Les Garoton 2005

Denník sta­toč­nej a udat­nej Družiny Strieborného Draka …ale­bo ďaľ­ší z pohľa­dov na uply­nu­lý Erkenov LARP.

Ráno 2. deň:
Ja a moj pria­teľ hra­ni­čiar Met-Saris sme vstu­pi­li do Lesa Garoton, netrva­lo dlho a našli sme náš­ho spo­loč­né­ho dáv­ne­ho pria­te­ľa, zlo­de­ja Klepsusa…:-) Klepsus nám neur­či­to ozná­mil, že musí­me nájsť strie­bor­né­ho dra­ka, ale neve­del pre­čo a ani, čo s ním potom. Vedel iba, že sa skrý­va nie­kde v medzi­pries­to­re… Hneď sme sa pus­ti­li do našej úlo­hy, sna­ži­li sme sa byť nená­pad­ní, lebo v lese sa okrem nás pohy­bo­va­li aj iné sku­pi­ny rôz­nych bytos­tí, o kto­rých sme toho veľa neve­de­li…
Ako prvých sme stret­li elfs­kú dru­ži­nu na čele s pala­di­nom Lindagorom, vyme­ni­li sme si neja­ke infor­má­cie a pobra­li sme sa ďalej. Klepsus sa od nás odpo­jil a ďalej som pokra­čo­val iba ja a Met-Saris. Po chví­li sme nara­zi­li na dvoch kúzel­ní­kov. Jeden z nich nám dal za 2 zlat­ky 4 moc­né ští­ty, 2 mne a 2 moj­mu dru­ho­vi. Boli s nimi aj dru­id a alchy­mis­ta, s kto­rý­mi sme sa tiež spria­te­li­li. Naše kro­ky potom sme­ro­va­li do krč­my, hos­tin­ský Annun mal prá­ve neja­kú prá­cu, tak sme ho rad­šej nevy­ru­šo­va­li. Osviežili sme sa a oddých­li, zozná­mi­li sme sa s hra­ni­čia­rom Jokerom, kto­rý nám veľ­mi pomá­hal. Lenže náš kľud­ný pobyt v krč­me pre­ru­šil krik spred krč­my, kde poštá­ra menom OSKU sa pokú­si­la pod­re­zať orks­ká zlo­dej­ka, Numen. Nepodarilo sa jej to, lebo „lišiak“ OSKU mal štít… Numen sa dala na útek, ale OSKU ju pre­na­sle­do­val, až kým sa „neroz­bil“ na lúke.
Za obe­dom 2. deň:
Vybrali sme sa z krč­my na pries­kum oko­lia, netrva­lo dlho a nie­čo sme našli. Tým nie­čím bola magic­ká veža. Išli sme ďalej a stret­li sme na pohľad prí­jem­nú dvo­j­icu – Olaff a jeho pria­teľ­ka. Hneď sme sa ich spý­ta­li na vežu, dovied­li sme ich k nej, ale pre nich to bola zjav­ne úpl­ne nová infor­má­cia, tak sme ich opus­ti­li a pobra­li sa ďalej.
Potom sme stret­li jed­né­ho z kúzel­ní­kov, Aluena, kto­rý nám pove­dal, že nás za 5 zla­tých ale­bo bylín dove­die k mies­tu, kde sa nachá­dza vaj­ce strie­bor­né­ho dra­ka. Nemali sme toľ­ko a tak sme sa dohod­li, že mu to zože­nie­me do kon­ca dňa.
