Výchova nováčikov – alebo, prečo tréningy šermu nestačia

Pojednanie o nutnosti cielenej výchovy LARPových nováčikov a o chybách súčasných konceptov.

(Článok je písaný stručne a čo najviac zrozumiteľne. Mnohé témy, názory aj fakty by vyžadovali rozsiahlu diskusiu a rozbor, avšak kvôli cieľovej skupine, ktorou rozhodne nie sú LARPoví teoretici ale bežní nadšenci bolo od tohto zámeru upustené. Autor je pripravený na prípadnú diskusiu ohľadom tejto témy.)

V poslednej dobe vzniklo mnoho iniciatív, ktoré majú za cieľ pozdvihnúť LARPovú komunitu a tým pádom aj LARPy samotné skrz výchovu nováčikov. Cieľ je to vskutku dôstojný a v mnohých prípadoch aj potrebný. To isté sa však nedá povedať o spôsoboch, ktorými sa rôzne skupiny snažia tento cieľ naplniť.

V prvom rade treba poznamenať, že naberanie a výchova nováčikov sú dve rozličné veci s dvoma odlišnými cieľmi. Naberanie nováčikov predstavuje získanie nového potenciálneho hráča, výchova znamená z tohto neotesaného balvanu vyformovať hráča par excellence. Obidve tieto činnosti sa riadia rozličnými pravidlami a často býva veľmi náročné ich skĺbiť dohromady.

*** Naberanie nováčikov: *** tu platí jednoduché schéma, a to – čím viac ľudí naberiete, tým lepšie. Percento kvalitných hráčov je rovnaké u piatich, desiatich aj tisícich ľudí, Gaussova krivka nepustí, holt štatistika je sviňa. Čím viac ľudí prebehne pod vašími rukami, tým viac kvalitných materiálov na tesanie v priemernom prípade nájdete.

Mnohí zástancovia „mierneho elitárizmu“ budú teraz určite namietať, že takéto masové riešenie komunite len uškodí – že sa naberie veľa nových kusov, ktoré už nikto nebude schopný zvládnuť. V určitej veci majú pravdu, v určitej nie. Človek, ktorý sa rozhodne masovejšie propagovať LARP na seba berie morálnu a neodmysliteľnú zodpovednosť, že z tých novonaverbovaných kusov niečo aj vytvaruje, poprípade zabezpečí, aby z nich niekto vychoval kvalitné osadenstvo našich LARPov.

Princíp hodenia do vody, aby sa naučili plávať sa neosvedčil na plnej čiare – hráči v počiatočnej fáze svojho pôsobenia v komunite potrebujú, priam vyžadujú, aby sa im niekto skúsený a zbehlý v práci s nováčikmi venoval. Aby im ukázal, ako sa to robí a ako nie, čo sa od nich na LARPe očakáva a za čo budú trestaní (banmi, trstenice sme zatiaľ nezaviedli). Zvyk je železná košeľa a ak sa v prvotnej fáze naučia podvádzať, či inak kaziť hru, už im to len ťažko neskôr vytlčiete z hlavy.

Treba si však dobre zvážiť, NA ČO nalákate nováčika na LARP, pretože to ten nováčik aj bude od LARPu do budúcnosti očakávať a vyžadovať. Ak ho nalákate na „brutálnu márovačku na živo podľa pána prsteňov“, tak sa následne nečudujte, že daný „káder“ bude dosť nespokojný, akonáhle doňho začnete tlačiť pojmy ako RP. Akokoľvek to vyznie parodicky, táto veta sa používa na nalákavanie nového mäsa už niekoľko rokov a vo svojej podstate sabotuje akúkoľvek snahu o riešenie LARPov iným spôsobom, než bojovkárčením. Následne nás podľa toho vníma aj verejnosť – ako bláznov, ktorí sa bijú drevenými mečmi po hlavách. Za menšie, ale predsa zlo, považujem lákanie ľudí na podobnosť LARPu s počítačovými RPG hrami – hráč už od začiatku podvedome očakáva, že hra je tu pre neho a jeho postava je centrom diania. Podľa toho aj nastavuje modely správania seba, ako aj jeho postavy. Za ideálne (avšak z neznalosti základných vecí organizátormi) mnohokrát zabúdané riešenie považujem lákanie ľudí na „alternatívnu formu divadla, kde účastníci sú zároveň hercami, scenáristmi aj publikom“. Takáto reklama zabezpečuje dobrý vzťah s verejnosťou a taktiež prílev ľudí, ktorí od LARPu neočakávajú adrenalínové vyžitie ani riešenie svojich komplexov hraním ubermighty postáv.

