Preskočiť na obsah

Výchova nováčikov – alebo, prečo tréningy šermu nestačia

(Článok je písa­ný struč­ne a čo naj­viac zro­zu­mi­teľ­ne. Mnohé témy, názo­ry aj fak­ty by vyža­do­va­li roz­siah­lu dis­ku­siu a roz­bor, avšak kvô­li cie­ľo­vej sku­pi­ne, kto­rou roz­hod­ne nie sú LARPoví teore­ti­ci ale bež­ní nad­šen­ci bolo od toh­to záme­ru upus­te­né. Autor je pri­pra­ve­ný na prí­pad­nú dis­ku­siu ohľa­dom tej­to témy.)

V posled­nej dobe vznik­lo mno­ho ini­cia­tív, kto­ré majú za cieľ poz­dvi­hnúť LARPovú komu­ni­tu a tým pádom aj LARPy samot­né skrz výcho­vu nová­či­kov. Cieľ je to vskut­ku dôs­toj­ný a v mno­hých prí­pa­doch aj potreb­ný. To isté sa však nedá pove­dať o spô­so­boch, kto­rý­mi sa rôz­ne sku­pi­ny sna­žia ten­to cieľ naplniť.

V prvom rade tre­ba pozna­me­nať, že nabe­ra­nie a výcho­va nová­či­kov sú dve roz­lič­né veci s dvo­ma odliš­ný­mi cieľ­mi. Naberanie nová­či­kov pred­sta­vu­je zís­ka­nie nové­ho poten­ciál­ne­ho hrá­ča, výcho­va zna­me­ná z toh­to neote­sa­né­ho bal­va­nu vyfor­mo­vať hrá­ča par excel­len­ce. Obidve tie­to čin­nos­ti sa ria­dia roz­lič­ný­mi pra­vid­la­mi a čas­to býva veľ­mi nároč­né ich skĺbiť dohromady.

*** Naberanie nová­či­kov: *** tu pla­tí jed­no­du­ché sché­ma, a to – čím viac ľudí nabe­rie­te, tým lep­šie. Percento kva­lit­ných hrá­čov je rov­na­ké u pia­tich, desia­tich aj tisí­cich ľudí, Gaussova kriv­ka nepus­tí, holt šta­tis­ti­ka je svi­ňa. Čím viac ľudí pre­beh­ne pod vaší­mi ruka­mi, tým viac kva­lit­ných mate­riá­lov na tesa­nie v prie­mer­nom prí­pa­de nájdete.

Mnohí zás­tan­co­via „mier­ne­ho eli­tá­riz­mu“ budú teraz urči­te namie­tať, že také­to maso­vé rie­še­nie komu­ni­te len uško­dí – že sa nabe­rie veľa nových kusov, kto­ré už nikto nebu­de schop­ný zvlád­nuť. V urči­tej veci majú prav­du, v urči­tej nie. Človek, kto­rý sa roz­hod­ne maso­vej­šie pro­pa­go­vať LARP na seba berie morál­nu a neod­mys­li­teľ­nú zod­po­ved­nosť, že z tých novo­na­ver­bo­va­ných kusov nie­čo aj vytva­ru­je, pop­rí­pa­de zabez­pe­čí, aby z nich nie­kto vycho­val kva­lit­né osa­den­stvo našich LARPov.

Princíp hode­nia do vody, aby sa nauči­li plá­vať sa neo­sved­čil na plnej čia­re – hrá­či v počia­toč­nej fáze svoj­ho pôso­be­nia v komu­ni­te potre­bu­jú, priam vyža­du­jú, aby sa im nie­kto skú­se­ný a zbeh­lý v prá­ci s nová­čik­mi veno­val. Aby im uká­zal, ako sa to robí a ako nie, čo sa od nich na LARPe oča­ká­va a za čo budú tres­ta­ní (ban­mi, trs­te­ni­ce sme zatiaľ neza­vied­li). Zvyk je želez­ná koše­ľa a ak sa v prvot­nej fáze naučia pod­vá­dzať, či inak kaziť hru, už im to len ťaž­ko neskôr vytl­čie­te z hlavy.

