Tordhan 2005

…ale­bo Príručka prak­tic­ké­ho zlo­de­ja.

Príručka prak­tic­ké­ho zlo­de­ja
Alebo:
TORDHAN 2005

Autor: Mgrzl. (Magister zlo­de­ji­ny) Cahir Incubbus

 Predslov:

Uplynulé dni, plné krvi a vrážd ma inšpi­ro­va­li napí­sať toto skrom­né, ale, ako pre­veľ­mi dúfam, rada­mi pre­pl­ne­né die­lo. Do dia­nia v mes­te Sedalen, ako aj do spo­ru s tem­ným Arisemalom som sa dostal, ako je u mňa vše­obec­ne zvy­kom, úpl­ne čírou náho­dou. Spory s mojim otcom doma v pek­le, kto­ré vlast­ne vied­li k môj­mu vyhnan­stvu do ríše smr­teľ­ní­kov tu rad­šej, pre pokoj mojej duše roz­vá­dzať nebu­dem. Na mojom dob­ro­druž­stve a ces­te za kari­é­rou som stre­tol mno­ho pre­ká­žok. Tu je súhrn rád, ako sa s nie­čím takým vyspo­ria­dať:

 RADA č. 1:

Hneď ako je to mož­né sa pri­daj­te k neja­ké­mu väč­šie­mu zosku­pe­niu. Poskytuje to aký-taký štart čo sa týka peňa­zí aj pria­te­ľov.

Ja osobne som sa hneď po príchode do Sedalenu skontaktoval s tunajším cechom zlodejov (prefíkane sa maskujúcim za cech obchodníkov) a po splnení jednoduchých skúšok som bol prijatý za riadneho člena. Pár zlatiek na začiatok a prídavok za vernosť do budúcnosti bol celkom dobrý začiatok. Avšak členstvo v gilde má aj svoje tienisté stránky a tak som sa hneď zaplietol do politiky ohľadne vedenia cechu. Kolegyňa Jadina sa príliš moc netajila tým, že je s cechmajstrom Nitrusom nespokojná a rada by nastúpila na jeho miesto. Sama však na prvý pohľad smrdela grošom, z čoho vyplýva 

 RADA č. 2:

Buďte zásad­ne ver­ný tomu bohat­šie­mu a roz­ha­dzo­vač­nej­šie­mu.

Majster Nitrus bol pote­še­ní o sprá­ve ohľad­ne Jadiny a pár zla­tých puto­va­lo do môj­ho vrec­ka. Na zatiaľ som sa vybral na vlast­nú päsť plniť úlo­hu úlis­né­ho mága Tordhana: z ruín kniž­ni­ce pri­niesť stra­te­né zvit­ky. Nájdenie kniž­ni­ce prob­lém nebol, avšak:

 RADA č. 3 a zároveň 4:

Pokiaľ nemá­te jazyk klz­ký ako had a pár zla­tých v meš­ci, sám a do nepria­teľ­ských kon­čín, ako napr. na orčiu lúku ale­bo k tábo­ru tem­ných rytie­rov ani náho­dou nechoď­te. A keď ide­te do sta­rých ruín kniž­ni­ce, neza­bud­ni­te si neja­ké per­ga­me­ny na pre­pis sta­rých zvit­kov.

Do kniž­ni­ce som sa síce dostal, no návrat do mes­ta bol tro­cha rých­lej­ší a udý­cha­nej­ší ako som dúfal. Ale aspoň som tu dobe­hol so zdra­vou kožou. A tu je

 RADA č. 5:

Keď už vyko­ná­te nie­čo odváž­ne ale­bo objav­né, urči­te dohliad­ni­te na to, aby sa o tom KAŽDÝ dozve­del.

Na zákla­de toho si ma one­dl­ho naja­la dru­ži­na, kto­rá potre­bo­va­la dostať sa ku kniž­ni­ci rých­lo a nepo­zo­ro­va­ne. Poviem len toľ­ko, že sa nám to poda­ri­lo. Nebyť dvoch mágov kto­rí si to strih­li aku­rát oko­lo maji­te­ľa tej­to kniž­ni­ce, kto­rý našou náv­šte­vou nebol pri­veľ­mi nad­še­ný. Vlastne bol poriad­ne nasra­tý.

