Preskočiť na obsah

Správanie sa na akciách, alebo pojednanie o tom, čo sa smie a čo nie

Príprava pred akciou
Veľa pre­to, aby sa akcia vyda­ri­la, môže­te spra­viť ešte pred tým, ako sa na akciu vydá­te. Na prvom mies­te si zis­ti­te dosta­tok infor­má­cii o akcii. A to nie­len kedy sa koná, kde sa koná a aké si máte zobrať zbra­ne, ale tiež aká je to akcia, čo sa tam bude zhru­ba diať a pre­dov­šet­kým čo všet­ko tam bude­te môcť robiť. Veľa skla­ma­nia vzni­ká už len z toho, že orga­ni­zá­tor, ako aj hráč, majú roz­lič­né pred­sta­vy o tom, ako čo bude na akcii pre­bie­hať a fungovať.

Uvediem prí­kla­dy:
‑Pri číta­ní pra­vi­diel si plánujet,e aký bude­te uber bojov­ník na 10. úrov­ni v mith­ri­lo­vom brne­ní, kým neskôr zis­tí­te, že nemá­te pri­veľ­kú šan­cu sa vypra­co­vať ani nad 5. úro­veň a po šia­le­nom zhá­ňa­ní všet­ký­mi mož­ný­mi ces­ta­mi a spô­sob­mi nako­niec zože­nie­te sot­va oby­čaj­nú „krúž­kov­ku“.
‑Prípadne plá­nu­je­te, ako bude­te celú dobu zabí­jať dra­kov či iné oblu­dy a nako­niec na akcii strá­vi­te prvé dva dni výro­bou meča a larp ukon­čí­te mies­to zabi­tia dra­ka veľ­kou a urči­te sláv­nou výpra­vou na diviaka.

Máloktorý orga­ni­zá­tor zve­rej­ňu­je dosta­toč­né množ­stvo infor­má­cii o rôz­nych detai­loch hry a tak nevá­haj­te a rad­šej sa aj nie­koľ­ko­krát spý­taj­te ako sa veci majú (zo skú­se­nos­tí viem, že mno­ho­krát sta­čí nie­koľ­ko struč­ných emai­lov, či tele­fo­nát a vaše otáz­ky sú zod­po­ve­da­né a prob­lé­my či dile­my vyrie­še­né). Zistite si, čo je na hre bež­né a čo nie, čo máte zhru­ba v akej situ­ácii oča­ká­vať, od koho a tak podob­ne. Ušetríte si tým množ­stvo nedo­ro­zu­me­ní a skla­ma­ní, kto­ré by vám v koneč­nom dôsled­ku iba poka­zi­li záži­tok z hry. Zvlášť dopo­ru­ču­jem toto využí­vať pri akciách, kto­ré pokra­ču­jú už nie­koľ­ko roč­ní­kov. Pri nich totiž­to hlav­ne star­ší a ostrie­ľa­nej­ší hrá­či majú omno­ho lep­šiu pred­sta­vu, ako to v her­nej rea­li­te zhru­ba fun­gu­je. Veľa sa toho o akcii môže­te dozve­dieť aj pri večer­nom pose­de­ní pri ohní­ku na neja­kej inej akcii, či na rôz­nych inter­ne­to­vých fórach zaobe­ra­jú­cich sa akci­ami toh­to druhu.

Ešte pred akci­ou si pozor­ne pre­čí­taj­te jej pra­vid­lá (väč­ši­nou býva­jú verej­ne dostup­né na inter­ne­te). Pokiaľ je vám čokoľ­vek nejas­né, naj­skôr si zno­vu pozor­nej­šie pre­čí­taj­te pres­nú for­mu­lá­ciu pra­vi­diel a zamys­li­te sa nad ňou. V spor­ných prí­pa­doch nevá­haj­te a spý­taj­te sa (naj­lep­šie vždy pred zača­tím akcie) prí­sluš­né­ho orga­ni­zá­to­ra. DOPORUČUJEM si pra­vid­lá vždy vytla­čiť a zobrať si ich so sebou!
Pokiaľ sa to po vás chce, pri­hlás­te sa (prí­pad­ne sa regis­truj­te). Prihláste sa včas (i nie­koľ­ko týž­dňov dopre­du nezaš­ko­dí, skôr naopak) a pokiaľ neskôr zis­tí­te, že na akciu z akých­koľ­vek dôvo­dov nemô­že­te prí­sť, urči­te sa odhlás­te (orga­ni­zá­to­ri potre­bu­jú mať pre­hľad, kto prí­de a čo/koho bude hrať). V opač­nom prí­pa­de sa vám môže stať, že vás orga­ni­zá­tor už na svo­ju hru via­cej nepus­tí. V regis­trá­cii uveď­te všet­ky potreb­né infor­má­cie a nevá­haj­te tiež popí­sať (pla­tí pri lar­poch) akú posta­vu chce­te hrať, čo by ste chce­li na hre robiť, čo chce­te dosiah­nuť, s kým mie­ni­te spo­lu­pra­co­vať a s kým naopak nie a pod. Takéto infor­má­cie sa zvyk­nú tiež nazý­vať „back­round“ a orga­ni­zá­to­rom veľ­mi pomô­žu pri príp­ra­ve hry a hlav­ne pri zakom­po­no­va­ní vašej posta­vy do nej. Veľmi sa však neroz­pi­suj­te, orga­ni­zá­to­ri majú toho aj tak dosť.
Ďalšou pod­stat­nou čas­ťou vašej pred­príp­ra­vy je uro­biť si sluš­ný a pre­dov­šet­kým vyho­vu­jú­ci kos­tým, mas­ky a iné vyba­ve­nie či dopl­n­ky (netre­ba ich zaned­bať, pre­to­že sa za ne mno­ho­krát dajú zís­kať body k dob­ru). Pamätajte, že nie je roz­ho­du­jú­ca cena ani množ­stvo, ale nápa­di­tosť a vtip. Ostatní hrá­či a rov­na­ko tak orga­ni­zá­to­ri vašu príp­ra­vu urči­te ocenia.
Nuž a mojou posled­nou radou je – aby ste na akciu, pokiaľ mož­no, priš­li včas, naj­lep­šie ešte o nie­čo skôr. Bez prob­lé­mov potom stih­ne­te regis­trá­ciu (kto­rá mno­ho­krát brz­dí začia­tok hry), kon­tro­lu zbra­ní, zabe­rie­te naj­lep­šie mies­ta na sta­ny, môže­te si dopre­du prejsť hra­cie úze­mie, doro­biť si to, čo sa uká­že ako nevy­ho­vu­jú­ce, či nedos­ta­ču­jú­ce (napr. bez­peč­nosť zbra­ne), poke­cať zo sta­rý­mi účast­ník­mi a vše­li­čo sa od nich dozve­dieť, prí­pad­ne v tom lep­šom prí­pa­de aj pomôcť s nie­čím organizátorom.

