Jeepforma v Bratislave

Odkedy sme spo­lu s Morwen a Dogfoodom mali mož­nosť repre­zen­to­vať východ­nú časť Československa na stret­nu­tí s Frederikom a hrať jeep­form­vú hru The Upgrade!, nemoh­la som odo­lať myš­lien­ke, že si to chcem ešte zahrať, ešte vyskú­šať – a naj­mä, že to tre­ba uviesť aj u nás, na Slovensku. Morwen súhla­si­la…

Odkedy sme spo­lu s Morwen a Dogfoodom mali mož­nosť repre­zen­to­vať východ­nú časť Československa na stret­nu­tí s Frederikom a hrať jeep­form­vú hru The Upgrade!, nemoh­la som odo­lať myš­lien­ke, že si to chcem ešte zahrať, ešte vyskú­šať – a naj­mä, že to tre­ba uviesť aj u nás, na Slovensku. Morwen súhla­si­la. Na LarpFest však neplá­no­va­la ísť a SlavCon sa zdal straš­ne ďale­ko (a komu sa chce čakať do aprí­la, keď by kaž­dá iskier­ka nad­še­nia naj­rad­šej všet­ko chce­la tu a teraz). A vlast­ne, ani som si veľ­mi netrú­fa­la na neja­kú „ofi­ciál­nu pre­zen­tá­ciu hry“, kým som v prob­le­ma­ti­ke bola len o jed­nu hru men­ší nová­čik než ostat­ní.

Ideálnym pies­ko­vis­kom bola pre­to séria RolePlay works­ho­pov, kto­ré sme od minu­lé­ho SlavConu roz­beh­li a darí sa nám orga­ni­zo­vať ich viac menej pra­vi­del­ne (čiže raz za čas, keď sa dohod­ne­me). Prichádzali tam hrá­či, kto­rých naozaj bavi­lo hrať, impro­vi­zo­vať a vymýš­lať – cha­rak­te­ris­ti­ky cel­kom zásad­né pre poten­ci­onál­ne­ho jeep­form hrá­ča, nie­koľ­ko jee­pen tech­ník sme dokon­ca počas works­ho­pov neve­dom­ky pou­ží­va­li.
S pre­zen­tá­ci­ou pri­pra­ve­nou na LarpFest, nie­koľ­ký­mi moti­vač­ný­mi veta­mi na fórach SLADu a načí­ta­ný­mi mate­rál­mi k hre sme teda The Upgrade! naplá­no­va­li na 7. novem­ber pod­ve­čer.

Pred samot­nou hrou sme uvied­li nie­koľ­ko základ­ných tech­ník a skú­si­li ich pou­žiť pri zbež­ne natie­ne­ných scén­kach. Konkrétne vsuv­ky z minu­los­ti ale­bo mož­nej budúc­nos­ti, vnú­tor­né mono­ló­gy a „bird-in-ear“ (nie bird-in-eye), čiže myš­lien­ka, kto­rú vašej posta­ve môže pod­su­núť aký­koľ­vek hráč; ako keby vám to zra­zu priš­lo na myseľ. Scénka s témou „ste súro­den­ci a máte sa dohod­núť, čo dáte mame na naro­de­ni­ny“ sa zvr­h­la ku per­so­ná­lu poho­to­vos­ti stáv­ku­jú­ce­mu, či dotyč­ná sedem­de­siat­roč­ná pani pre­ži­je… Ale nako­niec, aspoň to potvr­di­lo prin­cíp jee­for­mo­vé­ho zame­ra­nia na prí­beh a uká­za­lo, čo všet­ko sa dá pomo­cou tých­to tech­ník vytvo­riť (a to, že zame­ra­nie na prí­beh zna­me­ná zmys­lu­pl­ný prí­beh s myš­lien­kou, teraz nie je poin­ta). Myslím, že sa to uja­lo.

Aj keď toto bol náš oslí mos­tík, ako spo­jiť tra­dič­nú náplň RolePlay works­ho­pov a Jeepform, nevyh­li sme sa úlo­he vysvet­liť všet­kým prí­tom­ným (naj­mä tým, kto­rí sa medzi­ča­som pri­da­li), o čo vlast­ne ide. Základné vysvet­le­nie podá­va člá­nok o Jeepforme, kto­rý v pre­kla­de vyšiel na www​.lar​py​.cz, veľa tech­ník však pre lar­pis­tu znie nepo­cho­pi­teľ­ne, kým si ich sami nevys­kú­ša­jú. Tu mali mož­nosť a verím, že to nie je posled­ný prí­pad.

