ZIMNNÉ ŤAŽENIE

Novučičký reportík z aktuálne uplynulého Zimného ťaženia, ktoré sa odohráva vo svete známeho LARPu Tordhan.

Ja, Kosťa z rodu tíflingov, tvorov ktorým v žilách koluje démonia krv, som zapísal tento príbeh… Pociťovať hnev kráľa tíflingov každý deň v jeho sfére, v jeho svete bolo čoraz horšie. Žiadna voľnosť, žiadna sloboda. Cítil som sa ako zviera v klietke, ktoré týra človek len pre potešenie. Preto som sa pridal k skupine takých istých, ako som ja. Tých čo nenávideli kráľa tíflingov. Ja a dvaja mladší tíflingovia, ktorých viedol Pán Kahir. Vložil som do jeho rúk svoju dôveru, veril som že sa nám podarí utiecť. Pri úteku sme oslobodili dvoch elfských otrokov ktorý sa k nám pridali. Pán Káhir spravil rituál a dostal nás z tej prekliatej sféry, ktorú som mal aj tak rád. Bol to tak silný rituál, že som cítil priam zápach magenergie, po prvý krát v živote…Keď som otvoril oči, uvidel som že sme uprostred lesa. Boli tu ihličnaté stromy, ako hraničiar som ich poznal. No všetko bolo na okolo prikryté bielim pieskom. Bieli piesok padal z neba priamo na zem, ako keby hore na oblakoch boli duny bieleho piesku a padali by po jednom zrnku dolu. Naozaj, zrnká toho bieleho piesku padali, boli väčšie než zrnká obyčajného piesku a unášal ich vietor. Všetko bolo prikryté, smreky a borovice, každý trs trávy, každý kúsok zeme na okolo nás. Dokonca aj náš šat bol tím pieskom prikrytí. Na dotyk bol studení ako kamene v noci na púšti, ba ešte viac. Na mojom koženom brnení mizol preč a zanechával ho mokré ako keby, ako to len ľudia, podradní tvorovia volali? Dážď! Áno, akomené rebrá. Začala ma hneď liečiť, rozprávala niečo v jazyku, ktorému som ja nerozumel. Bolesť v hrudi pomaly ustupovala, no tie rebrá trochu boleli. Potom vykríkla a vtedy som pocítil tupú bolesť, ktorá bola v momente preč. Už ma nič nebolelo, postavil som sa na nohy a spolu s ňou sme vyrazili na trolla s bojovým pokrikom. Všetci sme doň ho tuho sekali, nestačil sa otáčať. Pán Kahir a Meltyr doň ho hádzali streli a Kalwen, ja a dvaja bojovníci sme doň ho bušili. Začal sa nejako tackať a pomaly spadol s veľkým buchnutím na zem. V tom momente sa do jeho chrbta zabodli naše čepele. Pán Kahir mu začal chytať nohu, museli sme mu hneď vytrhnúť nejakú kosť. Jeden z mladých tíflingov nám požičal dýku. Začali sme rezať, no on nebol úplne mŕtvy. Mykal sa a vzpieral, všetci sme ho začali tlačiť k zemi. Podarilo sa! Obrezali sme mu píšťalu a potom sme ju vytrhli. Pán Kahir ju zobral, no aby si nás troll nepamätal, keď sa regeneruje, odsekli sme mu hlavu. Zobral som ju a dal do tašky, spolu s kosťou ktorú som mal skrývať. Vydali sme sa smerom hore naspäť k jaskyni. Opäť sme do nej vstúpili. Vchod bol zavalení po niekoľkých krokoch. Začali sme ho odhadzovať, keď už tam bolo iba pár kameňov, počuli sme hlasy. Potiahli sme spoločne jeden veľký kameň a ostatné sa zosypali, nič nebránilo vo vstupe do jaskyne, iba ak trpaslíci s vražedným výrazom v tvári, ktorý boli na druhej strane. Meltyr vytvoril pohotovo ľadovú stenu, otočili sme sa a vybehli von. Cez ten ľad som začul tlmený hlas Hora, alebo Ryšavca, ako chcete. Volal nech prinesú oheň, vzápätí nastali krušné chvíle. Ešte sme neboli ani vonku z jaskyne a ozvalo sa ohromne ohromujúce prasknutie