Balada o Drakobijcovi Mircovi alebo pohľad bežného človeka, part 2

Rozpoviem Vám prí­beh odva­hy,
Jak drak umrel zása­hom dohla­vy.
Preto nastraž­te poriad­ne uši,
Poviem Vám, čo kaž­dý už tuší.

Rozpoviem Vám prí­beh odva­hy,
Jak drak umrel zása­hom dohla­vy.
Preto nastraž­te poriad­ne uši,
Poviem Vám, čo kaž­dý už tuší.

Ja, odváž­ny dob­ro­druh Mirec,
Dostal som prí­vlas­tok dra­ko­bi­jec.
Brázdil som lúky, lesy,
Po ces­te vraž­dil besy.

Zasatvil som sa v krč­mič­ke,
Hodil pár zŕn bie­lej hrd­lič­ke,
Vypočul zves­ti o dra­ku,
Treba ho zadu­pať do pra­chu.


Radovan v mes­te cha­bo vlá­dol,
Preto tak rých­lo z tró­nu padol.
Namiesto vlád­nu­tia nedu­hom pod­ľa­hol,
Na ľudí strach o život doľa­hol.

Keď nový kráľ Zikmund vzi­šiel,
Každý s darom pozdra­viť išiel.
Všetci vzý­va­li jeho slá­vu,
Keď drak začal chŕliť lávu.

Mágovia stiah­li uši,
Strelci sa cho­pi­li kuší,
Zlodeji stiah­li sa doza­du,
Nezostal čas ani na pora­du.

S nebo­jác­nym výra­zom na tvá­ri,
Ako jeden jedi­ný v celom cho­tá­ri,
Pripravil som si svo­ju zbraň,
Šíp zamie­ril pria­mo naň.

Neváhal som ani chví­ľu,
Šíp pre­le­tel dlhú míľu.
Zastavil sa v dra­čom oku,
Celé mes­to stích­lo v šoku.

Drak len trhol hla­vou vzad,
Obrancovia utvo­ri­li pev­ný rad.
Zomkli ku sebe rame­ná,
Dračia hroz­ba už nič nezna­me­ná.
Mäsiari vied­li rezy pres­né,
Každý sa tešil na dra­čie rez­ne.
A v obla­ku plnom pra­chu,
Padol z ľudí pocit stra­chu.

Preto raduj sa, kaž­dý dob­ro­druh,
A nalej spo­loč­ní­kom dáky lúh.
Aby sa nikdy neza­bud­lo na toho,
Kto doká­že zasiah­nuť tak boho­vo.