Errónis a.k.a. Errotix

…Čertvučký a voňa­vuč­ký repor­tík z uply­nu­lé­ho prvé­ho roč­ní­ku skve­lo poda­re­né­ho LARPu.
Neboli ste? Tak aspoň čítaj­te …

Je nesko­ro večer a ja koneč­ne sedím v pohodl­ne kli­ma­ti­zo­va­nej miest­nos­ti za svo­jím PCčkom. Doráňané nohy, spá­le­ný chr­bát, ští­pan­ce od hmy­zu a stá­le sa ozý­va­jú­ca sva­lo­vi­ca mi neus­tá­le pri­po­mí­na­jú moju ces­tu, s kto­rej som sa prá­ve vrá­til. Tou ces­tou je mys­le­ný len pred pár hodi­na­mi skon­če­ný výlet do sve­ta fan­tá­zie na prvom roč­ní­ku Fantasy LARPu menom Errónis. A toto je jeho prí­beh…
Malebná rýdze slo­ven­ská obec Krivoklát nie­kde neďa­le­ko Ilavy sa ono­ho pre­krás­ne spa­ľu­jú­ce­ho dňa 21. Júla toh­to roku sta­la dejis­kom rado­vá­nok, smie­chu, výhier a pre­hier, útrap, stras­tí, poku­še­nia, či les­tí. Skoro 80 udat­ných oby­va­te­ľov útul­né­ho mes­teč­ka Wodenhajm sa pokú­si­lo odpú­tať svo­je živo­ty od moder­ných spô­so­bov živo­ta a na tri dni sa vrá­ti­li v čase, aby tu spo­loč­ným úsi­lím vytvo­ri­li naozaj neopa­ko­va­teľ­nú atmo­sfé­ru pra­vé­ho a nefal­šo­va­né­ho fan­ta­sy sve­ta. Veľmi dob­re a sve­do­mi­to pri­pra­ve­né kos­tý­my, či dopl­n­ky k nim u val­nej väč­ši­ny účast­ní­kov, nefal­šo­va­ný mno­ho­krát prek­va­pi­vo zábav­ný situ­ač­ný Role play a pre­dov­šet­kým vidi­teľ­né odpú­ta­nie sa od rea­li­ty a navyk­nu­tých spô­so­bov žitia našich všed­ných dní spra­vi­lo z tej­to akcie tak­po­ve­diac uni­kát. Niekedy sa síce stá­va­lo, že mno­ho jedin­cov sa zviez­lo so svo­jím hra­ním a RP na hra­ní dru­ži­ny, ale vod­co­via tých­to dru­žín, či rôz­ne CP boli naozaj pre­sved­či­vé. Avšak nie­len hrá­či boli tým prv­kom, kto­rý robil z Erronisu nie­čo, čo sme tu na našom malom Slovensku ešte nema­li. Prvoradú záslu­hu majú samoz­rej­me orga­ni­zá­to­ri, pre väč­ši­nu kto­rých bol ten­to larp ich prvo­ti­nou. Vybavené pozem­ky a pod­po­ra sta­ros­tu obce, kto­rý vyšiel v mno­hom v ústre­ty orga­ni­zá­to­rom pat­ri­li medzi tie prvé a jed­no­duch­šie záslu­hy. Väčšie úspe­chy resp. ohla­sy u účast­ní­kov si však zís­ka­li, cel­kom pre­sved­či­vé stav­by v mes­te, kto­ré sú na Slovenské lar­py zatiaľ stá­le „ultra rari­tou“. Celkové pre­ve­de­nie mes­ta Wodenhajm vrá­ta­ne monu­men­tál­nej mest­skej brá­ny sta­či­lo mno­ho­krát k tomu, aby sa aj nová­čik na akcii rých­lo začle­nil do kaž­do­den­né­ho cho­du toh­to mes­ta a pre­sved­či­vo hral svo­ju posta­vu. Hlavne ten­to aspekt ma osob­ne veľ­mi pote­šil nakoľ­ko sa na Erronise obja­vi­lo mno­ho nových tvá­rí, kto­ré z hry odchá­dza­li spo­koj­né a v budúc­nos­ti to môžu byť prá­ve oni, kto­rí posu­nú podob­né akcie zase o lat­ku vyš­šie.
