Narkantes

Ďalšia reportáž z nedávno uplynulého L.A.R.P.u Narkantes z pohľadu jedného z členov Bratstva Mard`Hagusu.

I stalo sa, že naše bratstvo dostalo od správcu MardHagusu (ďalejuž už len bonsaj) úlohu chytiť a doviesť magickú bytosť, ktorá sa už neviem ako volala a spraviť očistný obrad. Ja, ďalší ochranca, ktorého meno si už bohužiaľ nepamätám (sorry), ale bol statočný a traja druidi sme sa vydali na radu správcu za obchodníkom. Po ceste sme ale stretli barbarov, ktorý od nás chceli za voľné prechádzanie lesom 5 zlatých. Aj sme im ich dali, teda len 4 ale oni nevedia rátať a zobrali to, s pocitom veď mi vám to raz vrátime. Keď sme došli k obchodníkovi podľa zápachu sme zistili, že uňho sú holmgardský. Počkali sme kým sa vzdialia a vyžiadali sme od neho mocný artefakt, čo zviditeľní dotyčnú bytosť, ktorú sme mali zajať. Obchodník nám artefakt prisľúbil, ale žiadal zaň splniť 3 úlohy. Boli to obtiažne úlohy, ale druidi sa vedia pohybovať v lese rýchlo a tak sme ich mali hotové za krátky čas. Ako prvú úlohu sme mu doniesli magické polienko, ktoré našla moja maličkosť a ako ďalšie dve úlohy sme splnili naraz. Je vidno, že les bol na našej strane, lebo už sme mali hotovú stratégiu ako získať od barbarského vodcu kožku, čo mal za opaskom, keď sme ich videli ležať mŕtvych pri pevnosti Narkantes. Ako sme si domysleli kožku mal vodca pevnosti. Aké to šťastie, keďže sme mali obchodníkovi z pevnosti doniesť zlaté vreteno. Tak sme vymenili vreteno a kožu za doliečenie ich bojovníkov, ktorých zranili holmgardský a barbari. So všetkými predmetmi sme prišli k obchodníkovi, ale našli sme ho v bezvedomí a oskalpovaného. Na otázku ako sa mu to stalo nám povedal, že tu boli barbari a potom si už na nič nespomína. Mysleli sme, že sa chceli pomstiť za smrť ich vodcu. Po odovzdaní vecí čo po nás chcel nám odovzdal artefakt, ktorý bol rozdelený na dve časti. Akonáhle sme ho správne spojili nachvíľu nás oslepil záblesk, ale bol už v celku. Jeden z druidov si ho dal do kapsy a išli sme hľadať to magické stvorenie čo neustále narušovalo už tak krehkú rovnováhu v prírode. Ako sa ukázalo Matka bola k svojim služobníkom priaznivo naklonená, lebo po chvíľke hľadania sme to stvorenie našli. Za pomoci artefaktu bolo viditeľné, alebo by som mal povedať bola viditeľná, pretože to stvorenie bola nádherná žena(Ragnar necháp to zle. herne) až som si pomyslel ako táto nežná a bezbranná bytosť môže narúšať rovnováhu. Ale keď k nám prehovorila v jej hlase bolo toľko zloby a nenávisti, že som okamžite zmenil názor. Za pomoci čarov sme ju spútali a odviedli k správcovi. Jeden druid s ňou šiel okľukou k bonsaju a my sme na seba upútavali pozornosť všetkých čo by im mohli skrížiť cestu. Tak sa nám podarilo dopraviť ju bezpečne k bonsaju a spolu so správcom sme vykonali očistný obrad. Pred koncom obradu ešte stihla vyrieknuť niečo o knihe v rukách mŕtvych a ešte My sme jedno, vy ste druhé, bolesť vo, vás nás to minie. Hneď po tom ako sme ju očistili od mágie nám správca povedal, že to je najmocnejšie lesné kúzlo, ale môžeme ho použiť iba raz a všetci spolu. Potom sme začali hĺbať nad jej ďalšími slovami, až sme sa zhodli, že kniha bude očividne na nejakom cintoríne, alebo v nejakej krypte. V okolí bola naozaj krypta a v nej hroby hrdinov dávnych časov, čo kedysi vyčistili svet od všetkých hrôz. Správca sa vyjadril, že kniha bude asi v jednom z hrobov, ale že o je tak spätý s prírodou, že nemôže do hrobov siahnuť. Nechcel nikto, tak som sa nakoniec odhodlal ja a s modlitbou na perách a vysvetlením hrdinom, že pokračujeme v ich šľapajach som ich prosil aby mi knihu vydali. A naozaj bola v hrobe pri jednom z hrdinov. Avšak keď sme ju vytiahli zjavila sa tá žena a odklial sa celý ten kraj. Potom chodila a každému zvestovala, že po smrti sa mu už duša nevráti do tela. V pevnosti mali kľúč k otvoreniu knihy a veliteľ nám ho sľúbil ak im pomôžeme brániť pred holmgardskými nájazdníkmi, ku ktorým sa pridal aj ten hnusný ( zdravým atalante, ciciša, mojmíra a voctioreho.) Sargas klan. Potom ako vyrazili bránu pevnosti sa začala mela avšak obrancovia boli statoční a udatní a podarilo sa im ubrániť pevnosť. My sme im však pomáhali a pomocou našich kúziel a aj zbraní sme spoločne zničili všetkých nájazdníkov. Vodca Sargas klanu videl, že nemajú šancu vyhrať tak zvolil ústup. Možno by si aj zachránil svoj biedny život, keby si ho nevšimol veliteľ pevnosti a nerozbehol sa za ním. Po krátkej naháňačke sa strhol súboj mágie a sily. Zo súboja vyšiel ako víťaz veliteľ pevnosti a takto skončilo všetko zlo v krajine Anari. Tak sa skončil veľký nájazd holmgardských na pevnosť Anari a skrytý boj medzi Bratstvom druidov a Sargas klanom. To bol asi celý dej boja o krajinu Anari. Po víťazstve sa život vrátil na staré cestičky. Anarský vysadili na mieste, kde predtým rúbali nové stromčeky a MardHagus rástol pomaly a takmer neviditeľne ďalej. Bratstvo druidov sa opäť začalo starať o les, ktorý už bol pokojný a len podaktoré stromy boli ešte stále rozrušené z toho čo sa tu udialo. Avšak všetci sú stále pripravený na niečo čo sa ešte len rysuje. Nemá to konkrétnu podobu ale všetci tušia, že sa ešte dačo udeje. No to do tohto príbehu nepatrí, to je už iný príbeh.

                                                S úctou k Mard`Hagusu jeho ochranca Derkan