O tom ako alchymisti všetkých predestilovali..

Ďalší z repor­tov z Erkenovho MiniLARPu, ten­to­raz však z pohľa­du alchy­mis­tu Romasaila.

Erkenov miniLARP – Les Garoton – Výprava Alchymistov

Tak a je to tu. Konečne sme dora­zi­li. Do toh­to lesa nás pri­vied­lo len jed­no – vidi­na veľ­ké­ho zárob­ku. Priviedol som so sebou môj­ho učňa a spo­lu sme zapla­ti­li aj jed­né­ho bar­ba­ra so seve­ru. Jeho brat prí­de o nie­čo neskôr. Dúfam, že nám zatiaľ posta­čí.

Pohľad na to nehos­tin­né mies­to v nás vzbu­dzu­je hrô­zu, áno aj v náš­mu spo­loč­ní­ko­vi. Tmavé pohľa­dy les­nej zve­ry len utvr­dzu­jú rady, kto­ré sme dosta­li. Les je nebez­peč­ný, tak ako jeho oby­va­te­lia, sa tu môžu vysky­to­vať aj iné sku­pi­ny dob­ro­dru­hov ako sme my. Dúfam, že nema­jú rov­na­ký cieľ, to by nebo­lo vôbec dob­ré.
Po pár kilo­met­roch sme sa usa­di­li a zača­li opäť pra­co­vať na našich mečoch. Ja a môj učeň sme v tom­to už dosť zruč­ný, tak­že o chví­ľu sa naše meče sta­li sil­nej­ší­mi a odol­nej­ší­mi. Tajné poznat­ky sme koneč­ne využi­li.
Chceli sme sa dať na pochod do ďale­ké­ho a bied­ne osíd­le­né­ho úze­mia, keď sme zra­zu začu­li hla­sy. Dúfali sme, že si tu našu prí­tom­nosť nikto nevšim­ne, ale už sa k nám blí­ži­li tri posta­vy. Jeden urči­te bojov­ník, súdiac pod­ľa jeho výra­zu pre­šiel nie­koľ­ký­mi boj­mi, a dve, napo­hľad cel­kom bez­peč­né ženy. Strach z nás opa­dol. Ich pozdra­vy a neta­se­né zbra­ne nás troš­ku prek­va­pi­li, ale hlav­ne pote­ši­li. Dozvedeli sme sa, že sú pre­d­voj ľudí, kto­rí sa les prá­ve sna­žia osíd­liť. Ďalej sa nám zve­ri­li aj s potre­bou posta­viť istú budo­vu. Mocnú budo­vu – Magický por­tál. Vymenili sme si pohľa­dy, kedže vzá­jom­ná spo­lu­prá­ca by bola mož­ná. Ale čo nám môžu ponúk­nuť?
Náš roz­ho­vor zra­zu vyru­šil prí­chod dvoch postáv. Osídľovatelia sa stiah­li tro­chu ďalej a necha­li nás s nimi samých. Jeden člo­vek a neja­ký nový druh orka. Veľmi neprí­jem­ná náv­šte­va, no v tom­to lesa urči­te nie výni­moč­ná. Správali sa dosť nebez­peč­ne, ich reči o tom, ako to v tom­to lese cho­dí, o smr­ti a ich zbra­ne nás dosť vystra­ši­li. Ihneď sme sa dali na útek, boj nepri­pa­dá do úva­hy. Určite nie s taký­mi oso­ba­mi. Zastavili sme sa až na pol­ces­te do mies­ta náš­ho odpo­čin­ku. O nie­koľ­ko hodín sme doš­li na mies­to s pár budo­va­mi, voš­li sme do „Hostinca“. Usadili sme sa, keď si nás vši­mol hos­tin­ský, zača­li sme s ním roz­ho­vor. Bol to chlap výraz­ne skú­py na slo­vo a infor­má­cie. Nechcel nám pre­zra­diť mies­to, kde by sme moh­li nájsť zázrač­né rast­lin­ky, kto­ré by nám pomoh­li v našich poku­soch. Museli sme si ho kúpiť, ale to nebo­lo mož­né, keď­že veľa peňa­zí sme minu­li na výpra­vu do lesa. Po nie­koľ­ko­mi­nú­to­vom pre­svied­ča­ní nám ale pre­zra­dil, že v lese je mies­to, kde sa dá zís­kať zla­to. Pod pod­mien­kou, že mu posta­ví­me nový chliev nám vysvet­lil ces­tu. Keď sme sa roz­hod­li vyra­ziť, všim­li sme si prí­chod dru­hej dru­ži­ny. Nebolo, by to nič zvlášt­ne keby ich nepre­na­sle­do­va­lo nie­čo nezvy­čaj­né. Zaútočilo