Kostýmová povin­nosť
Prakticky na všet­kých akciách bez roz­die­lu sa po vás vždy bude vyža­do­vať, aby ste cho­di­li v štý­lo­vom (roz­umej vyho­vu­jú­com) kos­tý­me. Nie je to samo­ú­čel­né. Veľmi to pris­pie­va k atmo­sfé­re akcie i vašim zážit­kom. Samotný kos­tým pri­tom nemu­sí byť nič dra­hé, ani sve­to­bor­né. Pri troš­ke tvo­ri­vos­ti si vysta­čí­te aj s málom. Pokiaľ svoj kos­tým pris­pô­so­bí­te čas­tým zme­nám a roz­ma­rom poča­sia (napr. si dáte na tuni­ku sve­ter, ale­bo cez seba v leja­ku pršip­lášť) nikto vám nič nepo­vie. Snažte sa však vyva­ro­vať vecí, kto­ré pôso­bia ruši­vo (rif­le, trič­ká s potla­čou – hlav­ne meta­lo­vé frčia, tenis­ky a pod.). Týka sa to aj dopl­n­kov. Keď máte na hre hodin­ky, nemu­sí­te ich nosiť nut­ne na ruke, ale napr. ukry­té vo vrec­ku, či v braš­ni. Po dobu akcie kľud­ne daj­te dole aj neštý­lo­vý pier­cing, či šperky.

Správanie sa v tábore
V tábo­re býva­te nie­len vy, ale aj veľa ďal­ších ľudí a ste tam vidieť aj počuť. Chovajte sa teda sluš­ne. Nerobte nepo­ria­dok (na odpad­ky sú väč­ši­nou pri­pra­ve­né vreci,a ale­bo si ich odvez­te so sebou – aspoň do dedi­ny), neroz­kla­daj­te ohne pokiaľ, vám to výslov­ne nepo­vo­lí orga­ni­zá­tor (ani fak­le), na záchod využí­vaj­te mies­ta na to urče­né. Nepoškodzujte prí­ro­du ani svo­je oko­lie (typic­ké je umý­va­nie ria­du, či čis­te­nie zubov v stud­nič­ke, par­ko­va­nie áut na nepo­ko­se­nej lúke a pod.).
Pokiaľ už musí­te na akciu pri­viesť psa, doho­vor­te sa dopre­du s orga­ni­zá­to­rom. Svojho milá­či­ka ste však potom povin­ný celú dobu strá­žiť, aby nek­ra­dol jed­lo, či neočú­ra­val stany.
Nerobte zby­toč­ný hluk. Taký ile­gál­ny a neko­or­di­no­va­ný spe­vác­ky folk­lór­ny súbor, kto­rý sa roz­ho­dol nacvi­čo­vať svo­je opi­lec­ké odr­ho­vač­ky o štvr­tej ráno, kedy sa oko­lo vás pokú­ša zaspať nie­koľ­ko desiatok/stoviek ľudí, vám na popu­la­ri­te naozaj nepridá.
Pokiaľ musí­te faj­čiť, snaž­te sa to robiť nie­kde bokom, kde to nebu­de smr­dieť ostat­ným. Veľa ľudí nefaj­čí (z akých­koľ­vek dôvo­dov) a z vašich ciga­riet je im zle, mini­mál­ne neprí­jem­ne. Neodhadzujte špa­ky v prí­ro­de, hro­zí váž­ne rizi­ko požiaru.
Večer ponú­ka mno­ho prí­le­ži­tos­tí ako sa zaba­viť (teda pokiaľ prá­ve neh­rátr „hard core 24 non-stop larp“). Posadajte si oko­lo ohňa (urči­te ste už dnes pomoh­li s príp­ra­vou dre­va na oheň, že?), spie­vaj­te s gita­rou či iným hudob­ným dopro­vo­dom, ope­kaj­te veče­ru, roz­prá­vaj­te si prí­be­hy, rozo­be­raj­te hru (pozor na mimo­her­né infor­má­cie), hraj­te hry (aké­koľ­vek), pros­te bav­te sa pod­ľa chu­ti, ale tak, aby ste svo­jou zába­vou neka­zi­li záži­tok ostat­ným. Niektorí jedin­ci zvyk­nú zmiz­núť do neďa­le­kej krč­my, ale zby­toč­ne sa tým okrá­da­jú o noč­nú poho­do­vú atmo­sfé­ru akcie.
Slušne sa samoz­rej­me cho­vaj­te nie­len na celom hra­com úze­mí, ale aj v pri­ľah­lých obciach/dedinkách (taká hluč­ná ces­ta z krč­my, van­da­liz­mus či pošla­pa­né pole miest­ne­ho far­má­ra na pre­ja­ve­nej priaz­ni miest­nych nepri­dá). Problémy s nie­kto­rý­mi účast­ník­mi akcie totiž­to môžu zaprí­či­niť zákaz uspo­ria­da­nia ďal­ších akcii na takom­to mieste.