Po dlh­šej dobe pocho­du, sme uvi­de­li viac osôb poko­pe, tak sme sa tam roz­hod­li ísť. Odohrával sa tam boj, do kto­ré­ho zasa­ho­va­li kúzel­ní­ci, ostat­ní stá­li opo­diaľ a pri­ze­ra­li sa, my sme sa pri­da­li. Po chví­li priš­la zho­ra sku­pin­ka tem­ných elfov… Mali chuť zabí­jať, zabí­jať nás. Neopatrne som skrí­kol na svoj­ho dru­ha, kto­rý sa skrý­val v krí­koch a keď som videl, že sú v pre­si­le zba­be­lo som utie­kol… Počul som posled­né vola­nie svoj­ho dru­ha, ale nepo­mo­hol som mu. Mal som strach zo smr­ti, potom som sa straš­ne han­bil a roz­ho­dol som sa pomstiť ho, ale padol som…
V mojom posla­ní som pokra­čo­val ďalej a nene­chal som sa odra­diť. Išiel som lesom a zra­zu som počul ako na mňa nie­kto kri­čí. Pozrel som hore, na kopec a uvi­del svo­jich dru­hov, oboch. Rýchlo som pre­sko­čil potok, vyškra­bal sa na ces­tu a vyta­sil meč. Met-Saris a Klepsus sa rozp­ra­va­li s nek­ro­man­ce­rom a dis­ku­sia nebo­la veľ­mi pria­teľ­ská. Povedal nám, že chce zabiť strie­bor­né­ho dra­ka, čo sme my nemoh­li pri­pus­tiť. Met-Saris ho chcel zabiť, ja som odmie­tol. Náš zlo­dej odišiel hľa­dať bylin­ky pre Aluena a my sme osta­li s nek­ro­man­ce­rom. Lenže, blí­ži­la sa k nám sku­pi­na, kto­rá vyze­ra­la dosť nebez­peč­ne, bol medzi nimi jeden tem­ný Elf, neja­ký polo­obor a (asi) člo­vek, kto­rý tomu obro­vi velil. Boli v pre­si­le a nevá­ha­li ju využiť. Povedali nám, že chcú vedieť, kde je vaj­ce strie­bor­né­ho dra­ka (dote­raz neviem, odkiaľ vede­li, že to vie­me my, ale to je už jed­no), inak nás zabi­jú. Lákavá ponu­ka. Snažil som sa to tro­chu pre­dĺžiť a zís­kať čas, ale začí­na­li im dochá­dzať ner­vy a tak som pove­dal meno: „Amaterasu“. Bola to zlo­dej­ka, kto­rú sme stret­li ešte ráno a ona o tom neve­de­la abso­lút­ne nič . Boli spo­koj­ní, mož­no by nás aj pus­ti­li, keby si tem­ný Elf nevši­mol Klepsusa ako sa ukrý­va za stro­mom, išiel k nemu, Klepsus začal ute­kať a on za ním. My sme ho povzbu­dzo­va­li: „Kurevník, uteč!!!“  Ale to sme asi nema­li, lebo to pocho­pi­li ako zra­du a chlad­no­krv­ne nás zabi­li, ale náš zlo­dej utie­kol…
Pred veče­rom 2. deň:
V krč­me nasta­la zau­jí­ma­vá uda­losť, konal sa súd, kde OSKU žalo­val orks­kú zlo­dej­ku Numen, kto­rá sa ho pokú­si­la pod­re­zať. Dostal som sa do poro­ty. Boli tam so mnou posta­vy rôz­nych cha­rak­te­rov, ale poväč­ši­ne dob­rých. Poštár OSKU pred­nie­sol žalo­bu a vyzval 2 veľ­mi „dôve­ry­hod­ných“ sved­kov, kto­rí sved­či­li v jeho pros­pech. Súd skon­čil v pros­pech Numen, kto­rá mala zákaz pri­blí­žiť sa k poštá­ro­vi…
Nevzdávali sme sa a aj napriek neús­pe­chu sme sa sna­ži­li zohnať byli­ny pre Aluena. Stále sme nema­li dosť, ale rie­še­nie nám spad­lo pria­mo do náru­čia. Met-Saris vraj našiel por­tál, vede­li sme, že túto infr­má­ciu by sme moh­li pre­dať a vypla­tiť zvy­šok Aluenovi. Išli sme za Lindagorom a dali im ponu­ku, za 3 zlatky/bylinky ich dove­die­me ku por­tá­lu. Súhlasili, dali nám 2 zlat­ky a čer­ve­nú bylin­ku. Vyplatili sme Aluena a ešte nám aj osta­la zlat­ka. Vybrali sme sa ku por­tá­lu, bol to dlhý a namá­ha­vý výstup, ale priš­li sme tam. Na našu smo­lu, to nebol por­tál, ale démo­nov brloh. Met-Saris si to splie­tol… Ospravedlnili sme sa Elfom a Lindagorovi a vrá­ti­li im tú jed­nu zlat­ku, ale muse­li sme im vrá­tiť všet­ko a dali nám úrok, hodi­na – 1 zlat­ka. Mali sme o jeden prob­lém viac a ešte k tomu sme neve­de­li nájsť Aluena, čiže sme nema­li ani ako zís­kať to vaj­ce.
