Návrat chaosu v krajine Garmen

Zdravím, ó moc­ný pane, koneč­ne sa mi poda­ri­lo s vami nad­via­zať tele­pa­tic­ké spo­je­nie. Spolu s vaším ver­ným slu­žob­ní­kom Mojom, vám ja, Martin, hlá­sim postup v kra­ji­ne Garmen…

Zdravím, ó moc­ný pane, koneč­ne sa mi poda­ri­lo s vami nad­via­zať tele­pa­tic­ké spo­je­nie. Spolu s vaším ver­ným slu­žob­ní­kom Mojom, vám ja, Martin, hlá­sim postup v kra­ji­ne Garmen.
Na váš prí­kaz, sme posla­li náš­ho žold­nie­ra, aby vyko­pal mŕt­vo­lu dec­ka v hro­be ozna­če­nom tým zvlášt­nym sym­bo­lom. Podarilo sa mu to bez toho, aby ho nie­kto spo­zo­ro­val. Mojo už u pána zve­rov vyba­vil, ako ste nám vra­ve­li, tú zále­ži­tosť s čer­va­mi z mŕt­vo­ly die­ťa­ťa a spra­co­va­li to na malé kolá­či­ky. Výsledok vyze­rá zau­jí­ma­vo, už som mal chuť jeden z tých kús­kov zjesť. Radšej sa ich pre­to cho­pil Mojo a, ako nám vaša ohav­nosť veli­la, opatr­ne roz­ší­ril medzi ľudí.

Medzitým som sa zozná­mil s istou ženou, čo za malý peniaz veš­ti­la budúc­nosť. Dohodli sme sa, že si bude­me vymie­ňať infor­má­cie. Ona vraj potre­bo­va­la mies­to, kde sa nachá­dza veľa mŕt­vol. Divné, na čo by jej moh­li byť? Ale keď nad tým uva­žu­jem, neja­ká by sa hodi­la aj mne. Predsa len potre­bu­jem mozog z inte­li­gent­nej bytos­ti, aby som zdo­ko­na­lil svo­je tele­pa­tic­ké schop­nos­ti. Ale nech­cem teraz pútať pozor­nosť zabí­ja­ním, a teda dúfam, že mi potom neja­ký zože­nie­te, keď sa vrá­ti­te.

Problém nastal pri zís­ka­va­ní toho naslú­chat­ka od toho pirá­ta, kapi­tá­na Morrisona. Dlho zatĺkal, že nemá s pod­sve­tím žiad­ne nevy­ba­ve­né účty. Nakoniec sa nechal pre­sved­čiť a dal nám ho. Nedôverčivý to člo­vek, mimo­cho­dom. Kým zje­dol tú našu pochúť­ku, sti­hol ju dať pooli­zo­vať a pooču­chá­vať hádam kaž­dé­mu, čo vošiel do krč­my.

Ešte by som aj zabu­dol. Takí dva­ja čier­ni s reťa­zou, mož­no ste ich mali aj česť vidieť, ma zaja­li. Prehľadávali ma, vypy­to­va­li sa, na čo je tá brit­va s naslú­chat­kom. Chvalabohu, boli natoľ­ko hlú­pi, že mi oba pred­me­ty vrá­ti­li a šli preč. Hneď, čo som od nich odišiel, sa pri mne pri­sta­vil jeden muž a pýtal sa na tých dvoch. Zrazu si vyzlie­kol ruka­vi­cu a čo nevi­dím? Na dla­ni mal oko. Tento tvor ma vyzval, aby som vybu­do­val mohut­ný magic­ký vychy­ľo­vač zla. Prisľúbil som mu pomoc s tým, že mi potom pomô­že vo svo­jom roz­vo­ji mágie o ďal­šie schop­nos­ti. Samozrejme, naša úlo­ha je nám prvo­ra­dá a túto úlo­hu budem plniť neskôr.
Mimochodom, vďa­ka, že ste nám posla­li na pomoc toho bar­da, bez neho by nám to bolo trva­lo o dosť dlh­šie. Nevýhodou síce bolo, že musel mať neus­tá­le na očiach tú brit­vu, ináč sa sprá­val ako zmys­lov zba­ve­ný, ale za to, keď ju videl, poslú­chal ako hodin­ky, navy­še mu sila nechý­ba­la a tá jeho para­lý­za sa nám tiež sta­la veľ­mi uži­toč­nou.

Pomocou bar­da sme schmat­li jed­né­ho čaro­de­ja, pre­nies­li ho k Stromu zúfals­tva, ako nám bolo pove­da­né. Poslal som Moja aj so žold­nie­rom, nech ešte nie­ko­ho zože­nie. Potrebovali sme pred­sa tri obe­te. Zatiaľ som spo­lu s bar­dom v pro­stre­dí tem­nej mágie pôso­bia­cej zo stro­mu pre­sved­či­li čaro­de­ja aj napriek jeho vytrva­lej mys­li, aby si pod­re­zal žily. Chvíľami aj moje myš­lien­ky beha­li v minu­los­ti hľa­da­júc, čo v živo­te som nevy­ko­nal a mal som. Dúfal som, že Mojo nie­ko­ho rých­lo dove­die. S ute­ka­jú­cim časom sa bard stá­le viac sna­žil vymá­miť z vlá­dy brit­vy. Na moje prek­va­pe­nie Mojo dovie­dol veš­ti­cu. Teda bar­da som zne­vi­di­teľ­nil a pri­ká­zal mu, nech sa jej cho­pí a done­sie k stro­mu, kde sa mala posta­viť svo­jím myš­lien­kam. Napokon poslú­ži­la viac ako som mys­lel, keď som ju stre­tol. Dusná atmo­sfé­ra bola umoc­ňo­va­ná ležia­cou mŕt­vo­lou mága. Avšak stá­le nám chý­ba­la tre­tia oso­ba. No nič, žold­nier poslú­žil vyš­šie­mu Zlu, mágia stro­mu bola oto­če­ná aj pro­ti nemu. Troch ľudí sme obe­to­va­li, teda pri­šiel čas na posled­ná krok: Mojo ukon­čil „život“ bar­da tak, ako si ho on už raz dáv­no ukon­čil, pod­re­zal mu žily.

Túto pochmúr­nu situ­áciu zavŕ­šil prí­chod rytie­rov. Našťastie som sa sti­hol skryť skôr než ma stih­li spo­zo­ro­vať. Následne sme šli na mies­to, kde sme vyvo­la­li bar­da, a hod­nú chví­ľu vzý­va­li sily Zla, nech vám moc­ný Drago pomô­že opus­tiť pod­sve­tie. Šli sme sa teda pozrieť sme­rom k dedin­ke, no ani sme sa nestih­li pri­blí­žiť a už po nás šli opäť tí rytie­ri. Ušiel som do kro­via a skryl sa. Avšak stá­le krá­ča­jú doko­la. Dúfam, že sme stih­li spra­viť všet­ko pre váš návrat. Ak nie, nech je váš hnev krát­ky, aby som vám mohol opäť slú­žiť.“

Neboj sa, úbo­hý smr­teľ­ník. Vašu prá­cu ste odvied­li výbor­ne. Kontaktovať ma sa ti nepo­da­ri­lo pre­to, lebo tvo­ja myseľ do pod­sve­tia nedo­siah­ne. Teraz už krá­čam tým­to sve­tom. Silnejší ako kedy pred­tým!“