Ako sa sprá­vať k civilom
Cudzí ľudia (miest­ni aj turis­ti) sú väč­ši­nou zve­da­ví, čo sa to vlast­ne deje. Buďte k nim otvo­re­ní a komu­ni­ka­tív­ni, je totiž­to nut­né udr­žo­vať dob­ré vzťa­hy. Na otáz­ku „čo robí­te“, pat­rí medzi naj­lep­šie vysvet­le­nie pojem „roz­práv­ko­vá hra“. Uvedomte si, že vás miest­ni čas­to pozor­ne sle­du­jú a podoz­rie­va­jú kto­vie z akých neres­tí, tak­že pri­veľ­mi nepred­vá­dzaj­te pre nimi nási­lie, boj a drs­né veci (taká obeť sata­no­vi nie je vždy správ­ne pocho­pe­ná ak je vytr­hnu­tá z kontextu).

Alkohol & Drogy
Na akcie samoz­rej­me nepat­rí alko­hol ani aké­koľ­vek iné dro­gy. Zhúlený, pod­na­pi­tý či nedaj­bo­že „našle­hnu­tý“ pro­tiv­ník je veľ­mi nebez­peč­ný nie­len sám pre seba, ale bohu­žiaľ aj pre svo­je oko­lie. Ak nie­ko­ho také­ho­to na hre vymák­ne­te, skús­te ho pat­rič­ným spô­so­bom usmer­niť (nie spa­ci­fi­ko­vať!) a na váž­nej­šie prí­pa­dy bez váha­nia upo­zor­ni­te orga­ni­zá­to­ra. Predovšetkým tí mlad­ší účast­ní­ci čas­to nez­vlád­nu neob­vyk­lú, čerstvo nado­bud­nu­tú voľ­nosť, a majú pocit (a čas­to prá­ve kvô­li zlé­mu prí­kla­du tých star­ších hrá­čov), že k poriad­nej zába­ve sa pat­rí poriad­ne opiť. Ale lar­py a bojov­ky sú pre­dov­šet­kým dob­ro­druž­né hry v prí­ro­de a nie žiad­ne smaž­by či chlas­tač­ky. To pat­rí naozaj nie­kam inam. Navyše ak nepi­je­te, vyh­ne­te sa tak neprí­jem­ným ran­ným „šim­pan­zom“ (či iným opi­ciam) a ostat­ným účast­ní­kom roz­hod­ne nebu­de chý­bať ran­ná aró­ma ogr­ca­né­ho tábo­ra. Pokiaľ sa chce­te napiť (nie­ke­dy je toto pone­cha­né na uvá­že­ní kaž­dé­ho účast­ní­ka), pite s mie­rou a roz­hod­ne nie nikdy počas hry. Uvedomte si, že pokiaľ by náho­dou doš­lo k neja­ké­mu váž­nej­šie­mu zra­ne­niu či iné­mu prob­lé­mu, poli­caj­ti by vám urči­te dali fúk­nuť a tak to večer veľ­mi nepre­há­ňaj­te nech stih­ne­te do začiat­ku hry vytriezvieť.

Dodržiavanie pra­vi­diel
Dodržiavanie pra­vi­diel je pre­dov­šet­kým osob­nou hrdos­ťou, cťou a zále­ži­tos­ťou Fair Play. Proste sa nepod­vá­dza. Samozrejme, je mož­né neuz­ná­vať zra­ne­nia, pod­vá­dzať pri počí­ta­ní živo­tov, pou­ží­va­ní schop­nos­tí na kto­ré nemá­te nárok a podob­ne, ale časom sa na to urči­te prí­de a vy sa doč­ká­te tak maxi­mál­ne veľ­kej han­by, kto­rej sa nez­ba­ví­te mesia­ce a nie­ke­dy aj roky. Stojí to teda za to?
Pokiaľ máte podoz­re­nie, že nie­kto poru­šu­je pra­vid­lá, nena­pá­daj­te ho a hlav­ne sa s ním zby­toč­ne nehá­daj­te. Najskôr to pre­ber­te s orga­ni­zá­to­rom. Možno sa na jeho posta­vu vzťa­hu­je pra­vid­lo, kto­ré nepoz­ná­te. Neúmyselné poru­še­nie pra­vi­diel sa občas stá­va­jú. Dostatočným štú­di­om pra­vi­diel sa však dá tomu­to zabrániť.

