať, ak hráč nemá vlastný), boli konzultované s ľuďmi, ktorí sa obdobiu, kedy sa larp odohráva, venujú hlbšie. Podobne dôsledne postupovali autori pri dobovej hudbe, s ktorou majú i vlastné skúsenosti. Práve hudba pekne dokresľuje autentickú atmosféru a liturgické spevy sú jednými z najintenzívnejších momentov hry. Kuchári ako na prvom, tak i na ďalších behoch varili podľa možnosti dobovo a najmä chutne. Za čerešničku na torte, keby to však nebola rovno celá obrovská čerešňová torta, by som označil miesto, kde sa celá hra odohráva. Hrad Lipnica už v minulosti hostil legendárny larp Porta Rossa a práve tu našli útočisko aj Albigenští. Hrad, kde sa hráč môže pohybovať od pivníc po najvyššie poschodia vysokánskej hradnej veže poskytuje ohromnú kulisu. Fajnšmekri nájdu na hradbách dokonca funkčný prevét.

Čo sa týka herného dizajnu, hra je relatívne dosť skriptovaná. Skript sa však dotýka najmä dôležitých udalostí v hlavnom dejovom oblúku. Väčšina hráčov dostane od organizátorov vopred pripravené postavy, z ktorých mnohé tak striktne skriptované nie sú. Ak teda hráč preferuje v hre viac voľnosti, aj napriek nemennému kolesu dejín, ktoré otáča hrou, tú voľnosť dokáže nájsť v hraní osobného príbehu vlastnej postavy. V hre je použitých niekoľko mechaník, no celé prostredie je diegetické (všetko, čo vidíš patrí do hry) a je tu naozaj len málo rušivých vplyvov, ktoré by hráčov vytrhávali z hry.

Napriek tuhému skriptu dejového oblúka však celkový dizajn nie je až taký pevný. Občas sa to negatívne prejaví na hluchých miestach, keď  sa nič zaujímavé nedeje a čaká sa na niečo, no treba povedať, že tvorcovia sa snažia hru beh od behu zlepšovať a vychytávať objavené muchy. Voľnejší dizajn hry naopak ponecháva viac priestoru pre akúsi, nazval by som to, „mágiu hry“, keď na mnohých miestach tvorcovia akoby púšťajú z rúk opraty a nechávajú hru tvarovať hráčom. Priebehy jednotlivých behov a príbehy každej jednej postavy na nich sa tak diametrálne líšia a priam vyzývajú hráča, aby si Albigenských prišiel zahrať znova.

Na záver mám pre potenciálnych záujemcov o larp Albigenští dobrú správu. Práve v týchto dňoch sa spúšťa prihlasovanie na piaty beh, ktorý sa bude konať na konci marca 2018. Podľa kuloárnych informácií to bude na dlhšiu dobu posledná možnosť prísť si Albigénskych zahrať. Netreba teda váhať. Ale pozor! Je to návykové…

Viac informácií a prihlášku nájdete na stránke alebo na facebooku.
Za fotky ďakujem Michalovi Károvi.

Pridaj komentár

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.