to. Boj bol plný mágie. V tom sme si uve­do­mi­li, že toto je cieľ našej ces­ty. Ihneď som poslal náš­ho ochran­cu, aby sa pri­dal k boju. Museli sme zakro­čiť, ináč by to skon­či­lo zle, hlav­ne pre nás. Bola to jedi­neč­ná šan­ca ako sa v pod­sta­te bez boja, zmoc­niť toho, čo ten tvor ukrý­va. Ja a môj učeň sme sa pri­ze­ra­li na boj, kto­rý o chví­ľu skon­čil. Čierna posta­va spad­la bez zvu­ku na zem. Jej telo zača­lo poma­ly miz­núť, čo bolo vid­no na čier­nom pláš­ti. Bolo to ono. Družinu sme s mätú­cim vysvet­le­ním posla­li z dohľa­du, aby sme boli sami. Telo, vlast­ne jeho zvyš­ky sme odnies­li na koniec osa­dy a ukry­li sa v lese. Bola náho­da, že sme tak sko­ro nara­zi­li na Temného Démona. V kot­ly sme zača­li pri­pra­vo­vať reakč­ný nápoj, kto­rý nám pomô­že zís­kať silu toh­to stvo­re­nia. Aby som to pres­ne vysvet­lil. Pokúšame sa odha­liť zlo­že­nie tem­nej sily, kto­rá je nepo­chyb­ne veľ­mi veľ­ká, Temného Démona, aby sme ju moh­li ovlád­nuť. Iný spô­sob ako ana­ly­zo­vať jeho telo, jeho zlo­že­nie, nepo­zná­me. Postupne sme pri­dá­va­li rôz­ne zlož­ky a pri­pra­vi­li sme sa na to naj­dô­le­ži­tej­šie. Pod vidi­nou veľ­ké­ho úspe­chu sme vlo­ži­li časť ostat­kov do nápo­ja. Začalo sa z neho hus­to dymiť. Museli sme z toho mies­ta odísť ináč by sme sa udu­si­li. Keď to pre­sta­lo, nazre­li sme dovnút­ra. Nič v ňom nebo­lo. V kot­li boli len znám­ky po sil­nom ohni. Veľmi sme sa zmý­li­li. Reakčný nápoj neu­dr­žal tem­nú silu, kto­rá sa skrý­va v tele démo­na. Prekvapilo nás to. Mali sme síce ešte časť tela, ale nema­li sme už žiad­ne prí­sa­dy, s kto­rý­mi by sme moh­li zopa­ko­vať pro­ces. Vlastne ani by sme nemoh­li, pre­to­že nevie­me ako, posil­niť náš nápoj a ako zní­žiť moc tem­ných síl. Musíme nájsť nie­ko­ho, kto by to mohol vedieť…


Noc pre­šla. Vydali sme sa nájsť nie­ko­ho, kto by mohol vedieť neja­ké infor­má­cie. Najmenej pol dňa sme blú­di­li po lese, kým sme stret­li Osídľovateľov, kto­rí sa roz­prá­va­li s ďal­ším bojov­ní­kom. Po chví­li sme sa zapo­ji­li do roz­ho­vo­ru. Bojovník sa pred­sta­vil ako pala­din, tak­že sme sa nemu­se­li báť. Ich rád je mie­ru­mi­lov­ný, pokiaľ sa neuká­že­me ako zlí. Snažili sme sa z neho dostať neja­ké infor­má­cie, samoz­rej­me o našich neskor­ších plá­noch s esen­ci­ou tem­né­ho démo­na sme mu nič nevra­ve­li. Buď žiad­ne infor­má­cie naozaj neve­del ale­bo bol veľ­mi obo­zret­ný. Popísal aku­rát ces­tu ako nájsť časť zázrač­ných rast­lín, kto­ré potre­bu­je­me. Rozlúčil sa a odišiel. Pristúpili sme k Osídľovateľom a zača­li sme roz­prá­vať o ich ponu­ke. Očividne im neva­di­lo, že sme od nich vče­ra utiek­li. Ponúkli nám zázrač­ný amu­let, kto­rý má silu rušiť auru za posta­ve­nie magic­ké­ho por­tá­lu. Súhlasili sme, no na to potre­bu­je­me penia­ze. Rozhodli sme sa im uká­zať ces­tu do bane, pre­to­že aj ich výťa­žok popu­tu­je na stav­bu. Stále však nevie­me, kde nájsť všet­ky bylin­ky. Keď sme koneč­ne našli baňu zača­li sme ťažiť. Dosť nás to vyčer­pa­lo, tak sme sa od Osídľovateľov odde­li­li a vrá­ti­li sme sa do Hostinca.