Treba si však dob­re zvá­žiť, NA ČO nalá­ka­te nová­či­ka na LARP, pre­to­že to ten nová­čik aj bude od LARPu do budúc­nos­ti oča­ká­vať a vyža­do­vať. Ak ho nalá­ka­te na „bru­tál­nu máro­vač­ku na živo pod­ľa pána prs­te­ňov“, tak sa násled­ne neču­duj­te, že daný „káder“ bude dosť nespo­koj­ný, ako­náh­le doň­ho začne­te tla­čiť poj­my ako RP. Akokoľvek to vyznie paro­dic­ky, táto veta sa pou­ží­va na nalá­ka­va­nie nové­ho mäsa už nie­koľ­ko rokov a vo svo­jej pod­sta­te sabo­tu­je akú­koľ­vek sna­hu o rie­še­nie LARPov iným spô­so­bom, než bojov­kár­če­ním. Následne nás pod­ľa toho vní­ma aj verej­nosť – ako bláz­nov, kto­rí sa bijú dre­ve­ný­mi meč­mi po hla­vách. Za men­šie, ale pred­sa zlo, pova­žu­jem láka­nie ľudí na podob­nosť LARPu s počí­ta­čo­vý­mi RPG hra­mi – hráč už od začiat­ku pod­ve­do­me oča­ká­va, že hra je tu pre neho a jeho posta­va je cen­trom dia­nia. Podľa toho aj nasta­vu­je mode­ly sprá­va­nia seba, ako aj jeho posta­vy. Za ide­ál­ne (avšak z nezna­los­ti základ­ných vecí orga­ni­zá­tor­mi) mno­ho­krát zabú­da­né rie­še­nie pova­žu­jem láka­nie ľudí na „alter­na­tív­nu for­mu divad­la, kde účast­ní­ci sú záro­veň her­ca­mi, sce­ná­ris­tmi aj pub­li­kom“. Takáto rekla­ma zabez­pe­ču­je dob­rý vzťah s verej­nos­ťou a tak­tiež prí­lev ľudí, kto­rí od LARPu neoča­ká­va­jú adre­na­lí­no­vé vyži­tie ani rie­še­nie svo­jich kom­ple­xov hra­ním uber­migh­ty postáv.

*** Výchova nová­či­kov: ***v tom­to pro­ce­se sa sna­ží­te obja­viť a čo naj­viac roz­vi­núť v hrá­čo­vi poten­ciál pre hra­nie rolo­vých hier na živo. Zároveň mu už od prvých okam­ži­kov vtĺka­te do hla­vy (čo sa za mla­da naučíš, v sta­ro­be ako­by si našiel) prin­cí­py sluš­né­ho sprá­va­nia na LARPe voči spo­lu­hrá­čom aj orga­ni­zá­to­rom, hra­nie fair play, tole­ran­ciu a podob­né, v dneš­nej dobe veľ­mi opo­mí­na­né veci.

Je smut­né pozna­me­nať, že málo­kto si uve­do­mu­je, čo zna­me­ná výcho­va nová­či­kov. Drvivá väč­ši­na ini­cia­tí­vy v tom­to sme­re skon­čí pri „geniál­nom“ nápa­de začať pra­vi­del­ne tré­no­vať šerm. Ako voľ­no­ča­so­vá akti­vi­ta je to pek­né, urči­te to svo­jim spô­so­bom zdru­ží komu­ni­tu a vytvo­rí vzťa­hy, AVŠAK postrá­da to mno­ho dôle­ži­tých prv­kov nevy­hnut­ných pre kva­lit­ný roz­voj nové­ho hrá­ča. Ak sa k tomu ešte pri­dru­žia men­šie blbos­ti, ako alko­hol, pre­hna­ný naci­ona­liz­mus, apod. tak už je oheň na streche.