 RADA č. 6 teda znie:

Neotvárajte ústa a nebuď­te drzí v prí­tom­nos­ti nie­ko­ho, kto má moc vás uml­čať.

Chvíľu po úte­ku z kniž­ni­ce sme sa stret­li so sfé­rou cham­ti­vos­ti Iluminou, kto­rú na ten­to svet pri­vo­la­li alchy­mis­ti chyb­ným ritu­álom.

 RADA č. 7 je veľmi dôležitá:

Ani náho­dou sa NEPOKÚŠAJTE pod­re­zať či otrá­viť nie­ko­ho, kto je na to imún­ny a ešte k tomu doká­že ustr­núť pohľa­dom. Z vlast­nej skú­se­nos­ti poviem, že tres­núť do mok­ré­ho lís­tia a bez­moc­ne hľa­dieť ako vás okrá­da­jú, je záži­tok, kto­rý si nebu­de­te chcieť zopa­ko­vať.

 RADA č. 8:

Nikomu sa nech­ce sedieť moc dlhý čas bez kama­rá­tov a alko­ho­lu. Stačí počkať kým sa strá­že una­via a vrá­tia sa späť ku ohňu ku svo­jím kum­pá­nom.

Keď koneč­ne tem­ní rytie­ri opus­ti­li ruiny kniž­ni­ce, v myl­nej dom­nien­ke, že sa už nevrá­ti­me, sta­či­lo rozo­sta­viť hliad­ky a v tichos­ti opí­sať všet­ko potreb­né.

RADA č. 9, špe­ciál­ne pre pyro­ma­nov:
Keď nie­čo nepot­re­bu­je­te, spáľ­te to. Ešte lep­šie je pod­pá­liť nie­čo, čo má váš nepria­teľ veľ­mi rád.

Tak isto pocho­di­la aj Arisemalova obľú­be­ná kniž­ni­ca.

 RADA č. 10:

Každému je ove­ľa lep­šie, keď sa tro­chu vyspí. No spi­te rad­šej s mečom v ruke- pre isto­tu.

 Ja som si pozor nedával a v spánku sa mi stala nepríjemná vec: bol som premenený na upíra. Vykrádanie knižníc má svoje výhody, pretože sa v nich občas nájdu aj zvitky na vyliečenie vampirizmu. A zbytok už je veľmi jednoduchý, stačí mať známeho alchymistu a koreň chrenu. Avšak do uší sa mi dostala zvesť o Jadininej smrti, takže 

 RADA č. 11 je jednoduchá:

Ak už máte chúť­ky zvr­hnúť svoj­ho maj­stra a nastú­piť na jeho mies­to, dávaj­te si veľ­ký pozor, komu o tom hovo­rí­te. Môžete totiž nie­ko­ho inšpi­ro­vať.

Jadina si túto radu k srd­cu nezob­ra­la a inšpi­ro­va­ný Lynx sa jej pek­ne poti­chu v lese zba­vil. Následne som dostal návrh pri­po­jiť sa k jeho spri­sa­ha­niu, kto­rý som pri­jal. Ako som sa cho­val ďalej, viď­te radu č 2. Stretol som sa však s mier­ny­mi kom­pli­ká­cia­mi, lebo pria­teľ Lynx zase vša­de roz­prá­val, že chys­tám zra­du ja. Z toho vyplý­va

RADA č. 12:

Aj keď reči býva­jú málo­ke­dy prav­di­vé, občas sa vyskyt­ne aj výnim­ka. Napr. keď dva­ja zlo­de­ji roz­hla­su­jú, že ten dru­hý chys­tá zra­du, je veľ­mi prav­de­po­dob­né, že ju chys­ta­jú oba­ja, a väč­ši­nou spo­lu.

Majster Nitrus ležal podrezaný pri našich nohách a nastala otázka, kto bude na jeho miesto. Lynx navrhoval radu štyroch zlodejov, no vojvoda trval na tom, aby bol jeden, aspoň formálny vodca. 