Bezpečný boj
Aj keď vás vtiah­ne vír boja, ber­serk, nasta­ne situ­ácia, kedy ide o všet­ko a adre­na­lín vám tečie z uší neza­bú­daj­te, že JE TO LEN HRA!! Snažte sa byť aspoň čias­toč­ne nad vecou a uve­dom­te si, čo vlast­ne robí­te. Samozrejmosťou by mali byť brz­de­né úde­ry a roz­um­né bojo­vé tem­po. Rozhodne nie žiad­ne divo­ké neko­or­di­no­va­né mácha­nie, pre­rá­ža­nie kry­tov, pre­ska­ko­va­nie rada­mi a pod. Pokiaľ si chce­te s nie­kým vyba­viť účty, tak pro­sím, ale nie počas hry (prí­pad­ne ak je taká mož­nosť vyzvi­te ho her­ne na duel). Prispôsobte svoj boj schop­nos­tiam svo­jich nepria­te­ľov (čas­to pro­ti vám sto­ja naše kreh­ké polo­vič­ky ale­bo neskú­se­né deti). Nemierte na žiad­ne, vše­obec­ne zná­me, nezá­sa­ho­vé plo­chy ako sú ruky, rozk­rok a tvár. Snažte sa mať neus­tá­le kon­tro­lu nad svo­jou zbra­ňou a vždy vedieť kam a pre­čo seká­te. Samozrejmosťou je nebo­dať, nechy­tať pro­tiv­ní­ka, žia­den kon­takt­ný boj a la telo na telo atď.
Pri boji „stráž­te chr­bát“ svoj­ho pro­tiv­ní­ka (roz­umej dívaj­te sa, čo je za ním) a v prí­pa­de, že hro­zí kolí­zia (strom, prud­ký svah, ležia­ca mŕt­vo­la) súboj rad­šej pre­ruš­te ale­bo pre­suň­te do bez­peč­nej­šej zóny. Rovnako tak na takých­to mies­tach nebo­juj­te a sami roz­hod­ne neza­tla­čuj­te na také­to nevhod­né mies­ta pro­tiv­ní­ka, aby ste tak zís­ka­li tak­tic­kú výho­du v boji. V prí­pa­de boles­ti­vé­ho zása­hu pre­ruš­te na potreb­nú dobu súboj. V prí­pa­de vzni­ku zra­ne­nia (či už vašou vinou, ale­bo neši­kov­nos­ťou pro­tiv­ní­ka) ste povin­ný okam­ži­te poskyt­núť všet­ku nevy­hnut­nú pomoc, pokiaľ sa mu nedos­ta­ne kva­li­fi­ko­va­né­ho ošetrenia.
Podmienkou pre bez­peč­ný boj sú tiež bez­peč­né zbra­ne. Rešpektujte kon­tro­lu zbra­ní a nesnaž­te sa jej vyhnúť (aj pri stra­chu, že by vám zbraň nepreš­la – spra­vod­li­vý orga­ni­zá­tor urči­te dačo pre vás vymys­lí). Radšej bojuj­te poži­ča­nou krat­šou zbra­ňou než aby ste sa za kaž­dú cenu sna­ži­li pre­sa­diť svo­ju vlast­nú – poten­ciál­ne nebez­peč­nú. Rozhodne nebo­juj­te poško­de­nou zbra­ňou a pri streľ­be kon­tro­luj­te pred kaž­dým výstre­lom šípy, kto­ré pou­ží­va­te. Samozrejme je lep­šie bojo­vať oba­le­nou či vypcha­tou zbra­ňou, ale pozor nech vás to nezvá­dza k úva­hám typu: „Je to oba­le­né, nemô­že sa teda nič stať.“ Nie je to prav­da!! Nepreháňajte to s hmot­nos­ťou zbra­ne. Musíte byť schop­ný mávať so zbra­ňou, nie ona s vami. Tiež rôz­ne háky, bod­ce a iné výras­t­ky na čepe­li aj inde môžu byť poten­ciál­ne nebezpečné.
Za veľa zra­ne­ní si môžu hrá­či sami. Či už pre­to, že neve­dia poriad­ne bojo­vať, pred­klá­ňa­jú sa, hrbia sa, či str­ka­jú hla­vu kam nema­jú, str­há­va­jú si rany na tvár, nek­ry­jú (či už nas­chvál, ale­bo pre­to, že to neve­dia, či nez­vlá­da­jú) a hlav­ne nepou­ží­va­jú základ­né ochran­né pomôc­ky – dob­ré ruka­vi­ce (kože­né pra­cov­né ruka­vi­ce sú mini­mum), ale na bojov­kách aj pril­bu, chrá­ni­če kĺbov a pod.

Hádky
Základným pra­vid­lom pri hád­kach je vôbec sa do nich nepúš­ťať. Ono sa to nez­dá, ale veľ­mi tým kazí­te hru sebe aj ostat­ným. Však to pozná­te: „Múdrejší ustú­pi, hlu­pák sa uto­pí.“ Už vôbec sa nehá­da­ja­te o tak tri­viál­nych veciach, ako je uzná­va­nie zása­hov, počí­ta­nie živo­tov a pod. Pokiaľ si mys­lí­te, že nie­kto sústav­ne pod­vá­dza, upo­zor­ni­te na neho orga­ni­zá­to­rov. Tí sú tam na to, aby takých­to ľudí riešili.

Rešpekt k organizátorom
Rešpektujte orga­ni­zá­to­rov hry aj ich poky­ny. Sú to nad­šen­ci rov­na­ko ako vy, kto­rí strá­vi­li desiat­ky, ba stov­ky hodín tým, že pre vás ostat­ných pri­pra­vo­va­li dob­rú zába­vu, tak im ich sna­hu nekaz­te. Pokiaľ bude­te igno­ro­vať sta­no­ve­né pra­vid­lá a kaš­ľať na orga­ni­zá­to­rov, ľah­ko tak zís­ka­te povesť ľudí, kto­rých nie je dob­ré si na akciu volať.
Organizátorov behom hry infor­muj­te o tom, čo sa deje, čo vie­te a aké akcie sa chys­tá­te pod­nik­núť. Pomôže im to udr­žať dosta­toč­ný pre­hľad o prie­be­hu a vývo­ji hry, deja a v nepo­sled­nom rade mož­nosť včas zasiah­nuť (môže sa stať, že vám aj nie­čo zaká­žu, pre­to­že by vaša akcia moh­la naru­šiť ich plá­no­va­ný kon­cept a ska­zi­lo by to hru). Neokupujte však orga­ni­zá­to­rov zase veľ­mi čas­to. Majú veľa prá­ce (aspoň sa tak tvá­ria) a ich čas je vzác­ny. Organizátori by nema­li však zne­uží­vať svo­je posta­ve­nie k tomu, aby vás otra­vo­va­li ale­bo sa nedaj­bo­že necha­li upla­tiť vašou čoko­lá­dou (diev­čen­ce by o tom­to vede­li mož­no via­cej). Hlavným cie­ľom dob­ré­ho orga­ni­zá­to­ra by malo byť, aby sa na jeho akcii bavi­la väč­ši­na účastníkov.