Nech ma všet­ci dre­vár­ni­ci, bojov­ká­ri a bit­vá­ri kame­ňu­jú, nech na mňa pľu­jú a hádžu špi­nu, aj tak prvou a naj­dô­le­ži­tej­šou vecou pri výcho­ve nová­či­ka je:

1.) eti­ka na hre a pou­ží­va­nie roz­umo­vých schop­nos­tí hrá­ča v her­nom aj neher­nom zmysle

LARPy sú akcie, kam sa cho­dí­me zahrať, zre­la­xo­vať, (kaž­dý nech si dopl­ní ďal­šiu obľú­be­nú čin­nosť) s pria­teľ­mi, kto­rých bavia podob­né akcie. Najdôležitejšie na LARPoch je, aby sme z nich odchá­dza­li spo­koj­ní a oddýc­hnu­tí (áno, aj pobe­ho­va­nie po bojo­vom poli pova­žu­jem za oddych). Tento dob­rý pocit z akcie sa však veľ­mi rých­lo môže poka­ziť, ak sa na LARPe obja­ví čo i len jeden „debil“, kto­rý hru pri­šiel vyhrať stoj čo stoj, pop­rí­pa­de nech­ce pocho­piť urči­té aspek­ty hry – násled­ne nie­koľ­ko až nie­koľ­ko desia­tok ľudí môže mať vďa­ka nemu poka­ze­ný záži­tok z akcie.

Druhoradou vecou pri výcho­ve nová­či­ka prek­va­pi­vo zase nie je tré­ning šer­mu. Ide o:

2.) tré­no­va­nie a pod­po­ro­va­nie RP (rolep­lay [roulp­lej])

Mnoho nová­či­kov na LARPoch netu­ší, čo ten­to pojem skrý­va. Drvivá väč­ši­na má veľ­mi skres­le­nú pred­sta­vu a len mini­mum ľudí mimo orga­ni­zá­to­rov vie, čo sku­toč­ne ten­to pojem zna­me­ná. Dôležité pre nová­či­ka je (zase prin­cíp: zvyk je želez­ná koše­ľa) aby si zvy­kol hrať skrz svo­ju posta­vu. Aby neh­ral sám za seba (čas­tá chy­ba) a tak­tiež, aby sa tou posta­vou nestá­val on. Je dôle­ži­té ho naučiť, aby rados­ti aj sta­ros­ti hry vní­mal skrz posta­vu a až samot­né zados­ťu­či­ne­nie z toh­to skrz samé­ho seba. Nuž a keď teore­tic­ky pocho­pí o čom ten RP je, tak cvi­čiť a cvi­čiť a cvi­čiť – málo­kto­rý člo­vek sa naro­dil s talen­tom hrať vie­ro­hod­ne roz­lič­né role a keď­že aj o tom LARP je, mal by sa to naučiť. Nie sme síce sku­pi­na pro­fe­si­onál­nych her­cov, ale v rám­ci svo­jich mož­nos­tí a schop­nos­tí sme schop­ní dosiah­nuť veľ­mi pek­ne zahra­né situácie.

Možno si mys­lí­te, že tré­ning šer­mu by si neja­ké to tre­tie mies­to aj zaslú­žil. Osobne si nemys­lím, na tre­ťom mies­te je:

3.) utu­žo­va­nie vnút­ro­ko­mu­nit­ných vzťahov

Nováčik musí mať pocit, že pri­šiel medzi pria­te­ľov. Že pri­šiel do spo­loč­nos­ti, kde je víta­ný a kde môže oča­ká­vať pomoc a pod­po­ru za pred­po­kla­du, že sa bude sám sna­žiť. Až sa mi chl­py zje­ži­li, keď som sa dozve­del o mno­hých prí­pa­doch, keď sa pár skú­se­ných hrá­čov pokú­ša­lo vycvi­čiť si dopro­vod na LARP, kto­rý by ich obska­ko­val. Nováčik, aj keď nevie čo a ako, je rov­no­cen­ný hráč ako kaž­dý iný a je dôle­ži­té mu to dať aj naja­vo! Keď od neho bude­te v pozi­tív­nom slo­va zmys­le oča­ká­vať zod­po­ved­nosť, tak sa (aj keď pôvod­ne nemu­sel byť) aj zod­po­ved­nej­ším sta­ne (teória nálep­ko­va­nia apod).