Nuž a čo ste tam teda okrem obdi­vo­va­nia sta­vieb v mes­te, či oko­li­tých krav­ských kop­co­vi­tých pas­tvi­nách plných náš­ľap­ných „mín“ moh­li robiť? Čo tak­to si po návra­te s únav­nej púte po hus­tom pras­ta­rom lese len tak na chvíľ­ku sad­núť do miest­nej puti­ky a dať si tam piveč­ko. Porozprávať sa s hos­tin­ským, či iný­mi indi­vi­du­ami, kto­ré sedia pri sto­loch. Možno sa nie­čo zau­jí­ma­vé dozvie­te. Vravíte, že nepi­je­te tak v tom prí­pa­de je Drowská čajov­ňa mož­no pres­ne to čo hľa­dá­te. Ale dá si tým tvo­rom veriť? Čo keď vás chcú len otrá­viť a okrad­núť? Alebo potre­bu­je­te masáž vašich boľa­vých nôh? Exotické diev­ča­tá v miest­nom „Dome neres­tí“ aj s 246 roč­né­ho dru­ida uro­bi­li opäť 80 roč­né­ho mla­dí­ka. „Cesta oko­lo sve­ta?“ Žiaden prob­lém, diev­ča­tá to urči­te zvlád­nu. Ale pozor na Syfilis! I keď mož­no náš fel­čiar už pozná lie­či­vé mas­ti. Hmm, asi sa nie­čo deje…hľa z miest­nej väz­ni­ce ušiel obá­va­ný Gobliní sabo­tér. Našťastie ho miest­na stráž rých­lo spa­ci­fi­ko­va­la a na radosť pri­ze­ra­jú­ce­ho sa davu tiek­lo aj tro­chu tej krvi. Onedlho nás čaká veľ­ké klá­nie v miest­nej Aréne. Ponáhľajte sa! Trubadúr už spi­su­je účast­ní­kov. Z miest­nych bažín sa po nociach ozý­va div­ný škre­kot. Možno by stá­lo za to zhro­maž­diť udat­nú dru­ži­nu a vydať sa na pries­kum. Miestny lie­či­teľ vra­ví, že sa tam nachá­dza nebez­peč­ná har­pia, kto­rá zhro­maž­di­la mno­ho cen­nos­tí vo svo­jom hniez­de. Znie to láka­vo. Nezabudnite si však v mies­tok­rá­ľo­vej admi­ni­stra­tí­ve vyba­viť prí­sluš­né povo­le­nia! Obchodník Johanson dostal prá­ve nové nesmier­ne moc­né amu­le­ty vo svo­jom Emporiu. Ale tá cena… Asi by ste mali ísť nájsť tú dia­man­to­vú baňu. Ale pozor, pre­to­že v lese môže­te stret­núť obá­va­né­ho med­ve­ďa samo­tá­ra, kto­rý je extrém­ne nebez­peč­ný a vče­ra už jed­nu dru­žin­ku pri­pra­vil o nie­koľ­ko čle­nov. Možno by ste sa moh­li pokú­siť pre­sved­čiť toho bláz­ni­vé­ho sta­ré­ho dru­ida Hawoka, aby vám uká­zal bez­peč­nú ces­tu lesom. Všetko je len na vás!
Nuž ako bolo tak bolo. Hra pre­bie­ha­la pomer­ne ply­nu­lo aj keď pre extrém­ne tep­lo­ty bolo mno­ho­krát vidieť ľudí len tak postá­vať a vyke­cá­vať v chlád­ku, či popí­jať rôz­ne moky v hos­tin­ci. Prípadne ak ste boli jed­ným z tých troš­ku otr­lej­ších bol k dis­po­zí­cii vyni­ka­jú­ci atu­de­ný potok, v kto­rom ste mali mož­nosť sa schla­diť (pre mňa osob­ne Best off vec z celé­ho LARPu…proste Džakuza Rulez!!!) Vážnejším prob­lé­mom sa v tých­to tep­lách uká­za­lo byť záso­bo­va­nie vodou nakoľ­ko najb­liž­ší pit­ný pra­meň bol vzdia­le­ný cca 2km a po vodu sa muse­lo cho­diť zhru­ba kaž­dé tri/štyri hodi­ny, aby sa tak poda­ri­lo pre­dísť váž­nej­ším zdra­vot­ným prob­lé­mom. Čo však v tom­to zamr­ze­lo bola znač­ná neocho­ta nie­kto­rých účast­ní­kov, kto­rí aj napriek