Prespali sme noc. Ráno sme hos­tin­ské­mu spla­ti­li dlh posta­ve­ním nové­ho chlie­va, za infor­má­ciu o polo­he bani je to pod­ľa nás malá odpla­ta, ale rad­šej sme mu to nepri­po­mí­na­li. Znova sme sa ho aj spý­ta­li, kde by sme moh­li nájsť bylin­ky. Nielenže nám pove­dal ďal­šiu ces­tu, ale ponú­kol aj neja­ké na pre­daj, dokon­ca za polo­vič­nú cenu. Neviem pre­čo to tak uro­bil, ale asi naozaj neča­kal, že mu tú budo­vu posta­ví­me. Tak sme teda ten obchod usku­toč­ni­li a nakú­pi­li sme.
Vydali sme sa hľa­dať dru­hú dru­ži­nu a záro­veň sme si aj išli po bylin­ky. Sústredili sme sa na hlav­nú ces­tu, kto­rá vedie cez celý les. Niekto išiel opro­ti nám, no Osídľovatelia to nebo­li. Dotrhané oble­če­nie a zbra­ne nás pri­nú­ti­li sa pri­pra­viť. Rozhovor začal ich náčel­ník. Pýtali sa nás na ces­tu a na cieľ našej ces­ty. Vraj ten­to les pat­rí im, čo sa nám zda­lo dosť neprav­de­po­dob­né, ale udr­ža­li sme sa. Pýtali sa na neja­ké­ho alchy­mis­tu, vraj kvô­li neja­kej úlo­he. Ich pohľad sa nám vôbec nepoz­dá­val, ani ich „úlo­ha“, tak sme rad­šej od nich odiš­li. Náš ochran­ca sa už už chcel zapo­jiť do roz­ho­vo­ru svo­jím mečom, čo sa mi nez­da­lo ako naj­múd­rej­šie rie­še­nie. Neboli vôbec prí­jem­ní. O pár hodín sme nara­zi­li na pala­di­na. Mal neja­ko napo­náh­lo, a tak sme využi­li prí­le­ži­tosť. Znova sme sa ho pýta­li na spô­sob zní­že­nia moci tem­ných síl. Veľmi sa ponáh­ľal, a tak si zrej­me neuve­do­mil, že nám to pove­dal. Existuje na to kúz­lo zru­še­nie pre­klia­tí. Kto by ho tak mohol ovlá­dať ? V duchu sme sa zasmia­li a zača­li sme inten­zív­nej­šie pát­rať po Osídľovateľoch.
Nechceli sme si robiť veľ­ké náde­je, ale dokon­ca nás napa­dol spô­sob ako zvý­šiť moc náš­ho reakč­né­ho nápo­ja. Je to také jed­no­du­ché, až to bije do očí. Predsa nápoj na zvý­še­nie sily! Mohlo by to fun­go­vať.
Konečne sme ich našli. Spýtali sme sa ich na to kúz­lo. Odpoveď bola klad­ná, a tak sme zme­ni­li zmlu­vu a dohod­li sa na posta­ve­ní por­tá­lu za dvoj­ná­sob­ne sil­né ruše­nie pre­klia­tia. Náš plán sa zdal byť sko­ro na kon­ci, len sme potre­bo­va­li nájsť posled­ný druh bylín. Už sme sa pri­pra­vo­va­li na hľa­da­nie, keď nám ces­tu skrí­ži­la opäť tá zvlášt­na dvo­j­ica člo­ve­ka a toho orka. Boli sme veľ­mi ostra­ži­tí, ale pôso­bi­li sme nevin­ne. Možno mali naozaj dob­ré plá­ny. Tak či onak, ozná­mi­li nám, že potre­bu­jú na istú úlo­hu alchy­mis­tu. Ďalej boli ochot­ní nám po spl­ne­ní úlo­hy pre­zra­diť ďal­šie mies­to bylín, kto­ré by sa nám ziš­li. I keď sa prá­ve zda­li mie­ru­mi­lov­ní, nemu­se­lo to tak byť. Vydal som sa teda s nimi. Rozdal som poky­ny, čo robiť ak sa nevrá­tim.


Konečne som dora­zil do lesa. Akonáhle som dostal sprá­vu o smr­ti môj­ho býva­lé­ho žia­ka musel som prí­sť. V sprá­ve nebo­lo nič viac, tak­že vôbec neviem o čo ide. S lesom už mám isté skú­se­nos­ti, ale vždy môže prek­va­piť. Keď som vstú­pil do jeho tem­ných miest začal som hľa­dať sku­pi­nu – alchy­mis­ta a bar­bar. Alchymista je učňom môj­ho býva­lé­ho učňa, teraz už mŕt­ve­ho. Les sa sko­ro vôbec nezme­nil. Musím im pomôcť.
