Ešte to nebolo tak dávno, čo ma cesty osudu zaviedli na sever do Lesa Garoton. Ako jeden z mnohých aj ja som na tomto mieste hľadal útočisko a úkryt pred prenasledovaním. A samozrejme hľadal som aj nejaké to dobrodružstvo a nové kontakty. V lese Garoton doteraz nefungovala nejaká sporiadanejšia zlodejská Guilda a ja som sa rozhodol, že je čas to zmeniť (keďže z Keranskej guildy som bol vyhostený a idú mi po krku).
Po dlhej ceste sa na obzore vynorili prvé stromy lesa. Rozhodol som sa, že dnes ešte do lesa nevstúpim a utáborím sa na južnej pastvine. Podľa niektorých správ je neradno pohybovať sa samotný v noci po lese. Síce patrím skôr k nočným bytostiam, ale z opatrnosti by som rád najprv preskúmal terán, než sa pustím do nejakej akcie.
Slnko v týchto končinách zapadá rýchlo a tak než som rozložil oheň bola už tma. Dojedol som posledné zásoby sušených potravín, prikryl sa dekou a uložil k spánku. Dlaň sa obtočila okolo rukoväte meča. Oheň postupne pohasínal.
Studené ráno ma postavilo na nohy ešte pred svitaním. Od lesa sa valila hmla a vlhký vzduch. Prvé lúče svitania odhalili cestičku ukrytú v húští. Vyzerala dosť používane a tak som sa po nej vydal hlbšie do lesa. Cestou som postretával niekoľko zaujímavých obyvateľov Lesa. Spomenúť musím napríklad dvojicu temných elfov ktorí tvrdili, že zháňajú gnóma na opravu akéhosi kladkostroja, pokecal som trochu s Arcidruidom a dostal upozornenie, že prírodu tu nehodno poškodzovať a v neposlednom rade som stretol obchodníka Krtka (aj so svojim bodyguardom) s ktorým som si hneď zjednal výhodné zľavy. Takto som postupoval lesom až som došiel ku krčme, ktoré je aj tu ako ostatne všade inde na svete centrom spoločenského života v kraji. Krčmár bol sympatický človek (trpaslík) a hneď sme si dojednali obchod, inými slovami dostal som svoju prvú zakázku. Išlo o odstránenie jednej dotieravej hobitky, čo malo slúžiť ako varovanie miestnemu Arcidruidovi, aby vedel, komu má predávať bilinky. Ako vravím, dobré kontakty sú dobré kontakty.
Hobitka Aeris sa zachovala presne tak, ako som čakal. Stačí niekomu povedať že viete niečo o tom, čo zháňa a pôjde s vami kdekoľvek. Potom sa stačilo len nenápadne priblížiť odzadu, vybrať dýku a…už je to nejaký čas čo som položil mincu pre prevozníka na mŕtve telo, ale je to ako plávať – raz sa to naučíte a už to nezabudnete.
Takže situácia sa začala (aspoň z obchodného hľadiska) vyvýjať sľubne. Nič ma ale nemohlo pripraviť na to, čo ma čakalo za najbližšou zákrutou. Už som zažil mnoho, ale ocitnúť sa na lesnej ceste tvárou v tvár démonovi…to by vyviedlo z miery aj podstatne otrlejšieho chlapíka ako som ja. Nevidiac inú možnosť, dal som sa na útek.
Po čase som dobehol až ku krčme, ale to už ma démon nesledoval. Zvestoval som okolostojacim túto novinu a oni mi vysvetlili, že sa jedná o lesného Démona Garaxa a že je to starý dobrák, obzvlášť čo sa týka zabíjania ľudí, elfov a trpaslíkov (to robí veľmi rád). Po dohode s krčmárom som sa stal spolumajiteľom budúcej alchymistickej dielne.
Sediac pri pive ma niekto poklopal po ramene. Bol to nejaký elf, podľa výzoru z vyžšej vrstvy. Vysvetlil mi, že sa vymkol zo svojho sídla a že či mu s tým neviem nejako pomôcť (správy sa šíria rýchlo.). A keďže ľudia (elfovia, trpaslíci a kdejaká iná háveď) si musia pomáhať tak som pristúpil že s ím aj jeho družinkou zájdem na miesto a na zámok sa pozriem. Oni mi dokonca ponúkli, že mi za to aj zaplatia a ja niesom zvyknutý odmietať dary. Anaron (ako sa tento elf volal) ma viedol skoro cez celý garoton až k starej rozpadnutej kaplnke. Otvoriť zámok nebol vôbec žiaden problém a Anaron ma za odmenu pozval či si nechcem prečítať nejaké zväzky v jeho Knižnici…teda dome. Tu som sa dozvedel nejaké zaujímavé informácie, napríklad o mocných zbraniach menom „Colt 45“ či „MP5“ a podobne. A keďže až taký veľký milovník literatúry ako elfovia niesom, pobral som sa zase ďalej.