ľadu. Trpaslíci sa presekali von a rozbehli na nás. V tom momente sme začali všetci utekať, čo utekať! Priam letieť! Bežalo s nami i pár trpaslíkov z druhej skupiny a naša tíflingská posila. Tesne za mnou bežal trpaslík Terrodaum. Nevedeli sme koľko ich je. Pomyslel som si že keď zabehnem do lesa, aspoň dvaja ma budú nasledovať. V hustom poraste by som ich mohol zvládnuť. No keď som sa otočil, zistil som že bežali po ceste za ostatnými. Chcel som sa zastaviť, no spadol som. Kým som sa zdvihol, všetci prebehli. Vrátil som sa na cestu a chcel som sa rozbehnúť dolu za nimi, no v tom sa objavil z ničoho nič Pán Kahir. Vravel že všetci zbehli dolu. Teraz ale bola jaskyňa volná, vykročili sme teda spolu k nej. Po ceste sme streli druhú skupinu trpaslíkov, no pred nimi stáli trollovia. Otočili sa na nás a pohli sa k nám. Začali vrieskať že mi sme zabili jedného z nich, i on tam stál. Hlava mu dorástla, no jeho prvú som mal stále ja v taške. Pán Kahir to zvalil na trpaslíkov, potom trollovia chceli jedlo. No nemali sme už žiadne, mali ho ty ktorých chytili trpaslíci. Chcel som odlákať jeho pozornosť na trpaslíkov, stojacich za nimi. Trvalo to hodnú chvíľu, kým pochopil že má pozerať na nich a nie na mňa. Potom nám začali nadávať do klamárov. Objavil sa tu Meltyr a začal sa vybavovať s trpaslíkmi, to isté i Pán Kahir. Ja som ostal v spoločnosti trllov a snažil sa ich presvedčiť, že nech ma nezabijú a nech nám pomôžu bojovať proti trpaslíkom. Boli na mňa dvaja, hovoril som ich rečou. Aby videli že im nechcem ublížiť, pustil som meč. Hneď mi ho jeden zobral. No keď som vyjednával ďalej, pochopili že to myslím vážne. Vrátili mi meč a ešte sme niečo riešili. Potom troll povedal kamarát a ukázal mi päsť, nech ho udriem. Tak som udrel. Jeho líce bolo ako skala, i ruka si to myslela. Teraz bol na rade on, tiež ma trafil a povedal kamarát. To teda bola rana, odletel som nejaký ten meter dozadu. Potom i druhý sa stal mojím kamarátom. Stále sme sa udierali…ehm… teda skamarátovali. Prišiel i ten, ktorého hlavu som mal v batohu. I ten urobil zo mňa kamaráta a tak-tak i mrzáka. Odletel som a urobil som dve kotrmelco saltá. Potom ma občas potľapkali nežne po ramene, no i to bolelo. Zdelil som Pánovi Kahirovi že som si to s trollami vydiskutoval a že som ich kamarát. Toho si všimol, moje líce totiž bolo trochu nezvyčajnej veľkosti než pravé. Trollovia si začali robiť kamaráta i z Pána Kahira, tiež dostal dobré šupky, no nelietal ako ja. No Meltyr hneď do nich začal hádzať streli, lebo napadli jeho majstra. Čo som vybudoval, spadlo a musel som začať od znova. No bolo to rýchlejšie, menej bolestivejšie a namáhavé. Vydali sme sa teda na trpaslíkov dolu do dediny. Ja som viedol tých troch trollov, nasledovali ma a verili mi. Po ceste sme stretli Kalwen a oboch tíflingov od nás. Kalwen povedala že dolu to bolo dosť kruté a nekončilo sa to nijak pekne. No tak či tak, stála teraz na nohách vedľa nás, teraz už živá, tak isto aj oni dvaja. Vyšli sme z lesa na lúku vedľa dediny. Trpaslíci, ktorých sme prišli zmasakrovať boli v dedine. No na lúke stály dvaja Tyrovci. Pán Kahir nariadil ich likvidáciu, presvedčil som trollov že najprv zabijeme zlých nepriateľov a že potom pôjdeme na jedlo, teda trpaslíkov. Neváhali a zaútočili sme všetci, za