Balada o Drakobijcovi Mircovi

Časť prvá ale­bo ako to videl Drak

Chrápem chrch­lem grgám prdím
Potichu si v nore smrdím.
Zobudil ma hluk ukrutný,
Chýbajú mi zvu­ky lutny.

Kde sú sta­ré časy, Bože
Zoderiem tých ľudí z kože.
Nielen ľudí, všet­ky rasy,
Zlosť už vo mne pek­ne kvasí.

Zazívam si, ska­la praská
Chýba dneš­ným ľuďom láska.
Ukážem im, haj­zlom malým,
Celé mes­to razom spálim.

Zo zeme sa zdvi­hol prach,
Dnešnej noci budem vrah.
Letím si jak voľ­né vtáča,
Strach a hrô­za so mnou kráča.

Ľudia kri­čia rata, rata,
Zatvárajte rých­lo vráta.
Letím si a fúkam lávu,
Zosadám pri mest­skom prahu.

Pred mes­tom už množ­stvo ľudí,
Ej, člo­ve­či­na tu smrdí.
Každý v ruke lesk­lá zbraň,
Vezmem si ich ako daň.

Zapýtal som ženy, rumu,
Oni do mňa iba rúbu.
Bodaj by ich parom vzal,
Každý do mňa iba ťal.

Ponad brá­nu pre­le­tel som,
Konečne sa napchám mäsom.
Drakobijec napol luk,
ozva­lo sa jem­né PUK.

Stredná hla­va,
Čo je s vama?
Stredná hla­va k zemi padá,
Škoda jej veď bola mladá.

Zúrim revem šľa­hám kričím,
Celé mes­to razom zničím.
Luk natia­hol zno­va ON,
Oko letí razom von.

Utrpenie bolesť muky,
Drak už leží vpro­stred lúky.
Tretia hla­va od bolesti,
Rozpadla sa v prach a kosti.

Takto kon­čí moja sláva,
Nevzíde už zo mňa láva.
Lež boj­te sa moji zlatí,
Dočkáte sa vy odplaty!

Rýmoval: Crypto (crypto@zmail.sk)

Poďakovania:
Mircovi za námet
Dejepisárke za nud­nú dvojhodinovku
Všetkým zúčast­ne­ným na Tordhane