Bitka pri Grunwalde (1410)

mierne chaotický report zo západoslovenskej bojovky.

BSD 2005 – 09. 09. – 11. 09.

Jednalo sa o bojovku ktorá bola organizovaná v ako súčasť programu Bratislavských skautských dní. Stáli proti sebe dve znepriatelené strany: poliaci a spojenci proti rádu nemeckých rytierov. Chalani to robili prvýkrát a ujali sa toho vcelku dobre, i keď detské choroby sa jej nevyhli.

Povolených druhov zbraní a ich kombinácii bolo vcelku dosť. Zbrane, čo na bojovke boli, boli buď obalené, alebo papierové. Obalené hovorím preto, že nie všetky zbrane s ktorými som sa stretol boli trubkáče, myslím však, že to akcii až tak neprekážalo. Na začiatku boli bojovníci rozdelení do strán, väčšina už podľa prihlášok, ale bolo ich aj dosť takých, čo prišli a boli umiestnení až tam.

Čo sa týka samotného priebehu. Začiatok mal hodinový sklz. V podstate na lúke čakali už všetci účastníci len na organizátorov. Keď prišli, boli sme rozdelení do bojových skupín a každá dostala veliteľa. Trochu problém bol, že som v našej skupinke mal väčší vplyv ako veliteľ aj keď som sa o to ani nesnažil. Neskôr som už vyslovene hovoril, že ja tu nešéfujem, ale bolo mi to prd platné (inu, mať autoritu je prekliatie, eh? – pozn. Annun).

Na začiatku naša strana (Poliaci) nemala ani jeden hrad a bolo ho treba dobyť. Kvôli tomu sme sa museli škrabať cez jeden prudký zráz hore a dole, len aby sme následne mohli ísť naspäť cez most. Ten sme najprv museli dobyť. Riešené to bolo tak, že tam dohrmel kráľ som svojím veľkým mečom a pár bojovníkov. Zliezli dole a vybili pár obrancov mosta. Potom sme išli hore, kde nás čakala nepriateľská armáda. Najprv to vyzeralo, že sa fakt budeme mlátiť na tom prudkom svahu, ale potom niekoho oproti predsa len napadlo sa o kúsok stiahnuť nech je bojisko aspoň ako tak prijateľné.

Naša jednotka si zobrala pravé krídlo. Tam postávala iná jednotka ktorá nás chcela napadnúť z boku. Tých sme vytlačili až do veže. Zvyšok armády zatiaľ odtlačil Nemcov preč. Potom malo dôjsť na obliehanie veže. Tu nastal problém, pretože temer nikto z veliteľov nevedel ako. Systém bol taký, že my sme mali terčík a oni mali terčík. Ohadzovali sme terčíky. Každá jednotka mala jedného delostrelca. Keď oni trafili terčík, v jednotke zomrel každý piaty. Keď sme trafili terčík my, tak sme akože vyvalili bránu. Oni museli vyjsť von a zoradiť sa. Od samotného počiatku obliehania k samotnej streľbe na terčíky ubehlo asi 15 minút. Následný boj bol vlastne taký malý masaker, pretože všetci naši čakali, kedy sa konečne budú zasa biť. Takže už boli rozostavení okolo veže a museli byť trochu odsunutí, nech sa chudáci obrancovia majú kam zoradiť. Následnej likvidácie som sa nezúčastnil, lebo to skôr pripomínalo niečo na spôsob „aj ja chcééém“ (si udrieť).

Potom nasledoval súboj, v ktorom si to náš kráľ rozdal s ich veliteľom. Neviem, čo to malo byť za postavu, ale neskôr vystupovala ako opačný kráľ, tak mi prišlo divné, že ešte žije. Po ďalších prestojoch sme sa vybrali smerom k druhej veži. Proti nám vypochodovali Nemci a konečne nastal dobrý boj. Vzhľadom na to, že sme predtým pobili jeden ich oddiel a oni neboli dobre zorganizovaní, tak aj keď ich zostalo toľko ako nás, dostávali dosť nepríjemne na frak. Nejakým divným pričinením som nedostal ani jeden zásah. Keď sme ich už mali vcelku dosť rozbitých, tak bola bitka umelo ukončená. Náš oddiel na tom bol so životmi všeobecne dosť dobre, takže nás to dosť mrzelo.