Pred kon­com dňa som sa zasta­vil v krč­me, vte­dy tam pri­šiel dru­hý kúzel­ník, Nikodémus a zhá­ňal 3 dob­ro­dru­hov, kto­rí by mu pomoh­li sko­liť Pána a jeho zlob­ra…:-) Všetci chce­li ísť, ja som medzi­tým odišiel z krč­my na pries­kum oko­lia, keď som sa vra­cal, nara­zil som na pochod sme­ru­jú­ci na dru­hú stra­nu Garotonu, bol tam aj Met-Saris, tak som sa pri­dal aj ja.
Došli sme tam a uvi­de­li dosť veľ­kú sku­pin­ku tem­ných Elfov a iných osôb. Nechcel som sa zúčast­niť boja, lebo som vedel, že to asi nevyh­ra­je­me, tak som sa aj s ostat­ný­mi držal vza­du. Nikodémus išiel kľud­ne k nim. Čakali sme, po veľ­mi krát­kej chví­li sa str­hol boj. Padli sme.

Ráno 3. deň:
Bolo krás­ne ráno, sln­ko svie­ti­lo a prí­jem­ne hria­lo a oblo­ha bola čis­tá. Naše prvé kro­ky sme­ro­va­li do krč­my. Pobudli sme tam hod­nú chví­ľu a vybra­li sme sa do lesa na pries­kum. Našli sme oltár, zau­jí­ma­vá loká­cia…
Naše ďal­šie kro­ky sme­ro­va­li za Aluenom, kto­rý ako jedi­ný nám mohol v tej­to chví­li pomôcť v našom posla­ní – nájsť strie­bor­né­ho dra­ka. Všetko, čo sme potre­bo­va­li bola malá hoto­vosť (asi oko­lo 15 zla­tých) aby sme si moh­li kúpiť zvi­tok ako návod na vstup do medzi­pries­to­ru. Na našej ces­te sme stret­li zom­biu, kto­rá na nás zaú­to­či­la. Ja som chrá­nil Met-Sarisa, zatiaľ, čo Met-Saris ju roz­strie­ľal jeho „ostrý­mi“ šíp­mi. Našli sme Aluena. Povedal nám, že sa nám boha­to odme­ní, ak náj­de­me sta­vi­te­ľa a on mu opra­ví die­ru v jeho magic­kej veži. Dal nám 5 zla­tých na nákla­dy. Túto prá­cu sme pri­ja­li od srd­ca radi a išli sme zhá­ňať sta­vi­te­ľa. Našli sme ho, ale mal ešte neja­kú prá­ce a tak sme muse­li počkať.
Vrátili sme sa do krč­my v sprie­vo­de Jokera.Stali sme sa sved­ka­mi boja Lindagorovej dru­ži­ny s Démonom Asterixom, boj skon­čil v pros­pech Lindagora. Lenže hneď ich napad­la sku­pi­na tem­ných Elfov , spo­lu so zlob­rom a jeho Pánom. Rýchlo sme dali penia­ze Klepsusovi, lebo ten vie z nás všet­kých ute­kať naj­lep­šie a pri­da­li sme sa do boja ku Lindagorovi. Met-Saris padol, ale ja som sa držal. Bojoval som najprv s jed­ným, a potom s dvo­mi tem­ný­mi Elfami, boj to bol dlhý a vyčer­pá­va­jú­ci, keď som bol už na pokra­ji síl, roz­ho­dol som sa pre útek, ale Elfovia upo­zor­ni­li Olaffa, kto­rý bol aku­rát pred krč­mou a zabil ma jed­ným sekom meča.