Riešenie prob­lé­mov
Pokiaľ sa na hre neba­ví­te, nesad­la vám vaša rola, ale­bo vám nie­čo / neja­ké pra­vid­lo / okol­nosť / dejo­vá záp­let­ka / iná posta­va kazí hru, tak len nie­kde neseď­te a nena­dá­vaj­te, ale mies­to toho rad­šej príď­te za orga­ni­zá­to­rom a kľud­ne s nimi pre­ber­te váš prob­lém. Často vám môžu ľah­ko pomôcť a aj by tak dáv­no uro­bi­li, keby o vašom prob­lé­me vede­li skôr.
Občas sa sta­ne, že posta­va, kto­rú ste si zvo­li­li, neza­pad­ne úpl­ne do hry prí­pad­ne je svo­ji­mi vlast­nos­ťa­mi izo­lo­va­ná od ostat­ných hrá­čov („Ja by som s nimi šiel, ale môj zlo­dej by to nikdy nespra­vil“). Vy si hru veľ­mi neuží­va­te, ale nech­ce­te v pol­ke hry radi­kál­ne zme­niť cha­rak­ter svo­jej (dopre­du pri­pra­ve­nej) posta­vy. Tiež sa obráť­te na orga­ni­zá­to­rov. Majú v rukách mno­hé páky, o kto­rých sa vám ani nesní­va­lo a prá­ve v takej­to situ­ácii môžu pomôcť.

Roleplaying
Predovšetkým na Larpoch sa veľ­mi cení takz­va­ný rolep­la­y­ing (RP). Čo to vlast­ne je? Toto cudzie slo­vo v jed­no­du­chom poňa­tí zna­me­ná, že na hre neh­rá­te seba samé­ho, ale neja­kú vymys­le­nú posta­vu. Táto posta­va je daná nie­len svo­jim povo­la­ním či schop­nos­ťa­mi, ale aj svo­jou pova­hou, minu­los­ťou a pod. Hráč by mal vymys­lieť celý cha­rak­ter (spo­mí­na­ný back­round) a s tým sa čo naj­viac sto­tož­niť, pre­brať minu­losť, záuj­my, zvy­ky a zloz­vy­ky, názo­ry, cho­va­nie, cie­le a infor­má­cie svo­jej posta­vy a hlav­ne ich odde­liť od seba samé­ho. Dobrý RP zna­me­ná, že hrá­te aj veci, kto­ré nemu­sí­te, pop­rí­pa­de veci, kto­ré pre vás môžu byť dokon­ca nevý­hod­né resp. mať na vašu posta­vu nega­tív­ny dopad. Napríklad keď her­ne popi­je­te v krč­me a potom chví­ľu hrá­te opi­té­ho, aj keď vám to žiad­ne pra­vid­lo nepri­ka­zu­je. Alebo keď ťaž­ko rane­ný ute­káš z boja.., aj keď ty ako hráč vieš, že keby si v tom boji padol, kama­rá­ti by ťa oži­vi­li. Keď hrá­te bar­ba­ra, môže­te hrať že nevie­te čítať a písať. Naopak, keď hrá­te učen­ca či mága, môže vám vypa­dá­vať meč z ruky. Na dob­rý RP je výho­dou mať pri­ro­dze­ný herec­ký talent, prí­pad­ne tro­cha tvorivosti.
Nesmierne dôle­ži­tou súčas­ťou hry je atmo­sfé­ra. Neničte ju hláš­ka­mi typu: „Čéče, mňa to neba­ví, pome rad­šej chlas­tať do krč­my a hrať medži­ky“ ale­bo „Sakra, ja už si chcem koneč­ne zabo­jo­vať. Kedy nám už tí … orga­ni­zá­to­ri dajú dáky fajt?“ prí­pad­ne „Aha pod tou mas­kou je Anička. Anči ty teda vyze­ráš!“. A naopak sa pokús­te rad­šej cho­vať, hovo­riť a jed­nať ako posta­vy, kto­ré pred­sta­vu­je­te: „Tý brďo! Drak! A aký veľ­ký! Aaaaaaaaa ute­kaj­té­é­éé…“ (v reále vás orga­ni­zá­tor v mas­ke nevy­de­sí, ale vašu posta­vu hobi­ta zlo­de­ja by sku­toč­ný drak pek­ne šoko­val) ale­bo „Hurá! Jaskyňa. Konečne mne milý pries­tor. Idem prvý.“ (v sku­toč­nos­ti by sa vám síce do malej die­ry plnej nebez­peč­ných prí­šer nech­ce­lo, ale vy hrá­te trpas­lí­ka bojov­ní­ka a ten má už elfs­ké­ho lesa plné zuby). Práve také­to drob­né hláš­ky a vži­tie sa do posta­vy robia z podob­ných hier tak skve­lú zábavu.

Prehrávanie a ohľaduplnosť
Môže sa stať, že v maxi­mál­nej sna­he doko­na­le hrať nie­čo fakt pre­že­nie­te. Často sa to stá­va pri rôz­nych zápo­rá­koch, škre­toch a podob­ne. Je veľ­mi lac­né a jed­no­du­ché byť extrém­ne drs­ný, hnus­ný či nechut­ný. Nebuďte pre­hna­ne hru­bý, spros­tý a oplz­lý. Je to síce hra, ale menej zvyk­nu­tým ľuďom vo vašom oko­lí sa z vás môže zdví­hať žalú­dok. Vždy sa to dá zahrať aj s veľ­kým vti­pom a grá­ci­ou, čoho si ostat­ní cenia urči­te via­cej, než lac­nú „drzosť a aro­gan­ciu“. Nezháňajte si prí­liš nechut­né kos­tý­my a dopl­n­ky. Viacej obme­dz­te hra­nie muče­nia a iných zvers­tiev (o hra­ní zná­sil­ne­nia či pit­va­nia radej ani neuva­žuj­te – že nek­ro­man­ti?). Nevykrikujte na ľudí nadáv­ky a uráž­ky. Uvedomte si, že medzi „tep­lý­mi elfa­mi“, ale aj vo vašich radách sú naj­me­nej 4% homo­se­xu­álov a že sú to ľudia (mno­ho­krát aj kama­rá­ti) rov­na­ko ako vy. Ste na hra – nej­de o extrém­ny výkon ani o extrém­ne dob­ro­druž­stvo, ale o poho­do­vú a prí­jem­nú hru pre všet­kých zúčastnených.