*** Výchova nováčikov: ***v tomto procese sa snažíte objaviť a čo najviac rozvinúť v hráčovi potenciál pre hranie rolových hier na živo. Zároveň mu už od prvých okamžikov vtĺkate do hlavy (čo sa za mlada naučíš, v starobe akoby si našiel) princípy slušného správania na LARPe voči spoluhráčom aj organizátorom, hranie fair play, toleranciu a podobné, v dnešnej dobe veľmi opomínané veci.

Je smutné poznamenať, že málokto si uvedomuje, čo znamená výchova nováčikov. Drvivá väčšina iniciatívy v tomto smere skončí pri „geniálnom“ nápade začať pravidelne trénovať šerm. Ako voľnočasová aktivita je to pekné, určite to svojim spôsobom združí komunitu a vytvorí vzťahy, AVŠAK postráda to mnoho dôležitých prvkov nevyhnutných pre kvalitný rozvoj nového hráča. Ak sa k tomu ešte pridružia menšie blbosti, ako alkohol, prehnaný nacionalizmus, apod. tak už je oheň na streche.

Nech ma všetci drevárnici, bojovkári a bitvári kameňujú, nech na mňa pľujú a hádžu špinu, aj tak prvou a najdôležitejšou vecou pri výchove nováčika je:

1.) etika na hre a používanie rozumových schopností hráča v hernom aj nehernom zmysle

LARPy sú akcie, kam sa chodíme zahrať, zrelaxovať, (každý nech si doplní ďalšiu obľúbenú činnosť) s priateľmi, ktorých bavia podobné akcie. Najdôležitejšie na LARPoch je, aby sme z nich odchádzali spokojní a oddýchnutí (áno, aj pobehovanie po bojovom poli považujem za oddych). Tento dobrý pocit z akcie sa však veľmi rýchlo môže pokaziť, ak sa na LARPe objaví čo i len jeden „debil“, ktorý hru prišiel vyhrať stoj čo stoj, poprípade nechce pochopiť určité aspekty hry – následne niekoľko až niekoľko desiatok ľudí môže mať vďaka nemu pokazený zážitok z akcie.

Druhoradou vecou pri výchove nováčika prekvapivo zase nie je tréning šermu. Ide o:

2.) trénovanie a podporovanie RP (roleplay [roulplej])

Mnoho nováčikov na LARPoch netuší, čo tento pojem skrýva. Drvivá väčšina má veľmi skreslenú predstavu a len minimum ľudí mimo organizátorov vie, čo skutočne tento pojem znamená. Dôležité pre nováčika je (zase princíp: zvyk je železná košeľa) aby si zvykol hrať skrz svoju postavu. Aby nehral sám za seba (častá chyba) a taktiež, aby sa tou postavou nestával on. Je dôležité ho naučiť, aby radosti aj starosti hry vnímal skrz postavu a až samotné zadosťučinenie z tohto skrz samého seba. Nuž a keď teoreticky pochopí o čom ten RP je, tak cvičiť a cvičiť a cvičiť – máloktorý človek sa narodil s talentom hrať vierohodne rozličné role a keďže aj o tom LARP je, mal by sa to naučiť. Nie sme síce skupina profesionálnych hercov, ale v rámci svojich možností a schopností sme schopní dosiahnuť veľmi pekne zahrané situácie.