Prechádzajúc okolo arény som sa nechal zlákať reklamou a skúsil som svoje šťastie v zápase. Protivník bol síce silný ale nejak som to zvládol. Bol to dobrý boj. Ale na protivníka vyžšieho levelu som si zatiaľ netrúfol. Tak som vyšiel z arény a čo nevidím. Na čistinke sa odohráva obľúbená spoločenská zábava s názvom „Zabi si svojho Garaxa“. Démon akurát dostával ťažko na frak od dvoch trpaslíkov a trpaslíka alchymistu. A keďže som spoločenský typ nedalo mi to a pridal som sa. Vždicky poteší pribiť démonoi jednu riadnu od chrbta. Z démona vypadali nejaké pekné veci ale väčšinu pobrali trpoši lebo vraj hlavne Oni majú zásluhu na jeho zabití (aj keď je ako démon vlastne nesmrteľný). Na to som im povedal že „hm“ a pobral som sa hľadať nejakú ďalšiu prácu. K večeru som sa stretol s „Hraničiarom“ Fragorthom, aneb mužom so psom na čele, ktorý ma presvečil o tom, že je hraničiar tým, že sa vzápätí pri pokuse preskočiť potôčik zrúbal do lesa. Zaujímavé bolo aj stretnutie s druidom Daeronom s ktorým som dohodol nejakú tú finančnú pôžičku (nemal chudák bylinky na založenie sadov v lese). Fragorth sa ukázal ako veľmi šikovný pokiaľ nejde o preskakovanie potôčikov ale o …povedzme požičiavanie si vecí bez vedomia majiteľa. Tak bol po malej skúške prijatý ako prvý člen mojej novej guildy.
Známosť z druidom Daeronom sa neskôr ukázala ako veľmi nápomocná obzvlášť pri „praní“ ukradnutých predmetov (napríklad takí zaklínači keď niečo stratili boli dosť nepríjemní…ale kto si trúfne prehľadávať druida ktorý je pod ochranou Arcidruida). Všeobecne sa život a spoločenské styky v lese garoton ukázali zaujimavejšie ako som čakal. Napríklad takých temných elfov nemá rád asi nikto. Ako vrahovi sa mi dostalo asi štyroch kontraktov na odstránenie týchto dvoch indivíduí. Pomoc pri tejto úlohe mi ponúkla Aeris, ktorá tiež preukázala schopnosti hodné člena guildy. Nanečťastie prvý pokus o odstránenie temných elfov nevyšiel, pretože boli až priveľmi obozretní. Pri druhom pokuse sa mi podarilo nepozorovane sa priblížiť k jednému z nich a už som mal dýku na jeho krku keď sa zrazu úplne neuveriteľne a pre mňa nepochopiteľne až zázračne uhol. Našťastie medzi schopnosti dobrého vraha patrí aj schonosť vedieť utiecť zo šlamastiky. Temných elfov dokonca nezložil ani jed ktorý mali asi v každom nápoji čo mali u seba a nakoniec sa z nimi porátali až zlatí elfovia na čele s Anaronom.
Veľa zločincov skončí nie vďaka polícii ale vďaka právnikom. Mne sa to tiež skoro stalo. Pri jednej z ďalších potýčok s Garaxom (keď som mu zase statočne zaťal do chrbta, tentoraz ešte lepšie ako minule) som si všimol že do boja sa priplietol aj nejaký remeselník, ktorý bohužiaľ…padol. Mŕtvym veci netreba a tak som sa rozhodol, že čo som našiel, to je moje. Čo čert nechcel, chvíľu na to sa objavil v lese brat (nečakane) tohoto remeselníka s kamošom druidom a obvinili ma z krádeže a zneuctenia mrtvoly. Bol som predvedený pred súd a začal sa proces. Nepomohlo mi ani to, že som mal najlepších právnikov v lese, ani to že som mal v porote dvoch nastrčených ľudí dokonca ani to, že proti mne nemali žiadne hmatateľné dôkazy. nakoniec som bol nútený vyplatiť odškodné. Ale zaprisahal som sa, že to tak nenechám. Ide o moju česť.