Umenie pre­hrá­vať
Nikdy nie je mož­né zais­tiť, aby ste sa dob­re bavi­li úpl­ne všet­ci. Keď nie­kto vyhrá­va, musí iný pre­hrá­vať. Prosím, snaž­te sa brať občas­né pre­hry a neús­pe­chy špor­to­vo. Pokiaľ zomrie­te, nebuď­te naštva­ný na tých, čo vás zabi­li a nesnaž­te sa im pomstiť ani k tomu navá­dzať ostat­ných (ak ste hra­li dob­re, väč­ši­nou vás nie­kto her­ne pomstí). Berte to špor­to­vo a urči­te si pri­pí­še­te u ostat­ných za také­to sprá­va­nie body k dobru.
Pokiaľ umrie­te, začni­te hrať inú posta­vu. Máte uni­kát­nu mož­nosť vyskú­šať si kla­dy a zápo­ry inej role. Na dlh­šie hry, kde je mož­né (či dokon­ca prav­de­po­dob­né), že zomrie­te si prí­pad­ne so sebou zober­te rov­no kos­tým či dopl­n­ky na neja­kú inú posta­vu (orga­ni­zá­to­ri väč­ši­nou majú pre také­to prí­pa­dy pri­pra­ve­né náh­rad­né posta­vy v podo­be rôz­nych NPC či prí­še­ry, ale s kos­tý­ma­mi je to už horšie).

Kombenie a Munchkinovanie 
Hlavným cie­ľom mno­hých (hlav­ne menej vyspe­lých hrá­čov) je mať čo naj­moc­nej­šiu a naj­na­bu­še­nej­šiu posta­vu (tzv. Mančkini). Dosiahnuť sa toho dá zúri­vou hon­bou za vylep­šo­va­ním svo­jej posta­vy (expe­nie), pro­tek­ci­ou u orga­ni­zá­to­ra (extra pra­vid­lá, či výnim­ky), pod­vá­dza­ním, vychy­tá­va­ním bugov a dier v pra­vid­lách, ale­bo čo najú­čin­nej­ším kom­bi­no­va­ním rôz­nych schopností.
Nerobte to! Verte ale­bo nie, ale hru si môže­te veľ­mi dob­re užiť aj ako sla­bá posta­va (hrať napr. kňa­za či mní­cha, kto­rý len za kaž­dú cenu šíri vie­ru, aj keď je to čis­tý RP v kru­hu škre­tov). Pokiaľ nara­zí­te na neja­kú medze­ru v pra­vid­lách, kto­rú by bolo mož­né neja­ko zne­užiť, tak ju nezne­uží­vaj­te, ale záj­di­te rad­šej za orga­ni­zá­to­rom a upo­zor­ni­te ich na ňu (žia­den tvor­ca pra­vi­diel nie je neomylný).

Herné a neherné
Snažte sa rozo­zná­vať čo je her­né a čo je neher­né. Herné je to, čo rie­ši, hovo­rí a robí vaša posta­va, kto­rú hrá­te. Neherné je naopak všet­ko to, čo robí­te ako hráč – napr. vysvet­ľo­va­nie pra­vi­diel, roz­ho­vo­ry s orga­ni­zá­tor­mi, vare­nie obe­da, písa­nie SMSky rodi­čom, toale­ta a pod. – tie­to veci nie sú súčas­ťou hry, mali by od nej jas­ne odde­le­né a malo by ich byť čo naj­me­nej. Každopádne nesmú byť zne­uží­va­né k zís­ka­niu her­ných výhod! (dostať sa z oblie­ha­né­ho mes­ta k nie­ko­mu sa nená­pad­ne pri­blí­žiť, zís­kať neja­kú infor­má­ciu a pod.) Pokiaľ nedo­ká­že­te nie­čo her­né­ho naz­na­čiť reál­ne, tak na to upo­zor­ňuj­te všet­kých, kto­rí by si toho moh­li všim­núť („V sku­toč­nos­ti meriam tri met­re.“ „Táto váza je v sku­toč­nos­ti zo zla­ta.“ Táto palič­ka je páčid­lo.“ a pod.). Vždy upo­zor­ňuj­te ostat­ných, čo v sku­toč­nos­ti vidia a poču­jú a pokiaľ ste si nie istý, kľud­ne sa sami pýtajte.
Informácie sú jed­nou z naj­dô­le­ži­tej­ších vecí v hre. Snažte sa obme­dziť na mini­mum roz­diel medzi tým, čo vie vaša posta­va a čo vie­te vy ako hráč. Veľmi to ovplyv­ňu­je vaše cho­va­nie a ruší to hru. Je zaká­za­né zbie­rať neher­né infor­má­cie, t.j. nie­čo, čo vaša posta­va nemô­že vedieť („Ty si mŕt­vy? Kto ťa zabil? Aké sú pra­vid­lá pre tvo­ju schop­nosť? Ty si upír? Čo si počul pri orga­ni­zá­to­roch?“). Na také­to otáz­ky si počkaj­te na koniec hry. Samozrejme je zaká­za­né pou­ží­vať mobil­né tele­fó­ny a iné elek­tro­nic­ké výdo­byt­ky moder­nej doby (ďale­ko­hľad, bater­ku a pod.).
Mimo hru môže­te byť dob­rí (naj­lep­ší) kama­rá­ti, par­tne­ri a pod. kaž­do­pád­ne v hre môže­te byť cudzie posta­vy ale­bo dokon­ca nepria­te­lia. Chovajte sa pod­ľa svo­jich rolí. Nevyužívajte „sta­ré“ zná­mos­ti a dôve­ry, nezvý­hod­ňuj­te svo­jich kama­rá­tov, ale obra­caj­te sa na nových a cudzích ľudí. Nepodliehajte tren­du jaz­diť na hry ako dopre­du doho­vo­re­ná dru­ži­na, kto­rých neher­né kama­rát­stvo a spo­je­nec­tvo nemá šan­cu naru­šiť žia­den her­ný mecha­niz­mus, úpla­tok, či infor­má­cia. Ostatní pro­ti vám nema­jú šan­cu a kazí­te tým hru. (Nie je nič lep­šie ako využiť takú­to prí­le­ži­tosť na zozná­me­nie sa s nový­mi ľuďmi).
Pokiaľ umrie­te a začne­te hrať novú posta­vu, tak mys­li­te na to, že si nepa­mä­tá­te nič zo svo­jej minu­los­ti resp. zo svo­jej pre­doš­lej role. Vaša nová posta­va nemá ani šaj­nu, kto zabil tú sta­rú (aj keď vy ako hráč to samoz­rej­me vie­te) a bude vra­ho­vi kľud­ne zno­vu dôve­ro­vať. Väčšinou nemá­te žia­den her­ný dôvod hľa­dať vra­ha svo­jej milu­je posta­vy a mstiť sa mu. Nikomu nič nenaz­na­čuj­te a naj­lep­šie ani neho­vor­te, že ste mŕt­vi. Pokiaľ začne­te hrať inú posta­vu, zmeň­te svo­je cho­va­nie, svoj vzhľad (účes, fúzy) a kos­tým (aspoň ubrať, či pri­dať neja­ký výraz­ný dopl­nok, pokrýv­ku hla­vy a pod.), aby bolo jas­ne vid­no na prvý pohľad, že už ste iná posta­va. Samozrejme si zvoľ­te iné meno.

