Len ty môžeš zachrániť SLAD

„…našou snahou je napomáhať pri propagácii a organizácii jednotlivých akcií a snažiť sa rozprúdiť diskusie na témy, ktoré povedú k zvýšeniu kvality akcií ako takých.“

Len ty môžeš zachrániť SLAD

„…našou snahou je napomáhať pri propagácii a organizácii jednotlivých akcií a snažiť sa rozprúdiť diskusie na témy, ktoré povedú k zvýšeniu kvality akcií ako takých.“ Takto znie časť textu z hlavnej stránky SLADu. Spoločnosť Larpov A Drevární už niekoľko rokov spája slovenských larpistov a dáva im priestor. Priestor, kde sa môžu vyjadriť, poskytnúť informácie o svojich hrách, dozvedieť sa informácie o ostatných hrách a okrem toho si nezáväzne podebatiť na rôzne témy. V poslednej dobe SLAD tiež poskytuje priestor organizátorským skupinám, ktoré v súkromných fórach môžu organizovať svoje akcie.

SLAD však už dávno neznamená len hlavnú stránku a fóra. SLAD sa stal komunitou. Tvoria ho všetci ľudia, ktorí ho navštevujú, či už pravidelne alebo nepravidelne. Nejde pritom o jednotnú komunitu, bez problémov a vnútorných rozporov. Taká snáď ani neexistuje. Napriek tomu však všetkých na SLADe spája jedna vec. Radosť z larpov a snaha robiť čím ďalej, tým lepšie hry. Tak tomu bolo od začiatku fungovania tejto spoločnosti.

Súčasný stav však ukazuje, že nie je všetko v poriadku. Na SLADe stíchli aj tie najvášnivejšie diskusie, prestali sa objavovať nové projekty a ľudí, ktorých ste tam predtým vídali 24 hodín denne, dnes už sotva nájdete raz za mesiac, ak vôbec. Dôvodov je podľa mňa niekoľko, spomeniem však len tri, o ktorých si myslím, že sa najviac prejavili a majú najväčší vplyv na dnešnú situáciu.

V prvom rade, ako problém vidím prílišnú orientáciu na verejnosť. Snaha priblížiť larp bežným ľuďom je obdivuhodná a určite proti nej nič nemám. Ja sám som aktívny propagátor larpov a robím, čo sa dá, aby som k nim pritiahol čo najviac ľudí. Myslím si však, že všetkého veľa škodí a mám pocit, že propagácia presakuje do všetkých tém na fórach a pomaly vytláča témy zamerané na komunitu a skúsenejších larpistov. Dokonca aj tak ambiciózny projekt, akým bol Výťah, akosi stíchol a namiesto neho sa riešia logá, a tri web stránky. Nechápte ma zle, obdivujem prácu, ktorú všetci tí ľudia robia a určite je to potrebné a dôležité. Len ma mrzí, že toľko snahy sa neinvestuje aj do iných vecí.

A tam sa dostávame k druhému problému. Stagnácii komunity. Je určite pravdou, že čo sa počtov týka, slovenskému larpu sa darí. Komunita narastá každým dňom a tohoročné hry budú pravdepodobne lámať rekordy v účasti. Hráčov skrátka pribúda. Komunita sa však napriek tomu ďalej nehýbe. Pred rokom o takomto čase bol slad plný noviniek. Spomeňte si na Bitku pri Starých Zadkoch (revolučné spojenie bojovky s larpom), Kannine Slzy (living fantasy), každý druhý človek pripravoval komorný larp a popritom ľudia ešte stále padali na zadok, keď počuli o Arche. A rok predtým kopec iných nových nápadov (Shadowfall, Duchovia prišli v Novembri alebo pokus o celoslovenský vampire larp).

Dnes to vyzerá, akoby došli nápady. Nič nové sa vlastne nedeje, DEFCON sa odkladá a organizátori úspešných hier z predchádzajúcich rokov už ťahajú 3-5 ročník tej istej akcie. Najhoršie však je, že nám chýbajú mladí organizátori. Z nejakého dôvodu hráči zostávajú hráčmi a neprinášajú nové nápady vo forme vlastných hier. Pritom veľa z nich má určite skvelé nápady a zorganizovať larp nie je až také ťažké, ako sa na prvý pohľad zdá.

Zánik vážnejších diskusií zas okrem nedostatku nových myšlienok prisudzujem tiež akémusi strachu z flame wars. Každý ide do diskusie s všeobecne ospravedlňujúcou vetou: „je to môj názor a váš názor rešpektujem“, aj keď to tak nie každý myslí. Akýkoľvek náznak hádky je označený za flame a oznámený moderátorom. Pritom pokiaľ viem, nie každá hádka je flame. Flame začína až osobnými urážkami „diskutujúcich“.