Hneď som nara­zil na akú­si sku­pin­ku. Prišli ku mne. Zrazu ma pre­mkol pocit, že vydať sa do lesa sám, bola straš­ná neuve­do­me­losť. Spýtal som sa na spo­mí­na­nú sku­pi­nu. Aká náho­da. Vedeli o kom hovo­rím a tak­tiež aj kde by sa moh­li nachá­dzať. Boli cel­kom pria­teľ­ský, tak som sa vydal hľa­dať mojich dob­ro­dru­hov s nimi, pre­to­že aj oni ich pre nie­čo chce­li. Hľadali sme po celej zná­mej plo­che lesa, ale már­ne. Keď sme už strá­ca­li nádej prá­ve som ich zahlia­dol. Ihneď som sa za nimi roz­be­hol. Vysvetlili mi všet­ko čo sa sta­lo, že člo­vek a nový ork odiš­la s mojím učňom, a už sa nevrá­ti­li. Našli posled­nú časť do reakč­né­ho nápo­ja. Trebalo sa už iba dohod­núť s Osídľovateľmi, aby svo­ji­mi schop­nos­ťa­mi zru­ši­li tem­nú moc v tele démo­na. Dali sme sa na pochod k Hostincu. Keď sme doš­li, cho­pil som sa príp­ra­vy, reakč­né­ho nápo­ja a nápo­ja, kto­rý pri­dá­val silu. Môj nový učeň sa pri­ze­rá na prá­cu a bar­bar zatiaľ strá­ži vchod. Dostali sme sprá­vu, že one­dl­ho prí­de jeho brat. To nás veľ­mi pote­ši­lo. Keď dokon­čí­me to, po čo sme tu priš­li, bude tre­ba bojov­ní­kov.
Zrazu sa str­hol von­ku pokrik. Najskôr sa tam bojo­va­lo, no moh­li sme to len tušiť, pre­to­že príp­ra­va nápo­ja vyža­du­je neus­tá­lu pozor­nosť. Hlasy von­ku neutí­cha­li, dosta­li sme strach, či sa nie­kto nedoz­ve­del o našich úmys­loch. Nápoj už je o chví­ľu dokon­če­ný. Do hos­tin­ca zra­zu vstú­pi­la sku­pin­ka. Boli to tí, s kto­rý­mi sme sa už stret­li, tí obtr­han­ci. Vyzerá to, že sa naozaj bojo­va­lo. Z ich roz­ho­vo­ru s hos­tin­ským, sme sa dozve­de­li, že zno­va zaú­to­čil Temný Démon, kto­rý sa z moci lesa zre­ge­ne­ro­val. Ďalej sa pýta­li na neja­ký čaro­vný zvi­tok, kto­rý by vedel rušiť pre­klia­tia. Pozorne sme načú­va­li. Hostinský mal urči­te aspoň jeden. Nepozorovane sme vyšli von. Pred hos­tin­com bolo nie­koľ­ko tiel, pri jed­nom kľa­ča­la posta­va. Pristúpili sme a spoz­na­li sme bar­ba­ra zo seve­ru. Bol mŕt­vy, a ten čo pri ňom kľa­čal bol jeho brat. Dorazil, ale nesko­ro. Chcel sa pri­po­jiť k nám, vlast­ne bolo to v plá­ne už od začiat­ku. Jediné čo teraz potre­bu­je­me je zís­kať zla­to. Barbarov brat nám ozná­mil, že má so sebou neja­ké penia­ze. Spočítali sme to a ihneď sme aj šli za hos­tin­ským. Teraz už neuro­bí­me žiad­nu chy­bu. Osídľovateľov sme necha­li tak, ich už nepot­re­bu­je­me. Kúpili sme zvi­tok a ute­ka­li do náš­ho tábo­ra v lese. Pozostatky po démo­no­vi tam stá­le boli. Pripravili sme posiľ­ňu­jú­ci nápoj a zmie­ša­li sme ho s reakč­ným nápo­jom. Môj učeň vyrie­kol magic­kú for­mu­lu napí­sa­nú na zvit­ku a osla­bil démo­no­vé ostat­ky. Už zostá­va­lo len jed­no. Všetko zmie­šať. Všetci sme sa pri­ze­ra­li ako sa čas­ti tela poná­ra­jú v nápo­ji. Zamiešali sme to. Nápoj zme­nil far­bu, žiad­ny dym ako to bolo po prvý krát. Podarilo sa! Na povr­chu kot­la sa zača­la zrá­žať hus­tej­šia teku­ti­na. Presne po toto sme tu priš­li. Nabrali sme ju do fla­kó­nu a odiš­li sme z tábo­ra.
Keď sme vyšli z lesa, poču­li sme vzdia­le­né výkri­ky a šum. Obzreli sme sa a uvi­de­li sme kúdo­ly dymu. Niekoho sme isto pred­beh­li, hehe…