Možno si myslíte, že tréning šermu by si nejaké to tretie miesto aj zaslúžil. Osobne si nemyslím, na treťom mieste je:

3.) utužovanie vnútrokomunitných vzťahov

Nováčik musí mať pocit, že prišiel medzi priateľov. Že prišiel do spoločnosti, kde je vítaný a kde môže očakávať pomoc a podporu za predpokladu, že sa bude sám snažiť. Až sa mi chlpy zježili, keď som sa dozvedel o mnohých prípadoch, keď sa pár skúsených hráčov pokúšalo vycvičiť si doprovod na LARP, ktorý by ich obskakoval. Nováčik, aj keď nevie čo a ako, je rovnocenný hráč ako každý iný a je dôležité mu to dať aj najavo! Keď od neho budete v pozitívnom slova zmysle očakávať zodpovednosť, tak sa (aj keď pôvodne nemusel byť) aj zodpovednejším stane (teória nálepkovania apod).

Že tu nie je štvrté miesto, v ktorom by aspoň zemiakovú medailu získal tréning šermu? Tak tak, osobne si myslím, že tréningy šermu pre nováčikov nie sú až tak dôležité a to z viacerých dôvodov.

1.) Je mnoho typov akcií, kde k čepeli ani nepričuchnete. Tréningy šermu ako nástroj výchovy nováčikov už od začiatku obmädzuje ich pohľad na LARPy na niekoľko najznámejších fantasy settingov.

2.) Tréningy šermu ako nástroj výchovy nováčikov už od začiatku formujú v mladom potenciálnom kádri akúsi podvedomú reakciu na problémy na LARPe – tasiť zbraň a rúbať okolo seba.

3.) Tréningy šermu ako nástroj výchovy nováčikov nezahŕňajú, alebo zahŕňajú len v mizivom množstve vyššie zvýraznené najdôležitejšie body pri výchove nováčikov. Vychováte si ľudí, čo vedia mávať mečom – a čo ďalej?

Týmto nechcem urážať, ani marginalizovať snahu mnohých ľudí, ktorí sa snažia pozdvihnúť našu komunitu a investujú do práce s mládežou mnoho hodín svojho voľného času a neraz aj nemalé financie. Ich prácu si vážim a som rád, že sa nájde niekto, kto dovidí ďalej ako na koniec svojho nosu. Chcem však na základe niekoľkoročných skúseností s výchovou nováčikov zvýrazniť mnohé chyby, ktoré takíto nadšenci (väčšinou nevedomky) robia a ktoré bránia tomu, aby ich snaha mala efektívnejšie výsledky a neprinášala iba ďalšie mäso do mlynčeka, ale dobrých LARPistov.

Dobre si uvedomujem, že pre bezpečnosť drevární je dôležité, aby nováčikovia mali aký-taký základ v bezpečnom boji so zbraňou. Tu si však dovolím poznamenať, že dreváreň je iba jedna podkategória LARPu a tým pádom, ak by sa nováčik rozhodol, nemusí sa jej nikdy v živote zúčastniť a pritom bude chodiť na LARPy. Existuje mnoho iných systémov boja na LARPoch (airsoft, vodné pištoľky, strihanie si, …), z ktorých niektoré (teraz nemyslím tie vodné pištoľky) vedia byť omnoho nebezpečnejšie ako drevená zbraň, zvlášť keď v našich podmienkach sa už takmer všetky obaľujú. Voči samotným tréningom šermu nemôžem však povedať ani pol krivého slova, myslím si, že je to dobrá vec – avšak dobrá vec doplnková. Nikdy nemôžu byť s uspokojivými výsledkami použité na výchovu nováčika a jeho prípravu na LARP.