Dôsledky vašich činov na ostat­ných hráčov
Pred tým, než nie­čo vyko­ná­te, skús­te troš­ku pop­re­mýš­ľať aké bude mať ten­to váš počin dopa­dy na ostat­ných hrá­čov a na hru ako takú. Pokiaľ zjed­no­tí­te pod svo­ju vlaj­ku všet­kých bojov­ní­kov v hre, máte síce veľ­ko­le­pú armá­du, ale tá samoz­rej­me nemá potom pro­ti komu dôs­toj­ne bojo­vať a hroz­ne sa nudí. Pokiaľ sa sta­ne­te tem­ným kúzel­ní­kom, kto­rý vyvraž­dí tri štvr­ti­ny ostat­ných hrá­čov, budú vás musieť orga­ni­zá­to­ri „zneš­kod­niť“ neja­kým bož­ským zása­hom, aby ostat­ní hrá­či moh­li vôbec hrať. Pokiaľ hneď na začiat­ku hry zavraž­dí­te dôle­ži­té posta­vy a krá­ľa, bude sa hra ešte dlho zmie­tať v cha­ose a dej nebu­de nikam napre­do­vať. Nevravím tým, že nesmie­te vziať dej hry do vlast­ných rúk. Naopak. Naozaj dob­ré hry to umož­ňu­jú. Len je roz­diel zabiť po dlhom súpe­re­ní šéfa kon­ku­renč­né­ho kla­nu upí­rov a zabiť pre pár drob­ných ale­bo ešte hor­šie z nudy a v pre­si­le oko­lo­idú­ce bez­bran­né­ho spo­lu­hrá­ča, kto­rý sa so svo­jou posta­vou nie­koľ­ko dní prac­ne vyví­jal a má rozo­hra­ných nie­koľ­ko záple­tiek a úloh.
Rešpektujte svo­jich veli­te­ľov a vla­dá­rov. Väčšinou sú to omno­ho skú­se­nej­ší hrá­či než vy a vedia čo robia. Pokiaľ nie, čosko­ro sa náj­de nie­kto lep­ší kto ich (pri­naj­men­šom fak­tic­ky) nahra­dí. Pamätajte, že ako dis­cip­li­no­va­ná jed­not­ka s dob­rým vede­ním máte omno­ho väč­šiu šan­cu na víťazs­tvo, než ako ban­da nedo­hod­nu­tých a neko­or­di­no­va­ných indi­vi­du­alis­tov. Vladári sú na hrách veľ­mi uži­toč­ní. Sústreďujú moc v rukách schop­ných hrá­čov, čo pomá­ha rozo­hrať hru a posu­núť ju do kva­lit­nej­ších vyš­ších stupňov.

Prehodnotenie cie­ľa
Počas hry môže­te zis­tiť, že to, o čo ste sa celú dobu sna­ži­li nie je to pra­vé. Je síce fajn zis­tiť, že ste naj­lep­ší bojov­ník krá­ľov­stva, ale ostat­ní behom váš­ho zlep­šo­va­nia stih­li roz­be­hnúť poli­ti­ku, vyrie­šiť veľa úloh a vôbec, cel­ko­vo sa via­cej bavia. Nebojte sa behom hry zasta­viť, zamys­lieť sa nad tím, čo robí­te a o čo sa vlast­ne sna­ží­te a pokiaľ to nie je to pra­vé, zme­niť to. Ale skôr než k výraz­ným zme­nám pova­hy vašej posta­vy, by malo dôjsť len k zme­ne jej čin­nos­tí, prí­pad­ne cieľov.

Dodržiavanie limi­tov sveta
Pri lar­poch je veľ­mi dôle­ži­té, aby všet­ci hrá­či hra­li rov­na­kú hru. To zais­ťu­je orga­ni­zá­tor tým, že vytvo­rí a všet­kým účast­ní­kom čo naj­lep­šie popí­še svet, v kto­rom hra­jú. Tieto pod­mien­ky sú pre hrá­ča záväz­né. Pokiaľ ich svoj­voľ­ne poru­ší­te (naprí­klad v prí­sne nábo­žen­skom sve­te začne­te hlá­sať ate­iz­mus), mno­hým ľuďom môže­te poka­ziť hru. Pri veľ­kých zme­nách sa potom nediv­te, keď orga­ni­zá­tor ráz­ne zakro­čí, aby si udr­žal celis­tvosť hry (napr. ate­is­tu usma­ží bož­ský blesk)
Uvedomte si, že vaše posta­vy nema­jú zďa­le­ka taký pre­hľad, zna­los­ti a bene­vo­len­ciu ako hrá­či 21. sto­ro­čia. Nesnažte sa pre­sa­diť doho­du dvoch tra­dič­ne nezmie­ri­teľ­ných strán. Nezavádzajte nové vyná­le­zy či poli­tic­ké sys­té­my (demok­ra­ciu, strel­ný prach, molo­to­vo­ve kok­tai­ly, a pod.). Pokiaľ chce­te usku­toč­niť neja­kú výraz­nú zme­nu v hre, doho­vor­te sa naj­skôr s orga­ni­zá­tor­mi, či to zod­po­ve­dá hre, kto­rú hráte.

