Krátka správa o Dracone

Ďalší Bratislavský Urban LARP menom Dracon máme úspeš­ne za nami. Chcete vedieť čo to je a ako tam vlast­ne bolo? Tak nevá­haj­te a pre­čí­taj­te si túto krát­ku Správu o Dracone.

Dňa res­pek­tí­ve noci pána 4.5. 2007 sa usku­toč­nil dru­hý ťah lar­pu z Urban sve­ta Dracon.
Larp pomer­ne nový si kla­die za cieľ pod­ľa slov jeho auto­ra „výu­ku novej „krvi“(rozumej nových hrá­čov) do pro­stre­dia Urban lar­pu a vlast­ne aj WoDu (World of Darkness), čo sa mu na moje milé prek­va­pe­nie cel­kom darí. Z hľa­dis­ka účast­ní­ka aj pozo­ro­va­te­ľa rád skon­šta­tu­jem, že sta­tus „nový hráč“ sa vysky­tol v hoj­nom až úcty­hod­nom počte 11 kús­kov, čo pri odha­dom dvad­siat­ke cel­ko­vé­ho počtu zúčast­ne­ných hrá­čov je naozaj pek­ný uka­zo­va­teľ toho, aký záu­jem o taký­to druh zába­vy je medzi našou„fantasy/horror pozi­ti­ve“ verej­nos­ťou. Z toho väč­ši­na bola na moje dru­hé veľ­ké prek­va­pe­nie žen­ské­ho rodu, čo mňa ako zary­té­ho báda­te­ľa v oblas­ti žen­skej náv­štev­nos­ti akcií pote­ši­lo o to via­cej.
No a vo co teda vlast­ne gou? Dracon sa svo­jím kon­cep­tom hra­nia nie­koľ­kých ťahov roč­ne dá pova­žo­vať za obdo­bu mest­ské­ho hra­nia stre­do­slo­ven­ských ťaže­ní (kto­ré rov­na­ko má za cieľ pri­lá­kať k hra­niu lar­pov nové tvá­re), či tiež čerstvo sa roz­ras­ta­jú­ce­ho sa Shadowfall‑u. Systém spo­čí­va v hra­ní počas celé­ho roku pri­čom kaž­dý jeden ťah (aspoň v prí­pa­de toh­to­roč­né­ho prvé­ho Draconu) pozos­tá­va z lokál­nych príbehových/dejových epi­zód s násled­ným pre­sú­va­ním sa do iných loka­lít. To je spo­je­né, dopl­ne­né a pre­mie­ša­né vytvo­re­ním sku­pi­niek pod­ľa názo­rov, pre­sved­če­ní či posla­ní, kto­ré pop­ri všet­kom tom hra­ní čas­to-krát radi zasad­nú do rôz­nych pohos­tins­tiev, kde pre­ro­ko­vá­va­jú vnú­tor­nú poli­ti­ku, či ďal­šie kro­ky.
Pre pri­blí­že­nie uda­los­tí sa v noč­nej Bratislave onej noci odo­hra­lo ritu­ál­ne odstrá­ne­nie bez­peč­nost­nej bari­é­ry, nie­len s tým spo­je­ných nie­koľ­ko podiv­ných lokál­nych ritu­álov, nie­koľ­ko stre­tov strán socie­ty so sab­ba­tom, ťaž­ké zhá­ňa­nie kom­po­nen­tov do tajom­nej zbra­ne „Nihilizátora“ a za pomo­ci tej­to moc­nej zbra­ne odstrá­ne­nie pre­straš­né­ho Hvozda na Jedlíkovej. Verejnosť si moh­la počas noci povšim­núť podiv­né sprá­va­nie u nie­kto­rých jedin­cov, čas­tej­šie vidi­teľ­ne nose­né zbra­ne, či podiv­ných pomä­ten­cov s kríž­mi beha­jú­ci­mi napr. na auto­bu­so­vej sta­ni­ci Mlynské Nivy. Za zmien­ku sto­jí spo­me­núť aj cho­re­o­gra­fiu hro­mad­né­ho „tan­ca smr­ti“, kto­ré­ho sa na kon­ci zúčast­ni­li všet­ky mŕt­ve posta­vy za úče­lom ver­nej repro­duk­cie nikým nepoz­na­né­ho Hvozda. Verejnosť opäť moh­la zočiť podiv­ne sa potá­ca­jú­cich, podiv­né zvu­ky vydá­va­jú­cich a do noci vykri­ku­jú­cich jedin­cov vo for­má­cii, kto­ré pri­po­mí­na­la zosku­pe­nie ľudo­vých tan­cov, kto­rá na zná­mom „bra­ti­slav­skom šik­mo­okom trho­vis­ku“ evi­den­tne úto­či­la na inú sku­pin­ku, pre­važ­ne tma­vo ode­tých ľudí.
Dracon sa skon­čil nie­ke­dy tes­ne pred jed­nou hodi­nou noč­nou a to správ­ne dep­re­sív­nym a dep­re­sív­ne gotic­kým daž­ďom. A tak ku skve­lo zakon­če­nej atmo­sfé­re pat­ri­lo už len kla­sic­ké mimo her­né pose­de­nie pre tých, kto­rí čaka­li na noč­né spo­je domov a pre ten zvy­šok napr. ako ja pra­cu­jú­cich aj v sobo­ty urput­ná pešia túra noč­nou dep­re­sív­nou Bratislavou domov do rea­li­ty.

… Dracon pokra­ču­je.