Návrat chaosu v krajine Garmen
„Zdravím, ó mocný pane, konečne sa mi podarilo s vami nadviazať telepatické spojenie. Spolu s vaším verným služobníkom Mojom, vám ja, Martin, hlásim postup v krajine Garmen…
„Zdravím, ó mocný pane, konečne sa mi podarilo s vami nadviazať telepatické spojenie. Spolu s vaším verným služobníkom Mojom, vám ja, Martin, hlásim postup v krajine Garmen…
Odkedy som bol v Molnaku, ešte slnko nehrialo tak ako vtedy. Ako každé ráno som musel toho lenivého nixa budiť. Jeho veľká láska k alkoholu ho priam umárala tak, ako mňa to slnko. Náš hostiteľ Ledo nás ako vždy pohostil a konečne sa dokopal k tomu, aby nás previedol po okolí. Takmer všetko, čo potrebujeme, sa dá v Molnaku nájsť, len krčma sa nachádza vo vedľajšej dedine.
Toho upršaného, studeného večera, Lister, ako každý večer, čítal svoju obľúbenú knižku sediac vo svojom kresle a bafkajúc z fajky. Keď zrazu ktosi zaklopal na vchodové dvere. Lister sa s námahou zdvihol z kresla a otvoril. Celý v úžase civel na umoknutého a ustatého Mateho, svojho mladšieho brata. „Môžem ísť dnu?” spýtal sa Mate. „No jasné, poď,“ s radosťou v hlase ho pozval dnu. Celého si ho premeral, až sa mu pohľad zastavil na Mateho ľavej nohe: „Veď ty si zranený!“ „Ale to nič,“ odvetil Mate a strčil mu do ruky malú knižočku a ľahol si na pohovku: „Prečítaj si to, najlepšie hneď, písal to náš bratranec Martin.“ Lister bez rečí otvoril knižočku s titulom ‚Cesta do Akonu´ tam, kde mal Mate záložku, a začal čítať: