Nazdar fšetci. Píšem pár slov o Erkenovom Larpe, ktorý bol tohto roku už zase v Betliari. Tento report sa delí na dve časti report mojej postavy a report hráča. Report hráča píšem ako prvý a tak kto to nechce čítať nech nečíta a preskočí o pár riadkov nižšie.
Report hráča:
Larpy navštevujem už niekoľko rokov. Nielen na Slovensku ale aj v Čechách a tak po mnoho akciách už snáď mám v oku to merítko. Snáď sa vám bude zdať že mám latku nasadenú príliš vysoko ale bohužiaľ tak to je. Viem čo je to organizovať Larp a popri maturite sa teda Erken musel dosť namakať. Do zákulisia tohto Larpu som videl veľmi dobre. Prvé debaty o pravidlách sa spustili v októbri a vyvrcholili v testovanie súbojového systému týždeň pred Vianocami! Áno správne čítate Erken, ja a pár dobrovoľníkov sme kvôli vám behali týždeň pred Vianocami ako magori v zime v lese aby ste vy mali čo najdokonalejší pocit z hry. Ale ani to nám nestačilo a tak som spolu s Matúšom a Erkenom viedol dlhé rozhovory o pravidlách a snáď to bolo cítiť že sme sa namakali.
Všetko bolo fajn dokonca aj záujem bol väčší ako kapacita a tak bolo zle nedobre. Týždeň a pol pred Larpom som sedel s Erkenom v CVČ-ku asi 5 hodín a robili sme questy pre novu skupinu ľudí a delili sme vás do družín. Popritom som sa bohužiaľ dozvedel väčšinu už urobených questov a tak som mal trošku skazený pocit z hry.
Potešený som prichádzal na hru ale dozvedel som sa že sme robili nadarmo pretože hráčov prišlo menej ako malo prísť. Nuž začala hra…
Až v hre som zistil že sme na mnoho veci zabudli pri príprave. Mierne nejasnosti v pravidlách sa ujasňovali ale niektoré veci neboli povedané vôbec. Pokúsim sa zhrnúť chyby ktoré som si uvedomil:
·Kúzelníci získavali skúsenosti príliš rýchlo. A tak začali byť prehnane silný. A zároveň mágia bola príliš silná.
·Podrezávanie bolo záhadou samo o sebe. Jeden tvrdil že sa stačí dotknúť krku niekto vravel že len kľúčnej kosti.
·Kostým na hru nie sú staré roztrhané tričko a mikina a počas celej hracej doby je 100% kostýmova povinnosť. A v momente keď s hráč kostým vyzlečie tak prestáva byť v hre.
·Ľudia počas meditovania, vyrábania predmetov či v mrtvej zóne veselo komunikovali s okolím a najmä mŕtvy hráči sa ponosovali spolubojovníkom na činy súperov.
·Paladínsky kódex viac ako polovičke paladínov(česť jednej výnimke, ide o bojovníka s okrúhlim štítom je mi ľúto ale nezapamätal som si jeho meno) nehovoril vôbec nič a keď ho aspoň čítali tak len veľmi zbežne. A túto kritiku myslím veľmi vážne.
·Menenie pravidiel počas hry. Niektoré veci boli až počas hry zmenené a to často krát tak, že vyhovovali len jednej strane.
·Príliš veľké družiny viedli k tomu že som občas blúdil aj pol hodinu kým som stretol živú dušu. A prebiehanie hráčov to ešte viac umocnilo. Nakoniec sa to všetko zakončilo finálnym bojom ľudí na dvoch stranách(netypicky dobro vs. zlo a tí neutrálny sa pridali na stranu zla)
·Roleplay to je snáď najväčší problém. Hoci som snáď každému najmenej 5 krát povedal meno svojej postavy oslovenie jej menom som zažil len od svojho spoluhráča Matúša čo je dosť smutné. A vôbec všeobecne sa ľudia oslovovali len civilnými menami alebo prezývkami a herné sa ani neunúvali vymýšľať. V prípade niektorých tieto mená znejú dosť fantazijne takže sa to akceptovať ale niektoré mená nie. Napríklad počuli ste niekedy o tom že by sa nejaký Uruk-Hai volal Milan???
To je asi tak zoznam chýb ktoré som si všimol. Bolo ich možno viac možno som niečo príliš nafúkol ale skúste sa nad tým zamyslieť. Určite mi dáte zapravdu aspoň v polovičke bodov. Čo mňa ako hráča najviac zarmútilo bolo to, že Erken preferoval skupinu Paladínov a veľmi chcel aby vyhrali. Prepáč Erken nechcel som to načínať, ale keď mi to povedalo nezávisle na mne niekoľko hráčov, ale čo je najhoršie aj organizátorov, tak som to musel povedať nahlas. Každú z nás ma obľúbenú tú ktorú stranu. Ja som zarytý neutrál a na stranu dobra alebo zla ma prikloní len vlastný prospech, veď to bolo na mojom roleplayi na Larpe určite vidno. Ale keď organizátor všemožne podporuje jednu družinu a je to dosť vidno to už nie je kóšer.
Zároveň však musím povedať že sa mi na larpe veľmi páčilo a veľmi dobre som sa bavil až na chvíľu keď som musel utekať pred 3 družinami pretože všetci chceli moju hlavu. Miesto bolo fajn a ľudia tiež.
Report postavy:
Pre ujasnenie spolu z Matúšom sme chceli hráť známu dvojicu Drowskych(temný elfovia) dobrodruhov z Forgotten Realms pre D&D. Jazz de Lama(sorcerer6/rogue6) a Drizzd do Urden(ranger12/fighter6) teda sme boli ja zlátanina kúzelníka a zlodeja a Matúš hraničiara a bojovníka len si zmenil meno. Nuž ale ponorme sa do nášho príbehu…
Volám sa Jazz de Lama. Už do malička som sa venoval štúdiu mágie, ale toto ma časom prestalo baviť a tak som začal študovať mágiu meča a rýchlych zlodejských prstov. Zoznámil som sa so Zuranom ktorý bol tiež ako ja výborný bojovník, ale na rozdiel odo mňa vynikal v prírodnej mágii. Jeho zlým osudom bola však jeho nemota ktorá nám občas priniesla niekoľko problémov. Pri našich spoločných potulkách svetom sa nám stali aj tieto zaujímavé príhody:
Zatúlali sme sa do záhadného lesa a hneď nás upútal nečakaný ruch pod jeho stromami. Mnoho dobrodruhov sa túlalo jeho tieňmi a pre nás sa tu začala črtať práca. Óóó, áno prepáčte zabudol som sa vám priblížiť našu profesiu. Sme nájomný. Nájomný všetko zlodeji, ochrankári, zberači informácií a zabijaci. „Je mi jedno kto alebo čo. Pýtam sa za koľko.“ Je naše krédo.
Prechádzali sme sa lesnými cestičkami ale každý kto nás zbadal sa nám rýchlo vyhol. Jediný kto sa nám prihovoril bol Asterixus démon ktorý vraj stráži tento les. Vyhrážal sa nám nie najlepším osudom ak neodídeme. Samozrejme že sme ho vysmiali a ja som mal sto chutí presvedčiť jeho o jeho nedobrom osude, ale radšej som si ju nechal zájsť. Jediný kto sa nám odvážil aspoň prihovoriť bol zaujímavý muž. Jeho elfský pôvod sa nedal zaprieť ale nepochopil som prečo ho obklopovala skupinka verných a až podozrivo poslušných a disciplinovaných škretov z kmeňa Uruk-Hai. Niekoľko minútový rozhovor sa zakončil prvou zmluvou. Hlava Rytiera Rádu Sagremor mala priniesť do nášho vrecka odmenu 10 zlatých.
Po získaní pár informácií sme zistili že to bude veľmi jednoduchý protivník. V súboji mi uštedril, len jednu slabšiu ranu, ktorá sa mi najmä vďaka mágii môjho meča veľmi rýchlo zrástla ešte pred koncom súboja. Zlaťáčiki zacinkali v našom vrecku. Ale nielen to nás tešilo. Temer zo všetkých strán sa na nás hrnuli ponuky ale najmä ten najviac obchodovateľný artikel – Informácie. Podarilo sa nám dokonca uzavrieť aj spojenectvo z temnou stranou vedenou záhadným elfom a jeho Uruk-Hai. Chvíľkové spoločné túlanie vyvrcholilo až v súboj s rytierom Cirdanom a následne aj jeho veliteľom Grófom Daimonom v ktorom sme získali mocný magický artefakt. Meč lesného ducha v našich rukách sa stal veľmi horúcim zemiakom v našich rukách. A pripravil nám nejednu ťažkú chvíľku. Ale problémy sa na nás mali ešte len zosypať.
Naša vzrastajúca pozícia sa stala tŕňom v oku obom o moc súperiacim zlodejským gildám, ale najmä šéfovi miestneho čierneho trhu Mithrandirovi. Hoc sme boli jeho dobrými zákazníkmi vypísal na naše hlavy odmenu. Horúce chvíľky sa začali.
Slovné manévrovanie medzi skupinami dobrodruhov ale aj zlodruhov ma značne vyčerpávalo. Najnebezpečnejšou sa nám stala veľmi početná skupina rytierov a paladínov vedená grófom Daimonom. Elf a jeho Uruk-hai nám tiež išli po krku aj napriek dobrým vzťahom ktoré dovtedy medzi nami panovali. Našťastie aspoň zlodejské gildy nám dali pokoj. Jedna bola už v úplnom rozpade a druhá bola zase príliš zabraná do svojich vlastných a náročných úloh a záujmov v boji o moc.
A práve z ich radov prišla naša posledná úloha prvého dňa. Zistiť informácie o portále. Nakoniec pod mojim nátlakom o viac informácii som sa dozvedel čo je ich úmyslom. Poklad ktorý sa mal skrývať v lese im mal zabezpečiť dostatok financií na ich existenciu a vedenie boja o moc. Po krátkej porade s mojim priateľom sme sa zhodli, že poklad by sa nám veľmi hodil a tak sme sa rozhodli nepredať im túto informáciu príliš skoro ale najmä ani príliš lacno. Nakoniec som sa z ich zástupcom dohodol na odmene 15 zlatých a zálohe 5.
Tieto jednania nás vystavili veľmi veľkému riziku a len tak tak sme unikli pre blížiacou sa skupinkou paladínov. Naše rýchle nohy nás zachránili.
Mohutný dážď zahnal všetkých dobrodruhov do ich táborov a nám dvom dovolil dlhú a veľmi nutnú poradu o ďalšom postupe.
Hneď na druhý deň sme začali z odpadlíkov z oboch gíld formovať gildu vlastnú. Začali sme však zaoberať tou najdôležitejšou činnosťou. Hoc sme mali informácii veľa boli až prehnane povrchné a potrebovali sme ich prehĺbiť. V rámci toho sme urobili veľkú chybu , rozdelili sme sa. Môj verný priateľ a dlhoročný druh padol za obeť skupine Uruk-Hai. Za veľmi záhadných okolností sa však jeho mŕtve telo prebralo k životu. A tak som nepokračoval v tomto nebezpečnom boji sám.
Našej malej ale rozrastajúcej gilde som dal jedinú úlohu: povraždiť čo najviac členov všetkých konkurečných skupín. Záhadný elf čo veidol Uruk-Hai sa stal prvou obeťou nasledujúcich jatiek. Padla im za obeť cela zlodejská gilda ktorá prežila ale nebudem predbiahať udalosti.
Paladíni prišli vyjednávať o vydaní o vydaní už spomínaného meča ktorý bol ešte stále v našej držbe. Vedomí si jeho obrovskej ceny som im dal ponuku ktorá bola len veľmi ťažko splniteľná. Smutný odkráčali ale zdalo sa mi že v hlave ich kúzelníka sa už začal rodiť plán ktorý vyústil v ďalšie udalosti. Prišli druhý krát vybojovať si ho. Súboj medzi mnou a grófom Daimonom skončil pre nich nečakane mojim víťazstvom. Keď však neďaleko stojací klerik jeho družiny vyriekol silné kúzlo a oživil ho tak som si uvedomil že tento boj je nerovný. Hoc som bojoval iba proti jednému bojovníkovi v skutočnosti som bojoval ako keby s celou jeho družinou. Nuž som využil svojich veľmi dlho schovávaných magických schopností a unikol som teleportom do bezpečia. Paladíni vedomí si tohto že ich schopnosti na mňa asi nestačia prišli prosiť o novú dohodu. Bohužiaľ okolnosti ma donútili vymeniť meč za ich dočasné služby. Viem, že to bolo značne pod jeho cenu, ale bola to pre mňa najlepšia možnosť akú som mohol v danej chvíli urobiť.
Pomohli nám splniť časť našej úlohy nájsť poklad. Bohužiaľ od démona som sa dozvedel, že nás čaká cesta portálom o ktorom sme zatiaľ nevedeli nič. Hó, temer by som zabudol spomenúť tu asi najzábavnejšiu časť dňa. Keď za nami prišiel vyslanec gildy po informácie o portále povedal som ich. Teda presnejšie keďže som o portále zatiaľ nič nevedel povedal som mu o portále do pekla. Nepovedal mi predsa ktorý portál myslí… Kšeft to bol však určite dobrý.
