História SLADu

Pohľad späť na históriu a vývoj nášho predrahého portálu SLAD.sk.

Intro:
„Na počiatku bolo…pivo. Nuž a pred ním …S.L.A.D.“ …no to je hádam každému jasné.

Svojho času som bol požiadaný jedným spolukolegom od fachu, aby som napísal akúsi retrospektívu toho, aké boli počiatky stránky, ktorá dovolím si povedať zoskupila, naštartovala a v neposlednom rade rozžšírila komunitu larpistov na Slovensku a značnou mierou tak prispela k tomu, že sa tu dnes na fórach stretáme a diskutujeme v takom hojnom počte, alebo sa v lete toľkí stretáme na výborných akciách a venujeme sa tomu, čo máme všetci tak radi. Hraniu rolí na živo! Ja si svoj sľub dnes plním v podobe tohto článku, kde by som rád zaspomínal aké boli počiatky komunity larpistov resp. komunity Spoločnosti LARPov a drevární, aké boli motivácie jej vzniku, ako sme to celé so Starým Hostinským vymysleli a ako (sa) nám to celé nakoniec roz/do-padlo :-).

Dovoľte mi teda teraz ponoriť brko histórie do tušu spomienok a rozpísať vám jeden príbeh.

KAPITOLA PRVÁ: „Na Východ do raja.“

Píše sa jeseň roku 2003 a niekdašie zoskupenie „fantasy pozitiv“ maníkov, fantazistom a užšej verejnosti známe pod krycím nemom Spoločensto Tolkiena (ST) plné elánu plánuje akcie svojho združenia na ďalší rok. Jeho vtedajší aktívny člen Branislav Š. prezývaný tiež Erkenbrand svojho času žijúci v Košiciach*, rozpráva pútavé príbehy o bájnej fantastickej hre, ktorá sa u nich doma z času na čas hráva. Bojujú v nej mejdžovja po boku s mocnými wariormi zabíjajú škretov a „tých temných“ a plnia všelijaké kvesty a expia, aby boli ešte mocnejší. A vraj je tam kopa fajn ľudí podobnej krvnej skupiny, čo milujú dračák, medžiky a šerm. Tá hra malo svoje označenie. Svoje meno. Nazývali ju LARP.
Následne sa na (dnes už žiaľ nefungujúcej) stránke tolkien.sk, ktorej som vtedy pomáhal ako šéfredaktor vytvorila téma, kde sa o jednej takejto akcii rozprávalo. Tou akciou bol LARP Betliar aka Les Garoton, ktorú Erken začal organizovať.
V júny nasledujúceho roku sme na ňu samozrejme hromadne vyrazili a to čo som tam zažil poznačilo značne môj ďalší „zdravý vývoj“ a „normálny život“. Východ, krajina dovtedy pre mňa nepoznaná v kaštiely Betliar zhmonil všetky moje tajné sny a túžby na realitu v podobe úchvatného prostredia a fantastickej atmosféry. Rozpútavame tam to čaro nočných posedení pri ohni, vykecávanie o všetkých možných aj nemožných témach s novopoznamými ľudkami, skrátka, ako asi všetci tak aj ja hltám novopoznanú zábavu a nevšedný úlet z každodennej reality plnými ústamy. A páči sa mi to.

KAPITOLA DRUHÁ: „Platforma“

Tu v tejto chase ľudí spoznávam pre ten môj spomínaný ďalší život a vývoj osobu najzásadnejšiu a to Hostinského od Starého Elfa, môjho kamaráta, spoluvizionára a životnú platonickú lásku Michala G. skôr známejšieho pod menom Annun (annun.sk). Ako šéfredaktor a admin sme si navzájom mali na čo posťažovať takže téma dala tému, slovo dalo slovo, po pive sme dali ďalšie pivo… …Hra sa skončila. Išlo sa domov. A vo mne zostalo prázdno. Prázdno po ľuďoch, po atmosfére, po akcií. Chcel som ďalšiu akciu, ale nevedel som, kde, čo, kedy, ako, s kým… Tu niekde vznikla TÁ myšlienka, ktorú sme spolu s jediným fungujúcim adminom, ktorý u mňa vtedy prichádzal do úvahy, (teda Annunom) začali riešiť. Rozoberali sme ju, vykreslovali a formovali až sa onoho pamätného dňa zhmotnila v podobe stránky slad.tolkien.sk. Naplnili sme ju prvými článkami a textami stručných definícií toho, čo robíme a stránka samotnána bola naša platforma vízie, ktorou to robíme.
Spojazdnili sme fóra, dnes tak dôležitý kalendár, pomenili bannery, rozšírili fámy a čakali ako rybár na pohyb plaváčika, koho na návnady nalákame.

KAPITOLA TRETIA: „Komunita“

Začiatkom sa tu vídali ľudia, s ktorími sme sa už poznali, či už z iných internetových fór a komunít, alebo osobne z Betliaru, či pre mňa prvých pár akcii ako napr. „dnes již legendární“ LARPy Tordhan, Dobrofanth či Vyvrženci, alebo bojovky Posledné spojenectvo a Biely kameň) Postupom času ako tak plynuli ročné obdobia rástla aj komunita, utužovali sa regionálne vzťahy väčšinov podľa toho, kde sa aká akcia konala, rozoberali sa stále aktuálnejšie a akútnejšie témy prišli ďalší ľudia a s nimi ďalšie akcie ako.BbFN, BD, HV, BbSD, atd …však viete akoby to pokračovalo. LARPy a bojovky rôznych svetov, veľkostí a settingov. Na fórach sa vyčlenilo niekoľko typov návšetvníkov, ktoré by sa dali rozdeliť na:
Intelektuálov / veteránov – teda tých, čo zažili a vedia a radi rozoberajú a radia,
Organizátorov – teda tých, ktorí majú z to všetkého teoretizovania vyššej skupiny a záujmu nižšej skupiny najväčší osoh,
Hráčov / Nováčikov / Náhodných okoloidúcich – teda tých, ktorým všetky tie informácie majú uviesť na správnu mieru pochybnosti o ich duševnom a zdravotnom stave tela i mysle a ponúknuť im trochu inú formu zábavy a ciele ich záujmu.