 RADA č. 13:

Keď sa nie­kto pýta, či chce­te byť vod­com, a nemá sa k tomu nikto iný, zásad­ne SÚHLASTE. Platia pra­vid­lá našich mám: „keď dáva­jú- ber, keď bijú tak ute­kaj“, či „kto zavá­ha, nežere(nevládne)“

Ako novo­pe­če­ný cech­maj­ster som uspo­ria­dal tur­naj na moju osla­vu. Vždy som rád, keď ma ľudia osla­vu­jú. Napodiv dopa­dol veľ­mi dob­re, dokon­ca sa pri­hlá­si­li aj dva­ja mágo­via Ganjalf a Depres, kto­rí pred­vied­li exhi­bič­ný zápas.

RADA č. 14:

Nikdy nepod­ce­ňuj­te tré­ning zakrá­da­nia sa, či iných zlo­dej­ských schop­nos­tí. Podgurážení pocest­ní, vra­ca­jú­ci sa z hos­tin­ca a hulá­ka­jú­ci pri tom ako ban­da ožra­tých trpas­lí­kov sa k tomu­to cie­ľu hodia viac než ide­ál­ne.

V noci zača­lo byť v tábo­re nebez­peč­ne, vša­de sa pre­há­ňa­li upí­ri, tak­že

RADA č. 15 znie:

Keď je nie­kde moc dus­no, nezaš­ko­dí na chví­ľu zme­niť vzduch. V mojom prí­pa­de som sa sko­ro do rána zašil u ban­dy potul­ných gob­li­nov, tábo­ria­cich za mes­tom.

Ráno bolo mimoriadne nepríjemné prebudenie- Orkami. Jeden sa dokonca odvážil hulákať v našej predsieni. Zhodou okolností som po príchode od goblinov našiel útočisko v dome samého vojvodu. Teraz si orkovia dovolili priveľa! Ale treba uznať, že nič nepodporí morálku domobrany, ako keď sa dvaja hlavní predstavitelia mesta (ja a vojvoda) s penou v ústach s divokým revom spoločne vyrútia mordovať orkov. A keď sa pridal aj majster hraničiar Mirec, vec bola vybavená a orkovia nám ležali skrvavení pri nohách.

RADA č. 16:
Ak máte nie­čo, čo nepot­re­bu­je­te, a dá sa to výhod­ne využiť či spe­ňa­žiť, urči­te to UROBTE. V mojom prí­pa­de to bolo moje srd­ce, kto­ré som s alchy­mis­t­kou vyme­nil za dve fľaš­tič­ky pre­me­ny na hav­ra­na. Démon nikdy nevie, čo sa môže pri­ho­diť.

RADA č. 17:
Nenechajte sa nikdy zasle­piť bojo­vým šia­len­stvom. Môžete dopad­núť ako ja: ani som netu­šil ako, a zra­zu som pocho­do­val do boja pro­ti Arisemalovi.

Ako na potvo­ru, nič si sko­ro z toho boja nepa­mä­tám. Hneď, ako sa zača­lo bojo­vať, stra­til som roz­um a vrhol sa na najb­liž­šie­ho mága. Potom si už len pamä­tám, ako som stál nad pad­nu­tým Arisemalom. Niekto mu vyre­zal srd­ce a ja som sa ho zmoc­nil. Chutilo slad­ko a opoj­ne.

RADA č. 18:

Srdce moc­né­ho nek­ro­man­ta je síce lahod­né, ale neskôr ťaž­ké na strá­ve­nie. A posad­ne vás démon. Ale to je na tom to naj­lep­šie…

Mocný Arisemal padol a mágo­via sa zmoc­ni­li jeho veže. Už len oni sto­ja v mojej ces­te stať sa novým tem­ným pánom toh­to sve­ta.
(Ďalej ruko­pis nepok­ra­ču­je, iba výraz­né atra­men­to­vé škvr­ny sved­čia o tom, že autor sa veľ­mi dlho a veľ­mi dia­bol­sky smial)