Po boji Lindagora a jeho dru­ži­ny s démo­nom sa Klepsus pomstil na zlob­ro­vi tým, že ho chlad­no­krv­ne pod­re­zal.
Ihneď ako sme sa „vrá­ti­li“ sme sa vybra­li nájsť Klepsusa. Hneď ako sme vyšli z krč­my sme išli ces­tič­kou a naraz sme za sebou poču­li nohy. Otočil som sa a uvi­del zlob­ra (Bamboochu) ako beží rov­no na nás. Obaja sme sa dali na zba­be­lý útek, Met-Saris sa sna­žil vybe­hnúť do veľ­mi str­mé­ho kop­ca a ja som behal ces­tou ďalej. Počul som výkrik, zasta­vil sa, pozrel za seba a uvi­del hra­ni­čia­ra ako sa váľa dolu briež­kom, pri­tom mu povy­pa­dá­va­li všet­ky šípy. Dopadol zlob­ro­vi ku nohám, tasil meč a so smr­teľ­ným stra­chom v očiach sa posta­vil zlob­ro­vi. Okamžite som mu pri­be­hol na pomoc a vtom zlo­bor pre­hlá­sil: „Ja s Vami NECHCEM BOJOVAŤ, JA BEŽÍM ZA SVOJOU DRUŽINOU.“ Met-Saris v záchva­te zúri­vos­ti za odchá­dza­jú­cim zlob­rom vrhol svoj meč, kto­rý sko­ro skon­čil v jaze­re…:-)
Klepsus si ale o chví­ľu našiel nás v krč­me. Zomrel. Naše posled­né náde­je sa roz­pŕ­ch­li a vybra­li sme do lesa, mys­le­li sme si, že mož­no náj­de­me nie­čo, čo by nám moh­lo pomôcť.
Za obe­dom 3. deň:
To nie­čo si našlo nás. Keď sme sa vrá­ti­li do krč­my, tak sme uvi­de­li oznam: „Hľadá sa Numen. Odmena 4 zla­té. Presne to sme potre­bo­va­li, lebo poštár OSKU nám doru­čil sprá­vu od Aluena. Musíme mu vrá­tiť penia­ze, inak si nás dá na veče­ru. Met-Saris poslal po OSKUovi sprá­vu Aluenovi, kto­rá hovo­ri­la o tom, že my sme mu dali 5 zla­tých za vaj­ce a on nám ho nedal a on nám dal 5 zla­tých na opra­vu veže, ale mi mu to nemá­me ako vrá­tiť, čiže sme si quit. Zadĺžili sme sa u poštá­ra OSKUa 2 zla­té a prá­ve keď sme sa mu pod­pi­so­va­li tak pri­chá­dzal Aluen… OSKU mu doru­čil sprá­vu (bola to tá naj­ľah­šia sprá­va, kto­rú doru­čil). Chceli sme späť penia­ze, ale OSKU neus­tú­pil, tak sme mali hodi­nu na to, aby sme mu zohna­li penia­ze inak nás dá na súd. Tak sme sa vybra­li chy­tiť Numen, kto­rá ute­ka­la pred záko­nom. Našli sme ju, ute­ka­la nám dosť dlho, ale potom zra­zu zmiz­la (odiš­la z hry). Naša hodi­na ubeh­la a my sme sa vra­ca­li späť do krč­my na náš súd. Po ces­te sme stret­li jed­nu Elfku, kto­rá išla kúsok s nami. Po chví­li sme uvi­de­li ako opro­ti nám idú tri posta­vy: tem­ný Elf, zlo­bor a jeho Pán (a ešte kame­ra­man). Cítili sme prob­lé­my a tak sme tak­tic­ky zvo­li­li ces­tu hore kop­com, sme­rom do lesa. Elfka išla opro­ti nim. Nič sa jej nesta­lo, aj keď k nim išla dosť neis­to. Predtým než sme vstú­pi­li do lesa, sme im uká­za­li urči­té posun­ky, kto­ré su pre nás ľudí bež­né, ale oni sa len nahlas smia­li…:-) Keď sme vstú­pi­li do lesa, zba­da­li sme v kro­ví Klepsusa ako prá­ve kon­zu­mo­val les­né jaho­dy a hral sa s dýkou…