podpory trollov na nich. Nemali šancu, boj bol celkom rýchli. Pár krát som síce schytal zásah, no ešte som sa udržal. Prvý padol na zem, druhý už nedúfal. Šli sme naň ho všetci okrem Pána Kahira, ktorý vyjednával s Erkenom. Tífling si kľakol a chcel sa vzdať. No jeden troll mu odsekol hlavu, hneď mu ju začal žrať. Tak som sa rozbehol k tomu prvému a hlavu mu odsekol, nato so ju strčil do batohu. Potom som trollom povedal že až poviem „Ou wey“ tak vyrazíme a pomlátime trpaslíkov, dostal som rozkaz od Pána, ten vyjednal s druhými trpaslíkmi že sa nebudú starať do tohto boju. Tak som zvolal dané heslo a odhodlaní vyrazil do útoku, no žiaden troll nešiel so mnou. Tak som toho čo stál najbližšie rýchlo povzbudil a nahuckal. Vyrazil do útoku tak rýchlo, ako je to u trollov len možné. Trpaslíci sa zomkli k sebe a začal sa boj. No boj za razom zmenil na chaosom zmietanú bitku, kde spojenec nepoznal spojenca a na všetky dohody sa zabudlo. Na chvíľu som sa ocitol proti Tyrovi, aspoň myslím a tak sme vbehli naspäť do dediny, no i tu bol chaos. Zbadal som trpaslíka Terrodauna a Derna. Dern bol v okamžiku zamestnaný s Kalwen, no a ja som Terrodauna vyzval nech ideme bojovať na rovní terén, jeden ne jedného. Pristúpil a vyšli sme na lúku vedľa dediny. Postavili sme sa do bojového postoja, no v tom sa vyrútili dvaja naši tíflingovia. Chcel som ich zastaviť, no nedali sa. Bežali na Terrodauna, ten sa úctivo rozlúčil a rozbehol sa naspäť do dediny. Nebežali sme za ním. Keď som sa otočil, bol som trochu dosť zaskočený. Za nami stáli tí druhý trpaslíci, spoznal som len Lagunu, Isilote, Darksweepera a Erkena. Mieril na mňa lukom a i ostatný čakali len na povel s výrazom v očiach ako imp keď pozerá na lievance. Otočil som sa a povedal obom že až poviem bežte tak nech bežia. Otočil sa k trpaslíkom a zavelil utekajte! Erken vtedy vystrelil, no to sa mi podarilo náhodou vyraziť mečom. Potom sa po nás rozbehli i ostatný trpaslíci. Bežali sme cestou do dediny, kade pred chvíľkou bežal Terrodaun. Pár trpaslíkov mi bolo v pätách, ostatný bežali za tými dvoma. Z ničoho nič som opäť narazil na Terrodauna, boj som zameral naň ho. Zozadu som dostal so sekerou od trpaslice Eowyn. Potom som sa pošmykol a spadol na zem. Terrodaun na mňa namieril hrot meča, povedal že mu mám dať pivo. Mal som malí súdok v taške, tak som povedal nech počká. Obišiel ma ja som sa postavil a začal hľadať v taške dýku. On to zrejme spoznal a tak zbystril. Do toho vbehol jeden troll, ten najväčší. Terrodaun mu povedal že mám pivo, on zreval pivo a ťukol ma kladivom do hlavy. V momente som odpadol do mdlôb. Neviem čo sa mi stalo, či som zomieral, či som omdlel po takej rane. No keď som otvoril oči, stále sa ešte bojovalo, no ja som ležal pri trpaslíkovi Ragnarovi a Terrodaunovi. Terrodaun nevrhol nech ideme bojovať s Tyrovími tíflingami, ktorý stáli neďaleko. Len čo som vstal, vyzvali sme ich a civilizovane sme išli na lúku. Začali sme, ja a Terrodaun proti nim. Svojho som načal, no i non mňa a to dosť. Terrodaun myslím svojho protivníka zdolal. Keď som len otočil hlavou, zbadal som Tyra a zvyšok jeho bandy. Tyr ma varoval nech prestanem a vypadnem preč, poslúchol som. Vrátil som sa do dediny, už bolo úplne dobojované. Pán Kahir sa dozvedel kto má diamantovú