Nakoniec ale súd aj tak dopadol dobre. Vždy lepšie výsť z toho s pokutou ako skysnúť vo väzení. Medzi časom sa uplatnili aj moje kontakty s Elfami keď mapožiadali aby som využil svoje vyjednané zľavy a u obchodníka a nakúpil im materiál na kováčsku dielňu (ktorá bola spoločným projektom elfov a trpaslíkov). Tak som si aj zistil, kde dieľňa je a pri najbližšej príležitosti (otvoriť zámok zase nebol problém) som si tam známym kováčom nechal načierno prekovať meč. S novým mečom som si už trúfol v aréne aj na silnejších protivníkov a nakoniec som zvíťazil (s trochou pomoci od druida Daerona) aj nad tým najsilnejším, odmenou za čo mi bol pekný (aj keď prakticky nie veľmi použiteľný) amulet. Mdzitím sa už alchymistovi podarilo postaviť laboratórium a ako jeden z jeho sponzorov som si tam mohol zadarmo namiešť jedy (ktorými som potom chcel otráviť temných Elfov).
Medzi zaujímavých obyvateľov Garotonu patria aj príslušníci sekty Bohyne Acilpyrín pod vedením svojho predstaveného otca Goriota (aKa Ganjalfa), ktorí v kaplnke pravidelne usporadúvali omše. Hovorilo sa, že bohyňa vraj naučí nejakého Braňa Mojseja spievať. Neviem síce kto je Braňo Mojsej…ale dobre mu tak. Pred jednou omšou príslušníčky rádu prilákali ku kaplnke nemŕtveho ducha Bieleho Šakala, uspali ho a zavreli do kaplnky s Vyvernou. Podľa zvukov vychádzajúcich z budovy odhadujem, že zanedlho začnú po Garotone pobehovať zaujímaví kríženci…
A ako to nakoniec všetko dopadlo? Arcidruidovi sa po dlhých prípravách nepodarilo vyhnať Garaxa, lebo nestihol postaviť oltár. To mali na svedomí sčasti aj trpaslíci ktorí vyšinutí zo svojich hormonálnych problémov (jeden z nich zistil, že je žena) zaútočili na Druida a remeselníka ktorí v hájiku stavali. Odbehol som po pomoc, no po slovách „Arcidruida napadli Trpaslíci“ mi nikto z prítomných nevenoval pozornosť (a to medzi nimi sedel aj jeden druid). Keď som ale spomenul že napadnutý je aj remeselník, hneď sa na miesto rozbehla skupinka ochrancov.
Elfom som predal ružu zo Zanghartských záhrad vďaka ktorej si zašli pokecať z drakom a ich vzájomný spor sa vyriešil.
Skupinka bojovníkov pod vedením Mirca mojovala s vodným duchom a nakoniec našli smaragdový meč (emerald sword).
Temní elfovia, ktorí sa len zo všetkých síl snažili dostať domov sa nedostali nikam a boli rozpáraní zúrivou svorkou zlatých elfov.
Trpaslíkom niekto zbúral ich kováčsku dielňu a potom vyšinutí pobehovali po lese a obviňovali ma z toho.
Šermiarsky turnaj vyhral jeden z temných elfov…o peňažnú výhru ho vzápätí svojimi šikovnými prstíkmi pripravil Fragorth.
Fragortha nikto nikdy neprichytil pri čine avšak to kňazovi Vifonovi nezabránilo v tom aby mu polámal nohu.
Arcimág Aluen nenašiel svoju stratenú pamäť. Jeho pôvabná asistentka sa však veľmi dobre naučila písť zvitky.
Počas hry sa odohrala aj krátka nočná hra, kde sa skupinka dobrodruhov plížila temným lesom a natrafila na dvoch temných máfov so zvláštnou listinou. Po prečítaní zaklínadla na listine sa zjavil bojovník temna a jeho porazením získal jeden zo zaklínačov časť jeho moci.
Toť report z hry ako sa dal čo najstručnejšie zostručniť. Čo sa týka ostatných vecí, musím Orgov len pochváliť. Atmosféra bola úžasná a rozhodnutie nerozdeľovať ľudí do troch rôznych táborov pre tentokrát dosť na mieste. Veľmi príjemne ma prekvapili aj niektorí hráči nielen roleplayom ale aj premakynými kostýmami (musím spomenúť temných elfov, zlatých elfou a hlavne Trpaslíkov). Asi jediné čo sa nepodarilo bolo počasie (terén občas pripomínal veľmi zablátený tankodrom) ale s tým sa nedalo nič robiť a na atmosfére hry to neubralo. Celkovo som ako hráč s akciou spokojný a rád sa zúčastním zas.