V tejto chvíľke sa však ukázala skutočná tvár paladínov. Vraj čestný boží bojovníci. Hnusné podrazácke svine sú to. Len čo sme im sľúbený meč lesného ducha vydali, vrhli sa na nás. Ich bojový krik a ozveny mágie nás donútili unikať čo najrýchlejšie. Unikli sme úspešne a ešte sa nám podarilo počas ústupu jedného z nich skoliť.
Po tomto našom temer zázračnom úniku si Mithrandir uvedomil, že odmenu za naše hlavy asi nikdy nevyplatí. Nuž sa rozhodol ju zrušiť. To bolo riešenie ktoré nám opäť dovolilo voľne dýchať. Ale najmä venovať sa našej úlohe.
Naša gilda pracovala so stále väčšou istotou a získala nám zatiaľ mnohé informácie ktoré sa nám zišli. Rozhodli sme sa vyhladiť konkurenciu a tak došlo k už spomenutému masakru. Krv na našich mečoch a dýkach ešte ani nezaschla a dostali sme úlohu odstrániť Gadžalfa a Daimona, veliteľov skupiny paladínov. Samozrejme že som ju s radosťou tlmočil gilde a tak na nich začal lov. Avšak vtedy sa potvrdilo to čo často hovorievam. Keď chceš urobiť niečo poriadne tak si to urob sám a tak som ich oboch podrezal vlastnoručne. Mágia ich klerikov ich však opäť zachránila od brán pekelných, kam určite patria.
Temný elf Tibi a zároveň veliteľ Uruk-Hai mi tou dobou vedomý si mojej rastúcej moci ponúkol spojenectvo. Toto spojenectvo nakoniec vyvrcholilo v to že sme spoločne zviedli boj proti tým prekliatym paladínom.
Vybrali sme takticky vhodné miesto. Z pravej strany strmé a neschodné svahy lesa. Z ľavej strany vody jazera Ithelin a spredu aj zozadu naše sily. Ideálna pasca. Avšak zrazu sa ku mne pomocou mágie ozval priateľ Tibi. Zrada v našich radoch nás oslabila a naša výhoda sa stala nevýhodou. Pôvodne vyrovnané sily sa naklonili na stranu nepriateľa. Ich bojová línia bola silná zatiaľ čo naša vyzerala úboho. Našťastie sa mi mojou hoc nie silnou ale majstrovsky zvládnutou mágiou podarilo eliminovať ich kúzelnika Gandžalfa z boja. Boj bol však veľmi krutý. Čo nám však chýbalo na počte nahrádzali sme bojovými schopnosťami, ktoré značne prevyšovali nášho súpera. Zo Zuranom sme si navzájom kryli chrbát a dvaja sme bojovali proti presile piatich. Obojručák môjho priateľa a môj scimitar dopadali so smrteľnou presnosťou. Aj meče Uruk-Hai rozosievali v radoch nepriateľa smrť a strach. Gróf Daimon padol. A klerici pokúšajúci sa o jeho oživenie radšej unikli keď rady ich ochrany boli prelomené. Po chvíľke, keď som nariadil mužom na našej strane zrovnať líniu, aby som získal prehľad o bojovej situácii, moje zistenie bolo udivujúce. Naše meče a mágia spojencov zmenšili presilu nepriateľov natoľko, že sme sa do presily dostali my. Začala sa plejáda menších súbojov. Krv striekala z rán ktoré pôsobil môj meč. Dorazil som posledného nepriateľa aby som zbadal to že posledný nepriateľský klerik uniká. Moje trénované nohy a presný meč mu nedali šancu k úniku. Pri návrate na bojové pole som dorazil posledného unikajúceho. Radostný bojový pokrik sa začal rinúť z našich hrdiel.
Vyhnali sme tých zapredancom vraj dobra ale v skutočnosti najhorších podliakov do pekla. Víťazstvo bolo naše. Aj oživený duch lesa unikol pred našou silou. Ešte dlho sme oslavovali naše víťazstvo.
Stal som sa druhým najmocnejším mužom v kráľovstve. Hneď po Tibim. Ale viete ako to býva. Kto hovorí často pravdu nezomrie na chorobu, ale ten kto klame stále ho určite dlho neprežije. Nuž a tak sa jednu noc na jeho hrade v jeho spálni mihla dýka v tme. Keď môžem urobiť niečo pre svoju moc, tak sa na prostriedky nikdy nepozerám. Zuran by vám to potvrdil, keby vedel hovoriť…