čas­tým výzvam odmie­ta­li po spo­loč­nú vodu cho­diť. Tak sa sta­lo, že po ňu väč­ši­nou cho­di­li sami orga­ni­zá­to­ri s nie­koľ­ký­mi uve­do­me­lý­mi dob­ro­voľ­ník­mi. Riešenia prob­lé­mu sa už našli, ale vzhľa­dom na malé časo­vé a finanč­né mož­nos­ti nebo­lo mož­né ich uviesť okam­ži­te v plat­nosť. Hádam teda na budú­ce. Celkovo však neprí­tom­nosť nie­kto­rých dôle­ži­tých postáv a CP, kto­ré cho­di­li po vodu hru v nie­kto­rých čas­tiach brz­di­la a tak moh­lo vznik­núť zda­nie tzv. „nič nero­be­nia“. To však väč­ši­ne roz­um­ne sa bavia­cich hrá­čov prob­lém nero­bi­lo a zába­vu si našli aj tak. Niektorí len tak postá­va­li, iní bavi­li svo­jím RP oko­lie, ďal­ší zase oddy­cho­va­li a pri­pra­vo­va­li sa na noč­nú hru. Apropo noč­ná hra. Tých sa tu tiež zopár vyskyt­lo a pod­ľa pred­po­kla­du išlo skôr o lokál­ne bojo­vé prí­ho­dy, kto­ré boli vyvr­cho­le­ním den­ných ques­tov poda­kto­rých hrá­čov (napr. moje milo­va­né, chut­nušš­ké, sla­dušš­ké, moc­né no skrát­ka „my pre­ci­ous“ Zlaté Dračie vaj­ce). Tu mi hádam k tej správ­nej dáv­ke bojo­vé­ho cha­osu, kto­rý k takým­to noč­ným bojom neod­mys­li­teľ­ne pat­rí, chý­ba­lo iba troš­ku via­cej osvet­le­nia lúky pre­to­že bit­ka upro­stred spo­mí­na­né­ho „míno­vé­ho pola“ je vcel­ku šmyk­ľa­vá a tak tro­chu nebez­peč­ná. Poslednou vecou, kto­rú by som chcel vytknúť účast­ní­kom boli sme­ti. Sám som ich posled­ný deň (kedy už väč­ši­na účast­ní­kov pood­chá­dza­la) s nie­koľ­ký­mi dovo­lím si pove­dať odváž­liv­ca­mi trie­dil a bolo ich tro­chu via­cej než by ich orga­ni­zá­to­ri zvlád­li odniesť (tu môže­me opäť len poďa­ko­vať ocho­te miest­ne­ho p. sta­ros­tu). O dob­ro­voľ­ný odnos sme­tí sa pri­hlá­si­li „až“ tra­ja ľudia pri odcho­de, čo je dosť na zamys­le­nie sa ľud­ko­via. Pretože tie sme­ti pat­ri­li urči­te aj vám a väč­ši­na sluš­ných lar­pis­tov si po sebe sme­ti odne­sie neho­vo­riac o tom, že to tak bolo pove­da­né aj v orga­ni­zač­ných poky­noch. Takže nabu­dú­ce oča­ká­va­jú orga­ni­zá­to­ri via­cej spo­lu­prá­ce z vašej stra­ny v takých­to veciach a je prav­de­po­dob­nosť, že svo­ju ener­giu potom budú už môcť napl­no veno­vať svojej/našej/vašej hre.
Nuž a ako to teda nako­niec celé dopad­lo? Kráľovstvo Wodenhajm bolo dobi­té tem­ný­mi bytos­ťa­mi na čele s Drowmi a inou háve­ďou, oby­va­teľ­stvo do posled­né­ho vyvraž­de­né a ten samoz­va­ný mies­tok­ráľ Woden ušiel aj so svo­ji­mi hlav­ný­mi pri­slu­ho­vač­mi na pekel­nom tele­por­tač­nom stro­ji (to mal asi od tých tech­nic­ky zdat­ných gob­li­nov) dakam sme­rom k ostro­vu Lesbos. Pre nás hrá­čov a milov­ní­kov LARPov to zna­čí, že ten­to LARP roz­hod­ne ešte nepo­ve­dal svo­je posled­né slo­vo a vzhľa­dom na spo­me­nu­tý ostrov a neutí­cha­jú­ce osob­né ambí­cie orga­ni­zá­to­rov sa môže­me tešiť na budú­co­roč­nú dru­hú dáv­ku poriad­ne­ho Errotix-u.

…to be con­ti­nue…