dýku, Erken. Dohodol sa s Ryšavcom na geniálnom pláne. Ako že sme prijali od nich výzvu na féroví boj skupiny našej a ich. Vyšli sme na lúku a postavili sa do rojnice. No keď sa tasili zbrane, trpaslíci nabehli na Erkenových trpaslíkov. Začal sa trochu chaoticky organizovaní boj. Trpaslíci vzdorovali, no aj tak padli. Ostala trpaslica a Erken. Trpaslicu zajali a ďalej neviem čo jej spravili. Ale Erken okúsil chuť mnohých čepelí. Dokonca i môjho šípu, po ktorom spadol na zem a ostatný ho dorazili nadobro. Položil som naň ho svoju nohu a vytiahol z neho šíp, bol zabodnutý hlboko. Keď som ho vytiahol, vystrekla krv. Utrel som hrot do jeho tuniky a hodil šíp naspäť do túlca. Pán Kahir od neho vzal diamantovú dýku a vydali sme sa k druhej jaskyni, kde bol schovaný poklad. Zastali sme pred jaskyňou, tam kde začínalo kúzlo. Kalwen sa ponúkla že poskytne tú potrebnú krv. Vytiahla si rukáv, podal som kosť Pánovi Káhirovi, ten ňou potrel jedno miesto a potom Kalwen porezal na ruku diamantovou dýkou. Ozvalo sa niečo, ako keď vybuchne sopka a do toho zahrajú harfy. Ochrana bola zrušená, teraz prišli i naši trpasličí spojenci a vrátil sa i Meltyr. No z jaskyne začala smrdieť síra, dym, zápach starého mäsa a niečo tam zarevalo ako drak. Horeslav nám teda znova prisľúbil pomoc v boji proti drakovi. Kalwen vyliečila Meltyra i mňa. Navyše ma ešte povzbudila pred bojom. Začali sme liezť do jaskyne, prudko klesala a potom sa pred nami rozprestrela jaskynná hala. Oproti nám ležal drak. No podľa mňa ani nie drak, než saň, mala totiž tri hlavy. Jedna začala vyjednávať s Pánom Kahirom, lebo pustiť sa do boja so saňou, alebo drakom nie je len taká ľahká záležitosť. Dve hlavy čo spali sa prebudili a všetky tri začali na nás pozerať. Za nami prišli trpaslíci aby nám teda pomohli, ako sľúbili. Vytiahol som luk a natiahol. Namieril som na draka a tu sa objavil škriatok. Volal nech ho trafím, ale schoval sa do steny. Aj tak by som ho netrafil. Ale všetko sa razom skomplikovalo. Do jaskyne vstúpili nepriateľský trpaslíci a spolu po ich boku i tíflingovia. Otočil som luk na nich, lebo sme museli radšej vyčistiť zadnú časť jaskyne, aby nás nezovreli do klieští. Ani neviem kedy, ale začal sa boj. Začal som strieľať do nich, bolo to ťažké, lebo som nemal moc miesta. Všetci sme sa na seba tlačili, preto sme museli tých vzadu rýchlo pobiť. Zbadal som Tyra, teraz som mu chcel vrátiť všetky urážky na mňa i mojich spolubojovníkov a spolubojovníčku. Uvidel som medzi nimi i Atalante, dlho s nami nebol. Neskôr, až o mnoho neskôr mi prišlo že bola dvojitý agent. V tom Dern trpaslík zvolal že náš mág zmizlo, presne Pán Kahir zmizol. Začal som teda strieľať do Tyra, lebo on bol v boji dobrý a rozdával ranu za ranou. Pár krát som ho dostal, no potom sa začal schovávať za svojich. Keď mi došli šípi a mal som už iba jeden, vystrelil som. Trafil som ho, spadol no hneď sa zdvihol. Z nepriateľov bolo už iba pár, medzi nimi i Tyr. Začal som rýchlo zbierať šípy a znova strieľať. No i naša strana a hlavne strana trpaslíkov mala tiež veľké straty. Neviem kto dal poslední zásah, ale Tyr pod ním skonal a spadol na zem. Hneď som k nemu priskočil, stúpil naň ho a odrezal mu hlavu. Od radosti zvolal, strčil ju k dvom ostatným a vyrazil zbierať šípy. Potom