The Upgrade! je o rea­li­ty show, do kto­rej sa pri­hla­su­jú par­tner­ské dvo­j­ice, aby si na nie­koľ­ko týž­dňov navzá­jom vyme­ni­li par­tne­rov a na kon­ci hry sa roz­hod­li, či chcú „ostať“ v pôvod­nom vzťa­hu ale­bo „upg­ra­do­vať“ (no áno, anglic­ké Stay or Upgrade má ove­ľa lep­ší zvuk, ale skús­te to pre­lož­te lep­šie). Samotná hra pred­sta­vu­je nie­koľ­ko, v našom prí­pa­de päť, večer­ných talks­how v tele­ví­zií, kde súťa­žia­ci sedia v štú­diu a pre­hrá­va­jú sa zau­jí­ma­vé kli­py z pred­chá­dza­jú­ce­ho týžd­ňa. Vybrali sme si humor­nej­šie a ľah­šie poňa­tie hry, keď­že už veľa­krát sa potvr­di­lo, že pre hrá­čov je jed­no­duch­šie hrať vtip­né scén­ky než tie váž­ne.

Keďže hra je dimen­zo­va­ná pre 6 – 8 postáv (hrá­čov do hry môže vstu­po­vať viac), našlo sa 6 odváž­liv­cov a zvy­šok ostal pasív­ne ale­bo aktív­ne v pub­li­ku. (to zna­me­ná tri dvo­j­ice, nie šesť, ja viem…) Hráči dosta­li mož­nosť vytvo­riť si vlast­né cha­rak­te­ry ale­bo sa inšpi­ro­vať, či pria­mo si vybrať z pale­ty postáv, kto­ré sú súčas­ťou her­ných mate­riá­lov. Zvolili si tú jed­no­duch­šiu varian­tu, ale spät­ne sa mi zdá, že to mož­no bola chy­ba. Súčasťou jeep­for­mo­vých zásad je aj trans­pa­ren­tnosť a absen­cia tajom­stiev – počas hry sa však pomer­ne ťaž­ko orien­to­va­lo v tom, kto čo s kým rie­šil už len počas rea­li­ty show, nie ešte držať v hla­ve aj fak­ty a vzťa­hy z minu­los­ti postáv. Celková nepre­hľad­nosť hry bola jed­na z výraz­nej­ších chýb, kto­rú by sme nabu­dú­ce moh­li rie­šiť nie­čím ako menov­ka­mi s krát­kou cha­rak­te­ris­ti­kou posta­vy.

Do opi­so­va­nia scén, kto­ré sa odo­hra­li, zabie­hať nebu­dem. Hráči jee­pen poňa­tie hry vza­li dob­re, aj keď veľa scén sme pred­kla­da­li a rám­co­va­li my dve s Morwen ako „show hosts“ a game­mas­ters. Improvizácia a väč­šia ini­cia­tí­va hrá­čov samot­ných je, napo­kon, otáz­ka zvy­ku a odva­hy. Do budúc­na sa však roz­hod­ne pou­čí­me aj v tom, ako hru pre­zen­to­vať – neda­li sme potreb­ný dôraz na fakt, že keď sa pre­hrá­va klip a teda hrá neja­ká scén­ka, úče­lom je, aby sa nie­čo dia­lo a vybe­ra­nie kon­krét­nych scén má zmy­sel prá­ve pre­to, že sa
tým vyne­chá množ­stvo nepod­stat­nej kon­ver­zá­cie (áno, nará­žam naprí­klad na sle­de), kto­rá je vša­dep­rí­tom­nou vatou v akom­koľ­vek inom lar­pe. Od hrá­čov by som tiež v nie­kto­rých momen­toch oča­ká­va­la dra­ma­tic­kej­šie poňa­tie, aj za cenu vybo­če­nia z role.

Na všet­kých nedos­tat­koch hry je pozi­tív­ne, že sa na nich dá pop­ra­co­vať a zlep­šo­vať sa – či už stra­ny našej ale­bo hráčs­kej. Z bez­pro­stred­ných reak­cií som však mala veľ­mi dob­rý pocit a hrá­či sa bavi­li. Uvidíme, mož­no nabu­dú­ce vyskú­ša­me aj jeep­for­mo­vú hru s váž­nej­šou téma­ti­kou. Do toh­to štý­lu hry som sa už totiž úspeš­ne zami­lo­va­la.

Autor: Lothmíril