Balada o Drakobijcovi Mircovi

Časť prvá alebo ako to videl Drak

Chrápem chrchlem grgám prdím
Potichu si v nore smrdím.
Zobudil ma hluk ukrutný,
Chýbajú mi zvuky lutny.

Kde sú staré časy, Bože
Zoderiem tých ľudí z kože.
Nielen ľudí, všetky rasy,
Zlosť už vo mne pekne kvasí.

Zazívam si, skala praská
Chýba dnešným ľuďom láska.
Ukážem im, hajzlom malým,
Celé mesto razom spálim.

Zo zeme sa zdvihol prach,
Dnešnej noci budem vrah.
Letím si jak voľné vtáča,
Strach a hrôza so mnou kráča.

Ľudia kričia rata, rata,
Zatvárajte rýchlo vráta.
Letím si a fúkam lávu,
Zosadám pri mestskom prahu.

Pred mestom už množstvo ľudí,
Ej, človečina tu smrdí.
Každý v ruke lesklá zbraň,
Vezmem si ich ako daň.

Zapýtal som ženy, rumu,
Oni do mňa iba rúbu.
Bodaj by ich parom vzal,
Každý do mňa iba ťal.

Ponad bránu preletel som,
Konečne sa napchám mäsom.
Drakobijec napol luk,
ozvalo sa jemné PUK.

Stredná hlava,
Čo je s vama?
Stredná hlava k zemi padá,
Škoda jej veď bola mladá.

Zúrim revem šľahám kričím,
Celé mesto razom zničím.
Luk natiahol znova ON,
Oko letí razom von.

Utrpenie bolesť muky,
Drak už leží vprostred lúky.
Tretia hlava od bolesti,
Rozpadla sa v prach a kosti.

Takto končí moja sláva,
Nevzíde už zo mňa láva.
Lež bojte sa moji zlatí,
Dočkáte sa vy odplaty!

Rýmoval: Crypto (crypto@zmail.sk)

Poďakovania:
Mircovi za námet
Dejepisárke za nudnú dvojhodinovku
Všetkým zúčastneným na Tordhane