Jeepforma v Bratislave

Odkedy sme spolu s Morwen a Dogfoodom mali možnosť reprezentovať východnú časť Československa na stretnutí s Frederikom a hrať jeepformvú hru The Upgrade!, nemohla som odolať myšlienke, že si to chcem ešte zahrať, ešte vyskúšať – a najmä, že to treba uviesť aj u nás, na Slovensku. Morwen súhlasila…

Odkedy sme spolu s Morwen a Dogfoodom mali možnosť reprezentovať východnú časť Československa na stretnutí s Frederikom a hrať jeepformvú hru The Upgrade!, nemohla som odolať myšlienke, že si to chcem ešte zahrať, ešte vyskúšať – a najmä, že to treba uviesť aj u nás, na Slovensku. Morwen súhlasila. Na LarpFest však neplánovala ísť a SlavCon sa zdal strašne ďaleko (a komu sa chce čakať do apríla, keď by každá iskierka nadšenia najradšej všetko chcela tu a teraz). A vlastne, ani som si veľmi netrúfala na nejakú „oficiálnu prezentáciu hry“, kým som v problematike bola len o jednu hru menší nováčik než ostatní.

Ideálnym pieskoviskom bola preto séria RolePlay workshopov, ktoré sme od minulého SlavConu rozbehli a darí sa nám organizovať ich viac menej pravidelne (čiže raz za čas, keď sa dohodneme). Prichádzali tam hráči, ktorých naozaj bavilo hrať, improvizovať a vymýšlať – charakteristiky celkom zásadné pre potencionálneho jeepform hráča, niekoľko jeepen techník sme dokonca počas workshopov nevedomky používali.
S prezentáciou pripravenou na LarpFest, niekoľkými motivačnými vetami na fórach SLADu a načítanými materálmi k hre sme teda The Upgrade! naplánovali na 7. november podvečer.

Pred samotnou hrou sme uviedli niekoľko základných techník a skúsili ich použiť pri zbežne natienených scénkach. Konkrétne vsuvky z minulosti alebo možnej budúcnosti, vnútorné monológy a „bird-in-ear“ (nie bird-in-eye), čiže myšlienka, ktorú vašej postave môže podsunúť akýkoľvek hráč; ako keby vám to zrazu prišlo na myseľ. Scénka s témou „ste súrodenci a máte sa dohodnúť, čo dáte mame na narodeniny“ sa zvrhla ku personálu pohotovosti stávkujúcemu, či dotyčná sedemdesiatročná pani prežije… Ale nakoniec, aspoň to potvrdilo princíp jeeformového zamerania na príbeh a ukázalo, čo všetko sa dá pomocou týchto techník vytvoriť (a to, že zameranie na príbeh znamená zmysluplný príbeh s myšlienkou, teraz nie je pointa). Myslím, že sa to ujalo.

Aj keď toto bol náš oslí mostík, ako spojiť tradičnú náplň RolePlay workshopov a Jeepform, nevyhli sme sa úlohe vysvetliť všetkým prítomným (najmä tým, ktorí sa medzičasom pridali), o čo vlastne ide. Základné vysvetlenie podáva článok o Jeepforme, ktorý v preklade vyšiel na www.larpy.cz, veľa techník však pre larpistu znie nepochopiteľne, kým si ich sami nevyskúšajú. Tu mali možnosť a verím, že to nie je posledný prípad.

The Upgrade! je o reality show, do ktorej sa prihlasujú partnerské dvojice, aby si na niekoľko týždňov navzájom vymenili partnerov a na konci hry sa rozhodli, či chcú „ostať“ v pôvodnom vzťahu alebo „upgradovať“ (no áno, anglické Stay or Upgrade má oveľa lepší zvuk, ale skúste to preložte lepšie). Samotná hra predstavuje niekoľko, v našom prípade päť, večerných talkshow v televízií, kde súťažiaci sedia v štúdiu a prehrávajú sa zaujímavé klipy z predchádzajúceho týždňa. Vybrali sme si humornejšie a ľahšie poňatie hry, keďže už veľakrát sa potvrdilo, že pre hráčov je jednoduchšie hrať vtipné scénky než tie vážne.

Keďže hra je dimenzovaná pre 6 – 8 postáv (hráčov do hry môže vstupovať viac), našlo sa 6 odvážlivcov a zvyšok ostal pasívne alebo aktívne v publiku. (to znamená tri dvojice, nie šesť, ja viem…) Hráči dostali možnosť vytvoriť si vlastné charaktery alebo sa inšpirovať, či priamo si vybrať z palety postáv, ktoré sú súčasťou herných materiálov. Zvolili si tú jednoduchšiu variantu, ale spätne sa mi zdá, že to možno bola chyba. Súčasťou jeepformových zásad je aj transparentnosť a absencia tajomstiev – počas hry sa však pomerne ťažko orientovalo v tom, kto čo s kým riešil už len počas reality show, nie ešte držať v hlave aj fakty a vzťahy z minulosti postáv. Celková neprehľadnosť hry bola jedna z výraznejších chýb, ktorú by sme nabudúce mohli riešiť niečím ako menovkami s krátkou charakteristikou postavy.

Do opisovania scén, ktoré sa odohrali, zabiehať nebudem. Hráči jeepen poňatie hry vzali dobre, aj keď veľa scén sme predkladali a rámcovali my dve s Morwen ako „show hosts“ a gamemasters. Improvizácia a väčšia iniciatíva hráčov samotných je, napokon, otázka zvyku a odvahy. Do budúcna sa však rozhodne poučíme aj v tom, ako hru prezentovať – nedali sme potrebný dôraz na fakt, že keď sa prehráva klip a teda hrá nejaká scénka, účelom je, aby sa niečo dialo a vyberanie konkrétnych scén má zmysel práve preto, že sa
tým vynechá množstvo nepodstatnej konverzácie (áno, narážam napríklad na slede), ktorá je všadeprítomnou vatou v akomkoľvek inom larpe. Od hráčov by som tiež v niektorých momentoch očakávala dramatickejšie poňatie, aj za cenu vybočenia z role.

Na všetkých nedostatkoch hry je pozitívne, že sa na nich dá popracovať a zlepšovať sa – či už strany našej alebo hráčskej. Z bezprostredných reakcií som však mala veľmi dobrý pocit a hráči sa bavili. Uvidíme, možno nabudúce vyskúšame aj jeepformovú hru s vážnejšou tématikou. Do tohto štýlu hry som sa už totiž úspešne zamilovala.

Autor: Lothmíril