Posledným a podľa mňa najzávažnejším problémom SLADu je separácia a uzatváranie organizátorských skupín. Komunita sa rozdelila na niekoľko tvorivých skupín, ktoré robia vlastné hry. Zvyčajne každá z nich robí jednu veľkú hru a niekoľko menších, na ktoré si pozve svojich známych. Je to prirodzené, robí to každý a nie je to žiadna veľká katastrofa. Ale len do chvíle, kedy sa skupiny separujú na toľko, že o svojich hrách nedávajú vedieť nikomu okrem zúčastnených, v extrémnych prípadoch odmietajú komunikovať úplne. Pritom napredovanie komunity a larpov na Slovensku závisí najmä od komunikácie medzi organizátormi a hráčmi a tiež medzi organizátormi z rôznych skupín. Uzatvárame sa natoľko, že nie sme ochotní povedať ostatným, čo sme spravili a ako sme to dosiahli.

Mohlo by sa zdať, že veci vidím príliš čierne, ale nie je to tak. V skutočnosti som optimista a verím, že larp na Slovensku sa znova rozbehne na plné obrátky. Nemusíme však nečinne sedieť, môžeme tomu pomôcť a podporiť ho, pričom ciest je viacero. Asi najjednoduchšou je otvorenie komunity. Znamená to lepšiu spoluprácu medzi organizátormi a skvalitnenie komunikácie s hráčmi. Znamená to, že organizátor dá vedieť o akcii, aj keď je len pre pozvaných (či už pred alebo po hre), že nechá nahliadnuť do jej prípravy (napríklad vo forme článku alebo prednášky) a ideálne zapojí aj ľudí mimo svojho obvyklého týmu. Tiež to však znamená, že sa hráči neurazia, keď neboli na hru pozvaní a keď boli, napíšu úprimný feedback s cieľom skvalitniť budúce hry.

Ďalej prichádza do úvahy štúdium. Teoretických ale aj praktických článkov je na internete dosť a zo skúsenosti viem, že majú reálny efekt na kvalitu hier. Človeka donútia sa zamyslieť nad svojím larpom a možno mu poskytnú nástroje pre jeho zlepšenie. Okrem toho je však dôležité, aby domáci organizátori (alebo aj hráči) tiež písali vlastné články a prednášky. Každý z nich má určite kopec hodnotných informácií, ktoré by ostatným nádejným organizátorom, ale aj hráčom pomohli. Na prezentovanie týchto myšlienok by sa tiež zišla nejaká vhodná „live“ platforma. Nie je potrebné, aby to bol hneď con. Stačí stretnutie ľudí, ktorí k téme majú čo povedať. Ako vhodná príležitosť sa javí LarpFest, ale pravdepodobne by musel byť trochu inak obsahovo zameraný.

Nevyhnutá je však aj podpora mladých organizátorov. Neviem presne, ako sa z hráča stane organizátor, ale viem, že všade okolo mňa sú ľudia, ktorí majú nápady a sú schopní niečo zorganizovať. Veľa z nich to však odkladá, alebo si na začiatok dávajú zbytočne veľké ciele. Tých, ktorí potom niečo skutočne spravia, zvykne odradiť počiatočný neúspech a k organizovaniu sa už nevrátia. Jedinou cestou je pozývať nováčikov na larpy, rozprávať sa s nimi a na fórach, conoch, stretnutiach alebo aj v krčmách sa s nimi deliť o svoje skúsenosti.

Najdôležitejšie však asi je zmeniť prístup k larpistom ako takým. Prestať sa rozdeľovať na organizátorov a hráčov. Je to nezmysel. Tak ako každý má schopnosť hrať svoju postavu, vie každý zorganizovať svoj vlastný larp. A to je momentálne to, čo nám asi najviac chýba. Potrebujeme viac nielen hráčov, ale viac organizátorov, viac larpov. Nikto múdry z neba nespadol a nie je ničím neobvyklým, že organizátorská prvotina nie je až taká dokonalá, ako iné akcie. To však neznamená, že to netreba skúšať. Práve naopak, treba sa hrať, objavovať a skúšať nové veci. Každý z nás má určite nápad na hru, ktorá by všetkých posadila na zadok. Jediné čo treba, je len takýto nápad uskutočniť a hlavne sa nebáť. SLAD potrebuje viac hier!