Komunizmus
Bohužiaľ naje­fek­tív­nej­ším sys­té­mom sprá­vy malej sku­pi­ny ľudí, kto­rým nej­de o nič sku­toč­ne dôle­ži­té, je vzá­jom­ná dôve­ra a spo­loč­ná kasa. Na mno­hých hrách orga­ni­zá­tor pri­pra­via pre­pra­co­va­ný poli­tic­ký sys­tém plný mož­nos­tí (pre­sved­čo­va­nie, voľ­by, úplat­ky, vydie­ra­nie, úno­sy, vraž­dy) a hrá­či ich aj tak nevy­uží­va­jú a o všet­ko sa rad­šej pria­teľ­sky delia, roz­dá­va­jú maje­tok, neh­ra­jú na spo­lo­čen­ské posta­ve­nie a pod. Kamarátstvo a neher­ná dôve­ra pre­vlád­nu nad posta­va­mi a ich vzťah­mi. Zbytočne to potom ochu­dob­ňu­je hru o veľ­mi zau­jí­ma­vý roz­mer. Snažte sa hrať v prvom rade kaž­dý sám za seba, nespo­lie­haj­te na neher­né kama­rát­stvo, maj­te vlast­nú kasu, názo­ry a cie­le, neprez­ra­dzuj­te svo­je schop­nos­ti, zhra­bá­vaj­te moc, buduj­te si osob­nú pre­stíž, vydá­vaj­te sa za naj­vý­hod­nej­ších par­tne­rov, zvá­dzaj­te atrak­tív­nych par­tne­rov (nie nut­ne tých istých) atď. a pod­ne­cuj­te k tomu aj ostat­ných (bez kon­ku­ren­cie je nuda). Hra sa tak sta­ne omno­ho zaujímavejšou.

Syndróm posled­né­ho dňa
Syndróm posled­né­ho dňa sa hovo­rí zme­ne v cho­va­ní hrá­čov, kto­rí si ku kon­cu viac­den­nej hry neuve­do­mu­jú, že her­ný svet ide ďalej, aj keď oni odídu a sna­žia sa na posled­nú chví­ľu uro­biť čo naj­viac vecí a čas­to stra­tia pud seba­zá­cho­vy a ohľad na všet­ku dote­raj­šiu moti­vá­ciu. („Mne je to jed­no, aj tak idem domov“). Je to veľ­mi bez­o­hľad­né k ľuďom, kto­rí sa stá­le ešte sna­žia hrať. Nesnažte sa dohnať málo aktív­nu hru tím, že na posled­nú chví­ľu nie­ko­ho zabi­je­te ale­bo nie­čo zni­čí­te, len aby ste nie­čo uro­bi­li či doká­za­li, že ste to celú hru mali. Hrajte až do kon­ca tak, aby hra­la vaša posta­va, kto­rá domov nejde.
V slab­šej (ale tiež nefér) podo­be sa pre­ja­vu­je ten­to syn­dróm u ľudí, kto­rí z neja­ké­ho dôvo­du idú skôr domov a tak dajú všet­ky svo­je penia­ze a vyba­ve­nie svo­jim kama­rá­tom. To je z hľa­dis­ka posta­vy nezmy­sel. Svoje veci odo­vzdaj­te orga­ni­zá­to­ro­vi ale­bo s nimi pre­ber­te, ako ich čo naj­lep­šie „zane­chať“ v hre (napr. ukry­tý poklad).

Pomoc orga­ni­zá­to­rom
Organizátori majú veľa prá­ce s príp­ra­vou hry samot­nej a urči­te im veľ­mi pomô­že nie­koľ­ko zod­po­ved­ných účast­ní­kov, kto­rí im pomô­žu s drob­ný­mi prá­ca­mi (upra­tať, roz­ve­ša­nie ale­bo naopak pozbie­ra­nie fábo­riek, vyko­pa­nie lat­rí­ny a iné viac, či menej popu­lár­ne prá­ce). Oni pre vás pra­co­va­li celú hru. Pokiaľ môže­te, skús­te im to vrá­tiť. Ocenia to nie­len oni.
Koniec

Dodatok k článku
Tento člá­nok vzni­kol za pomo­ci pria­te­ľa Azrika a náš­ho spria­te­le­né­ho webu www​.pal​mir​.cz , kto­rý sa rov­na­ko ako my sna­ží zlep­šiť úro­veň akcií ako takých a hlav­ne samot­ný prí­stup hrá­čov k tým­to akciám. Všetky infor­má­cie obsia­hnu­té v tom­to člán­ku sú pre­dov­šet­kým odpo­rú­ča­nia ľudí, kto­rí sa vo sve­te LARPov, bojo­viek (dre­vár­ní) neja­kú dobu už pohy­bu­jú a majú boha­té skú­se­nos­ti. Aj keď sa v pod­sta­te jed­ná o hru­bý pre­klad, väč­ši­na tu rozo­bra­tých prob­lé­mov je rov­na­ká pre čes­ké aj slo­ven­ské akcie. Aj keď sa nie­ko­mu môže zdať, že na Slovensku je to tro­chu inak, jedi­ný váž­nej­ší roz­diel môže­me badať v hráčs­kej základ­ni, kto­rá zatiaľ ani zďa­le­ka nedo­siah­la takých roz­me­rov, ako u našich čes­kých bra­tov. Niekoľko postre­hov som pri­dal sám, iné som len pre­vzal, ale pod­sta­ta a posols­tvo člán­ku osta­li nezmenené.

(pre potre­by S.L.A.D.u pre­lo­žil a upravil)
-Ganjalf-