Posledné spojenectvo

Alebo o tom, ako to elfom zase nevyš­lo.

Je to nedáv­no, čo sa na Bratislavských lúkach a hájoch udia­la bojov­ka na Tolkienovské téma Posledné spo­je­nec­tvo. Keďže som jed­ným z pre­ží­va­jú­cich v tom­to regi­ó­ne a podob­né akcie býva­li skôr zále­ži­tos­ťou mimo bra­ti­slav­ských nad­šen­cov, radost­ne som túto bojov­ku pri­ví­tal. Mojou smo­lou bolo, že som sa už nesti­hol zapí­sať včas a tak namies­to u mojich milo­va­ných škre­tov som skon­čil v elfs­kých radách. Ale však čo aspoň som mal menej prá­ce s kos­tý­mom nakoľ­ko mi sta­no­ve­né far­by pres­ne sad­li do šat­ní­ku. Ako sa neskôr uká­za­lo prá­ve prá­ca na kos­tý­moch nie­kto­rým ľuďom evi­den­tne chý­ba­la, čo v koneč­nom dôsled­ku vied­lo k tomu, že ste si na bojis­ku zabi­li vlast­né­ho. Zrejme ich nemo­ti­vo­val ani ten jeden bodík do živo­tov, kto­rí orga­ni­zá­to­ri pri­de­ľo­va­li za pek­ný kos­tým. Tu sa rad­šej zdr­žím aj obsiah­lej­ších komen­tá­rov ku kva­li­te nie­kto­rých zbra­ní, kto­rá sa radi­kál­ne zni­žo­va­la aj vply­vom poča­sia. Počasie totiž­to v ten osud­ný deň bolo naozaj nepriaz­ni­vé (vyslo­ve­nie lia­lo), čo sa pre­ja­vi­lo aj na počte účast­ní­kov pre­dov­šet­kým z mojich elfs­kých légii. Na poču­do­va­nie však škre­tie hor­dy priš­li sko­ro kom­plet­né. Tu sa tak dáko dostá­vam k prvé­mu bodu, kto­rý ma hneď po mojom nesko­rom prí­cho­de nepo­te­šil. Nevyrovnanosť síl, kto­rá bola naozaj vidi­teľ­ná. Škretov bolo skrát­ka pri­ve­ľa. A ani spo­je­nec­tvo ľudí a elfov na nich nesta­či­lo. Ale ak by som sa pri­dr­žia­val his­tó­rie tak aj Sauronova armá­da bola tiež v nie­koľ­ko­ná­sob­nej pre­si­le tak­že to aspoň bolo rea­lis­tic­kej­šie. Rozhodne to však nepri­da­lo na chrab­ros­ti a odva­he elfs­kým bojov­ní­kom. Nechcem niko­ho ura­ziť, ale mys­lím, že na takých­to akciách by sa mala sta­no­viť neja­ká mini­mál­na veko­vá hra­ni­ca. Nie že by som nemal rád deti, ale po prí­cho­de do krás­ne­ho Lórienu som mal pocit, že som na základ­nej ško­le. A dovo­lím si tvr­diť, že prá­ve táto mla­dosť a neskú­se­nosť hrá­čov sa veľ­mi zre­teľ­ne pre­ja­vi­la aj na prie­be­hu celej bit­ky. Ono by sa to mož­no čias­toč­ne dalo zmier­niť fak­tom, že tu bola mož­nosť pový­še­nia bojov­ní­ka do rádu rytier­ske­ho, ale to mohol robiť len vrch­ný veli­teľ a ten sa za celú dobu v Lóriene veľ­mi neoh­rial a roz­hod­ne nie na tak dlho, aby dako­ho pový­šil. A tak ste mali mož­nosť počas tých pár hodín hra­nia zažiť namies­to zdr­cu­jú­cich, chrab­rých a neo­hro­ze­ných úto­kov Elitných Elfských Kománd len čas­té úte­ky z boja a počuť hláš­ky typu: „Škreti sú moc sil­ný. Idem domov.“ Ono nako­niec aj tak nič iné nezos­tá­va­lo pre­to­že po takých troch hodi­nách hra­nia boli už všet­ci pre­mo­če­ní do posled­nej nit­ky a lesom sa nie­sol nád­her­ný zvuk kaš­la­nia účast­ní­kov. Ak k tomu pri­rá­tam aj roz­mo­če­nú hli­nu (bla­to) a šmyk­ľa­vosť teré­nu víde mi z toho, že sa to celé skon­či­lo aku­rát včas. Tak sme sa teda zdr­te­ní pobra­li zba­liť si svo­jich pár vecí do hlav­né­ho tábo­ra a vydať sa domov. A vte­dy som zažil naj­väč­ší šok, keď som zba­dal medzi prí­cho­dia­ci­mi škret­mi nie­koľ­ko pove­do­mých osôb. Ako sa uká­za­lo moje tuše­nie sa potvr­di­lo a dotyč­né oso­by boli naozaj člen­mi šer­miar­skych sku­pín. Takže ak zhr­niem, že škre­tov bolo viac než všet­kých ostat­ných dohro­ma­dy, ich veko­vý prie­mer bol pod­stat­ne vyš­ší a ešte k tomu boli medzi nimi mini­mál­ne dve kom­plet­né šer­miar­ske sku­pi­ny je jas­né, že sme s elfs­kov „mlá­de­žou“ muse­li pre­hrať.
Nebudem si dávať ser­vít­ku pred ústa, ale toto orga­ni­zá­to­ri dosť posra­li. Rozhodne v budúc­nos­ti musia via­cej strá­žiť kto sa im kam pri­hlá­si a hlav­ne sa aspoň sna­žiť vyrov­nať veko­vé prie­me­ry v jed­not­li­vých rasách. Veľkým plu­som a tak­po­ve­diac aj prí­no­som tej­to akcia však bol samot­ný počet účast­ní­kov, kto­rý sa pohy­bo­val oko­lo 140 čo je na Slovenské pome­ry roz­hod­ne veľ­ký úspech.
Ale urči­te sa teším na ďal­ší roč­ník, kde sa už orga­ni­zá­to­ri dúfam vyva­ru­jú nie­kto­rých hru­bých chýb, kto­ré si urči­te aj sami uve­do­mi­li.

Ellen sila lúmen Omentielvo

Eukaliptus, člen Elitného Elfského Komanda