som začal strieľať na draka. Pár zásahov dostal, ale šípy buď boli v ňom alebo za ním. Tasil som teda meč a vyrazil medzi svojich, postavil sa k nim a začal sekať do hláv. Jedna hlava za mnou vyrazila a uhryzla ma. Cítil som už vážnu bolesť, no aj tak som sa postavil na nohy a bojoval ďalej. Všetko sa dialo tak rýchlo, že keď som sa otočil za seba, všade ležali mŕtvoly zlých tíflingov, spojeneckých a tých druhých trpaslíkov a i iný. Potom som pozrel na draka a už ostávala posledná hlava. Tá po chvíľke padla a jeden trpaslík si na ňu vyskočil a začal bodať. Pozrel som sa na okolo, všade krv. Mnoho mojich trpasličích priateľov bolo mŕtvych. Na nohách som stál ja, elfka Kalwen, trpaslík Dern, trpaslík Zeratul a ešte nejaký. Začal som na rýchlo zbierať šípi. Trpaslíci zahlásili že poklad je preč. Pozrel som sa po jaskyni, hľadal som Pána Kahira. Nikde nestál, ale ani nikde neležal. Bol preč, tak isto ako poklad. Ale i Horo zmizol. Dern a ešte nejaký trpaslíci sa pustili za ním. Ja som vyliezol von úplne oslabení. Bol som na pokraji zrútenia, myslím že i Kalwen. Zbadali sme na lúke Pána Kahira, ale i Zeratula. Čo Pána Kahira, zradcu Kahira! Preblesklo mi hlavou, že by som ho mal ušetriť, ale hneď tá myšlienka zmizla. Vydali sme sa ich smerom. Keď sme boli veľmi blízko, dal Kahir Zeratulov nejaký papier do ruky a potom zmizol. Už mi stačili dva kroky. Začal sa ozývať hlasný smiech, Kahirov podlí smiech. Zeratul so zatajením dychom čítal. Ja a Kalwen sme začali volať na Kahira, že je podliak, zbabelec a zradca. I keď zanechával stopy, ja som si ich nevšimol. Všetko ma bolelo, skoro som nevidel. Potom sa Kahir znova zjavil, no značne ďaleko. Zeratul ukázal list Dernovi a dal nám ho, so slovami že to je poklad. Teraz som neváhal a znova sme začali ísť za Kahirom. Kým sme ale prišli, mal okolo seba ľadovú stenu, Zeratul do nej sekal. Pripravil som si luk a čakal kedy budem môcť vystreliť. No potom som ho opäť vyzval na férový súboj. Prijal. Postavili sme sa proti sebe, tasil som meč a zahodil luk. No keď som videl že sa k nemu Zeratul a ešte nejaký trpaslík zakráda, zdvihol som luk. Iba kvôli tomu že zradil mňa a ostatných, ktorý mu verili. Využil nás. Chcel som pomstiť tých ktorý padli kvôli jeho zrade a chamtivosti. Ak by ho dorazila Kalwen, to by mi stačilo, lebo ona bola s nami v družine. No dopustiť aby bol zabití trpaslíkom?! NIKDY! Chcel som to byť ja, kto ukončí jeho život, aspoň trochu dôstojne. Tífling proti tíflingovi. To ja a Kalwen sme mali právo ho zabiť a nie trpaslík. Vystrelil som, no to ho iba šuchlo. Nestačil som nabiť, trpaslíci sa naň ho vrhli a zhodili na zem. No z môjho pohľadu ho dorazila na zemi Kalwen. Skočil som po ňom a zahryzol sa do jeho krku. Trpaslíci doň začali bodať ako nepríčetný. Keď už si boli istý, prestali, vstali sme nad jeho telom. Aspoň že ho dorazil niekto, kto mu veril a sklamal sa v ňom. Medzitým v dedine dopadli Hora preživší trpaslíci a oholili mu jeho ryšavú bradu. Teraz boli obaja zradcovia zabitý. Rany na tele z boja za zahoja, no na duši už nikdy nie, veril som v Pána Kahira a on nás zradil. Prečítal som si list, kde stálo: „Nikdy nebudeš robiti, čo zbytočné jesť…“ Toľko mŕtvych kvôli takej impovine?! Teraz sme ostali sami, bez vodcu. Ale to už je iný príbeh…