Naše kro­ky sme­ro­va­li ku krč­me, blí­ži­li sme sa k nej míľo­vý­mi krok­mi a už sme do nej vstu­po­va­li, keď tu zom­bia sto­ja­ca pred vcho­dom nás vyzva­la k boju. Výzvu sme pri­ja­li a zača­li sme bojo­vať, po chví­li sa k nám pri­da­li ďal­ší v boji pro­ti zom­bii, z kto­rej sa ale stal moc­ný démon, kto­rý ma sko­lil…
Kým moje telo leža­lo mŕt­ve na bojis­ku, OSKU zaža­lo­val Met-Sarisa, kvô­li tým 2 zlat­kám. Hostinský Annun dal Met-Sarisovi odme­nu 4 zlat­ky za Numen aj napriek tomu, že sme ju nechy­ti­li. DeCarabas, Pán zlob­ra, sa už nemo­hol pri­ze­rať nespra­vod­li­vos­ti na nás pácha­nej a daro­val Met-Sarisovi 2 zlat­ky aby sme moh­li poštá­ro­vi vypla­tiť 6 zla­tiek, kto­ré poža­do­val a aby sme boli voľ­ní. Ďakujeme deCarabas!
Zvyšok 3. dňa:
Zvyšok dňa sme sa sna­ži­li nájsť neja­ké tie zlat­ky a bylin­ky. Popritom sme stret­li opäť zom­biu, kto­rá mala nad­mie­ru pria­teľ­ské úmys­ly. Tak sme chví­ľu išli spo­lu s ňou, ale po chví­li nastal boj. Pridali sa k nám ešte 2 elf­ky. Nakoniec sme zom­biu pora­zi­li, ale ja a jed­na elf­ka sme pad­li. Temnota mi zatem­ni­la myseľ, zlé sily nado mnou pre­bra­li kon­tro­lu a vrá­til som sa na ten­to svet ako zom­bia (nemal som už žiad­ne deti). Chodil som po lese a stre­tol 3 elf­ky, kto­ré prá­ve kona­li poh­reb­ný obrad, pocho­vá­va­li mŕt­ve­ho a znes­vä­te­né­ho krt­ka. Nemal chuť som ich napad­núť, tak som pus­til na ich kle­rič­ku „vysaj“ a odišiel som. Potom som stre­tol pala­di­na Erkenbranda. Ten so mnou nevá­hal bojo­vať a po krát­kom, ale zdr­vu­jú­com boji som padol (zasa). Lenže pala­din povo­lal dob­ré sily svoj­ho boha a pre­bu­dil vo mne sta­rú vie­ru. Vrátil som sa na ten­to svet, ale už ako pala­din. Ďakujem ti hrdin­ný pala­din Erkenbrand .
Našiel som zby­tok svo­jej dru­ži­ny. Nedostatok peňa­zí, málo kon­tak­tov na pria­teľ­ské oso­by a málo času strá­ve­nom v lese Garoton vied­lo k tomu, že sme nespl­ni­li našu úlo­hu a s han­bou a bez cti sa vra­cia­me späť. KONIEC.

Tento den­ník som napí­sal ja, Fragorth, Paladin z Družiny Strieborného Draka. Chcem sa aj poďa­ko­vať Kešovi alias Mat‑S´arisovi, kto­rý mi s ním pomo­hol…