Že tu nie je štvr­té mies­to, v kto­rom by aspoň zemia­ko­vú medai­lu zís­kal tré­ning šer­mu? Tak tak, osob­ne si mys­lím, že tré­nin­gy šer­mu pre nová­či­kov nie sú až tak dôle­ži­té a to z via­ce­rých dôvodov.

1.) Je mno­ho typov akcií, kde k čepe­li ani nepri­čuch­ne­te. Tréningy šer­mu ako nástroj výcho­vy nová­či­kov už od začiat­ku obmä­dzu­je ich pohľad na LARPy na nie­koľ­ko naj­zná­mej­ších fan­ta­sy settingov.

2.) Tréningy šer­mu ako nástroj výcho­vy nová­či­kov už od začiat­ku for­mu­jú v mla­dom poten­ciál­nom kád­ri akú­si pod­ve­do­mú reak­ciu na prob­lé­my na LARPe – tasiť zbraň a rúbať oko­lo seba.

3.) Tréningy šer­mu ako nástroj výcho­vy nová­či­kov neza­hŕňa­jú, ale­bo zahŕňa­jú len v mizi­vom množ­stve vyš­šie zvý­raz­ne­né naj­dô­le­ži­tej­šie body pri výcho­ve nová­či­kov. Vychováte si ľudí, čo vedia mávať mečom – a čo ďalej?

Týmto nech­cem urá­žať, ani mar­gi­na­li­zo­vať sna­hu mno­hých ľudí, kto­rí sa sna­žia poz­dvi­hnúť našu komu­ni­tu a inves­tu­jú do prá­ce s mlá­de­žou mno­ho hodín svoj­ho voľ­né­ho času a neraz aj nema­lé finan­cie. Ich prá­cu si vážim a som rád, že sa náj­de nie­kto, kto dovi­dí ďalej ako na koniec svoj­ho nosu. Chcem však na zákla­de nie­koľ­ko­roč­ných skú­se­nos­tí s výcho­vou nová­či­kov zvý­raz­niť mno­hé chy­by, kto­ré takí­to nad­šen­ci (väč­ši­nou neve­dom­ky) robia a kto­ré brá­nia tomu, aby ich sna­ha mala efek­tív­nej­šie výsled­ky a nepri­ná­ša­la iba ďal­šie mäso do mlyn­če­ka, ale dob­rých LARPistov.

Dobre si uve­do­mu­jem, že pre bez­peč­nosť dre­vár­ní je dôle­ži­té, aby nová­či­ko­via mali aký-taký základ v bez­peč­nom boji so zbra­ňou. Tu si však dovo­lím pozna­me­nať, že dre­vá­reň je iba jed­na pod­ka­te­gó­ria LARPu a tým pádom, ak by sa nová­čik roz­ho­dol, nemu­sí sa jej nikdy v živo­te zúčast­niť a pri­tom bude cho­diť na LARPy. Existuje mno­ho iných sys­té­mov boja na LARPoch (air­soft, vod­né piš­toľ­ky, stri­ha­nie si, …), z kto­rých nie­kto­ré (teraz nemys­lím tie vod­né piš­toľ­ky) vedia byť omno­ho nebez­peč­nej­šie ako dre­ve­ná zbraň, zvlášť keď v našich pod­mien­kach sa už tak­mer všet­ky oba­ľu­jú. Voči samot­ným tré­nin­gom šer­mu nemô­žem však pove­dať ani pol kri­vé­ho slo­va, mys­lím si, že je to dob­rá vec – avšak dob­rá vec dopl­n­ko­vá. Nikdy nemô­žu byť s uspo­ko­ji­vý­mi výsled­ka­mi pou­ži­té na výcho­vu nová­či­ka a jeho príp­ra­vu na LARP.