Nasledovala ďalšia dlhšia prestávka. Potom išli naši akože obľahnúť ďalšiu vežu. Tejto bitky sa skoro celá naša jednotka nezúčastnila, pretože nám povedali, že máme strážiť vežu aby nám ju nezobrali nejakým obehnutím línie. Líniu však akosi nikto neobiehal a my smesedeli na zadkoch. Náš veliteľ sa pustil do boja a nás tam nechal. Tak sme sa rozhodli s kamarátom robiť diverziu a skákali sme im do chrbta. Zobrali sme dokopy asi 3 životy a to tiež maníkom čo ich mali veľa, ale aspoň sme sa zabavili.

Následne aj táto bitka bola ukončená. To sa náš oddiel rozhodol, že pôjdeme proti nepriateľskej presile hrdinsky zomrieť, ale orgovia nás odpálkovali tým, že teraz riešia povýšenia a ešte čosi a že im kazíme koncepciu. A že kde máme veliteľa. Tak sme prišli aj s veliteľom ale aj tak sme boli odpálkovaní. To sa mi dosť nepáčilo, veď ich tam bolo 4*toľko, stačilo sa len zdvihnúť rozbiť nás a zas pokračovať. Tak sme si teda veľa nezabojovali.

Po ďalšom sedení na zadku a povyšovaní sme sa teda pobrali do tretej – či 4. veľkej (malé neboli) bitky (ak rátame aj tú úplne prvú keď sme získavali prvý hrad). V tejto sme pomerne dosť dostali po rypáku. Následný ústup bol až na pár ľudí skôr útek.

Po ďalších prestojoch sme sa vybrali na lúku na finálnu bitku. To už nám chýbalo naše elitné komando (skupina starších, ktorá sa na to vykašľala a išla sa najesť). Neviem, ako si to orgovia presne predstavovali, ale záverečná bitka bola jednou z tých divnejších.

Ako je pekné simulovať na seba utekajúce armády, ale musieť sa rozostúpiť aby sa nepriateľ nevybúral o štítovú hradbu mi prišlo tak trochu nelogické. Argument bol ten ,že vraj by to bolo divné ak by dve línie oproti sebe utekali a potom sa zastavili. Chceli niečo ako zraziť štíty, ale to je na takejto bojovke blbosť. Ďalšia vec bola vystupovanie proti útokom odzadu a podobným ”nečestným” veciam. No po premiešaní armád toto úplne padlo. A šlo to rub sem rub tam. Túto logiku som ozaj nepochopil. Ďalšia vec, čo podľa mňa kazila zážitok najmä tým mladším, boli velitelia ktorí sa miesto toho, aby sa pobili medzi sebou – oproti ostatným boli oveľa mocnejší – sekali do radu. A to som iba počúval. Za 4 mŕtvy, za 4 mŕtvy. V podstate takto to dosť vykostili najmä Nemci.
A to bol koniec.

Zhrnul by som to asi takto

Plusy

  • www stránka
  • veľká variabilita zbraní
  • zaujímavý spôsob dobýjania
  • systém oživovania / liečenia – ten som tuším nepopisoval takže…
  • neohadzovali sme sa guličkami (boli luky)

Každá jednotka mala vlajku. Na nej sedem kartičiek morálky. Keď jednotka prišla do veže strhla sa 1 morálka a všetci sa doliečili doplna respektíve oživili.

Mínusy

  • Všetko sa dialo hromadne takže nebol priestor na hlbšiu taktiku
  • Dlhé prestoje medzi bojmi ktoré neboli vyplnené niečím iným
  • Nezvládnutá organizácia oddielov
  • Chaos s dobýjaním veže
  • Záverečná bitka – podrobne vyššie
  • Krátka hracia doba + meškanie
  • Trochu sa zaváhalo pri bezpečnosti (že sa nebodá si spomenuli až keď im to niekto pripomenul – vedeli, len nejako zabudli povedať)
  • Netrestanie nebezpečného šermu, hlavne silné údery smerom zhora, to keď skončilo na hlave tak au au. Na malého nahučíš a asi si už dá pozor. Na veľkých však treba aj tresty pretože ti hrozí, že kývnu plecom a efekt nikde.

Doslov

Čo sa týka nápadov a pravidiel tak túto bojovku hodnotím kladne. Ako vidno, tak vlastne všetky mínusy sú organizačného charakteru, čo bolo spôsobené predovšetkým nedostatkom skúseností. Verím, že nabudúce sa im vyhnú a bude to paráda.