KAPITOLA ŠTVRTÁ: „A tak plynul čas“

Ako spieva jedna populárna slovenská skupina: „Zostarli sme ako maľby svetoznámych umelcov..“ tak aj nám s Annunom život namiešal „kokteil, kerí sa nepije brčkem, ale sa proste rovno exne“ a naše záujmy a hlavne čas nám nedovoloval venovať sa fungovaniu S.L.A.D.u tak ako by potreboval a vyzadoval. Nachádzame sa na prelome rokov 2006/2007. Stránka je dlhodobo nekatuálna, nič nepribúda, na fórach vzniká FLAME WARS, odchádzajú pre S.L.A.D. významní ľudia, do tém nepribúdajú nové príspevky. V tom čase sme tu prechádzali prvou vážnejšou krízou a komunita chladla. Našťastie skôr akoby celá naša snaha upadla v zabudnutie prišla nečakaná podpora z rád komunity v podobe Vratka, Erkena či Ondra so Shadeom (ktorí na dnešnom výzore a fungovaní sladu zanechali kus svojej práce) a konečne bol tak naplnený cieľ, pre ktorý S.L.A.D. nesie hrdo na čele názvu slovko Spoločnosť. Uviedli naše dietko do spoločnosti.
APROPÓ názov.
Viete ako tento názov vlastne vznikol.


Itermezzo: O tom, ako vznikol samotný názov slad.

Po tom ako sme si triumfálne s Annunom dohodli, čo že to vlastne ideme dať do kopy a akú mašinériu tu rozbiehame („takpovediac nehoráznu“ akoby večný klasik Annun riekol) bolo nutno vymyslieť názov. Priaznivé podmienky nám dali príležitosť stretnúť sa osobne na tajnom mieste v tajný čas úplne tajne pri jednom uplne neutajenom stole v jednom z odtajených bratislavských podnikov. Čapovali Krušovice. Na papieri som vtedy doniesol asi desiatku názvov medzi ktorými sa už náchadzala aj Spoločnosť Larpov a drevární. Padli skvosty ako A.L.S. (Asociácia Larpov Slovenka), L.S.D.sk (Larpy s Drevárňami.sk), F.A.L.O.S. – čítaj faloš, nezamienaj s falus (Fantasy A LARPovo Orientovaná Skupina/Spoločnosť), K.L.A.D.A.S (Komunita Larpistov, Drevárnikov a Slobodných ) a pár ďalších, ktoré už prešli prvotnou cenzúrou a prví návštevncíci stránky myslím mohli aj za konkrétne názvy svojho času zahlasovať. Diskutovali sme o znení jednotlivých názvov, významoch a tak podobne. Snažili sme sa tam zahrnúť čo najviac z toho, čo máme na tom celom tak radi. Nakoniec tak ako sa na správnych pivárov patrí sme ostali pri tom „najlepšom čo doma máme“. Triumfálne sme pozdvihli čaše a trikrát sme zvolali na slávu S.L.A.D.u. (V priloženom materiáli sa nachádza aj fotka z onoho slávnostného aktu. Fotku robil náš krstný tato sladu večne temný brat Depres).


KAPITOLA PIATA: „Ako to celé nakoniec dopadlo a kam to vlastne speje dnes“

Dopadlo to vlastne tak ako vidíte. Slad dostal svoj oficiálny vlastný domov a momentále sídli na svojej vlastnej doméne slad.sk. Má bohatú galériu aj zásobu podstatných informácii v podobe nahromadených článkov, má fungujúceho administrátora aj zodpovednú správu fór, komunita znovu ožíva aj vďaka mladej krvi, ktorá sa k našej Spoločnosti hlavne za posledný rok pripojila. Akcie sa udomácnili a z niektorých sa už stávajú slovenskými Legendami. Minuloročné ukazovatele návštevnosti tých najväčších prekročili magickú hranicu 100, o čom sme popravde na žačiatku ani nesnívali – aj keď sme mali ako tak zmapované dianie u našich susedov, či severských krajinách, ktoré nám sú stále vzorom. Konajú sa akcie masové aj komorné pre náročnejších hráčov. Mnohé akcie sa dnes konajú bez toho, že by ste podaktorí o nich čo i len tušili a mnohé sú ešte len v hlavách organizátorov.
L.A.R.P. sa vďaka verejným prezentáciám na conoch, či hraním priamo v bežnom mestskom dianí dostal aj do povedomia širšej masy a už aj staršie ročníky začínajú chápať „na čo sa to vlastne celé tie roky hráme“.
Ja verím, že cesta, po ktorej sme sa vydali má svoj koniec ešte v nedohľadne a že spoločne minieme ešte mnoho významných milníkov v histórii Slovenského L.A.R.P.u.

Takže L.A.R.P.u ZDAR priatelia!!!

…samozvaný veterán v aktívnej výslužbe

–g-